Budapešť 6. novembra (TASR) – Maďarská vláda a parlamentné frakcie vládnych strán Maďarský občiansky zväz-Fidesz a Kresťanskodemokratická ľudová strana (KDNP) sa nevzdajú boja proti zadlženiu Maďarska až dovtedy, kým tento „oslobodzovací boj proti dlžobám“ nevyhrajú. Vyhlásil to dnes v parlamente maďarský minister hospodárstva György Matolcsy.
Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI minister, ktorý postoj vlády prezentoval namiesto premiéra Viktora Orbána, v diskusii o dôvodoch vysokého štátneho dlhu zdôraznil, že ten, koho ťažia dlžoby, nie je slobodným človekom.
K otázke dôvodov enormného zadlženia Maďarska povedal, že v období rokov 2002-2010 mala krajina vlády, ktoré presadzovali záujmy bánk a veľkých podnikov a tieto vlády spoločne zadlžili Maďarsko.
Matolcsy zdôraznil, že ak by v roku 2010 nedošlo k politickému obratu v Maďarsku, tak by krajinu postihol osud Grécka a bolo by potrebné znížiť dôchodky, mzdy a podporu rodín. Ak by Orbánova vláda v roku 2002 pokračovala vo vládnutí, do roku 2010 by dlh štátu klesol na 45 percent HDP. V súčasnosti je tesne pod hranicou 80 percent.
Bývalý ľavicový expremiér Ferenc Gyurcsány, ktorý je teraz nezávislým poslancom, konštatoval, že Orbánova terajšia vláda znížila dlh krajiny o tri až štyri percentá, pričom zlikvidovala desať percent finančných úspor.
Predseda opozičného Hnutia za lepšie Maďarsko-Jobbik Gábor Vona vyjadril presvedčenie, že zadlženie štátu nie je otázkou uplynulých ôsmich rokov, ale viacerých desaťročí.
Podľa poslanca opozičnej Maďarskej socialistickej strany (MSZP) Imre Szekeresa nie je pravda, že v období rokov 2002-2010 – v čase ľavicových vlád – vzrástol dlh štátu z 53 na 80 percent. Skutočný rast dlhu vplyvom rozhodnutí vlád socialistov bol podľa Szekeresa iba päťpercentný a tento rast využili na stimulovanie rozvojových programov, vďaka ktorým Maďarsko odovzdali v roku 2010 v relatívne dobrom hospodárskom stave. Zvyšné rozdiely rastu dlhu štátu pripísal ľavicový poslanec zlému systému podpory bývania, ktorý zaviedla predchádzajúca Orbánova vláda, a vplyvom hospodárskej krízy v roku 2008.