V Prešove žijem od narodenia, teda presne 33 rokov. Desať rokov sa aktívne venujem hendikepovaným ľuďom, sedem rokov mám svoje vlastné združenie MabajEnergy a pred štyrmi rokmi som sa prvýkrát začal zamýšľať nad vstupom do komunálnej politiky. Všetko sa začalo tým, že som založil vlastnú prepravnú službu pre hendikepovaných ľudí, ktorá funguje vo dne aj v noci. Chcel som veci robiť novým spôsobom. Chcel som, aby telesne postihnutí ľudia neboli zavretí doma, ale aby boli aktívnou súčasťou spoločnosti. Rozbehol som novú službu v meste Prešov, a to donášku liekov do bytov pacientov, ktorá má dnes svoju stabilnú klientelu a je čoraz žiadanejšia. Každý jeden projekt, ktorý som nejakým spôsobom rozbehol alebo na ňom participoval, má niečo zo mňa. Minimálne som mu aspoň navrhol logo, základnú grafiku alebo dal doňho niečo iné, vlastné, kreatívne. Zorganizoval som dva ročníky kultúrno-spoločenského podujatia s názvom EUROmobilita bez bariér – spoločne na javisku a spoluorganizoval som už štvrtý ročník akcie Záchranári deťom. A medzitým som sa snažil urobiť niečo nové, výnimočné. Otvorili sme našu “Kaviarničku” v prešovskom Monobloku, prvú na Slovensku, v ktorej obsluhujú ľudia na invalidných vozíkoch. Má to obrovský pozitívny ohlas a ďalšiu otvorenú prevádzku v Bratislave. Splnil sa tým sen o plnohodnotnej sebarealizácii mne, ale najmä mojim hendikepovaným kolegom. Zistil som, že keď sa veci robia inak, s láskou a po novom, majú úspech. Mnohí moji kamaráti a blízki ľudia mi začali hovoriť, že by sme mali skúsiť zmeniť aj Prešov. Že to môžeme dokázať. Že keď sme toho toľko dokázali s hendikepovanými ľuďmi, čo všetko môžeme ešte zvládnuť aj s tými ďalšími, zdravými. A ja som sa rozhodol do toho ísť a kandidovať na primátora, pretože mám jasnú predstavu, čo robiť inak, po novom.

Čo by bolo vašou prioritou v oblasti dopravy v meste, ak by ste sa stali primátorom? Ako by ste riešili zápchy a nepriechodnosť mesta v niektorých kritických hodinách?

Celé mesto musí prejsť dopravnou štúdiou a túto naozaj katastrofálnu situáciu vyriešiť. Nevyhnutne potrebujeme obchvat mesta, potrebujeme dokončiť diaľnicu. Tu je úloha primátora, že musí z titulu svojej funkcie tlačiť na vládu, aby tomu venovala náležitú pozornosť. Pokiaľ ide o vnútornú dopravu v meste, musíme urobiť dopravnú štúdiu. Zamyslieť sa nad systémom jednosmeriek, iného riešenia križovatiek, aby doprava v Prešove bola plynulejšia. Riešenia spred 20 rokov na dnešnú dopravu už nestačia. Okrem toho by som rád videl v časoch dopravných špičiek regulovanie dopravy. O tomto treba hovoriť s ministrom vnútra a myslím, že to je problém viacerých slovenských miest, nielen Prešova.

Ako by ste riešili problém s parkovaním na sídliskách? A čo s parkoviskami v centre mesta?

Mesto si nechalo už pred niekoľkými rokmi vypracovať štúdiu statickej dopravy, ale nič sa nezmenilo, to znamená, že nebola realizovaná. Takisto tu už boli štúdie na parkovacie domy a nič sa nerobí ani v tomto smere. Na sídliskách máme problém aj s firemnými autami, nielen autami, ktoré vlastnia jednotlivé rodiny. Mali by sme po vzore väčších miest urobiť rezidenčné parkovanie, čo by bol spravodlivý systém parkovania pre každého. Niekde bude musieť mesto investovať, aby postavilo nové parkovacie miesta, prípadne urobiť prieskum verejnej mienky, či ľudia majú záujem o parkovacie domy, a postaviť ich. Samozrejme, zeleň, ktorá zmizne pre účely parkovania, nahradíme inou zeleňou v pomere jedna ku jednej. Do výstavby parkovacích miest musí investovať mesto. Ak chceme, aby v Prešove zostali ľudia žiť, musíme im na život vytvoriť podmienky a parkovanie je takou podmienkou. Pokiaľ ide o centrum mesta, je nutné urobiť transparentnú súťaž na správcu parkovísk, aby o nej neboli pochybnosti. Dobré zmluvy robia dobrých priateľov. Mesto by malo možnosť nielen kontrolovať, ale aj regulovať peniaze za parkovanie. Len sa peniaze nesmú netransparentne strácať v systéme.

Aký je podľa vás najpálčivejší problém v oblasti školstva v Prešove? Považujete za potrebné znižovať počet škôl a školských zariadení v meste?

Mrzí ma, že v prvej tridsiatke najlepšie hodnotených základných škôl nevidím žiadnu školu z Prešova. To by v prípade tretieho najväčšieho mesta na Slovensku nemalo byť. Rovnako je zo štatistík jasné aj to, že v počte žiakov na učiteľa tiež nepatríme k tomu lepšiemu, čo na Slovensku máme. Základná úloha smerom k školám. Viac prostriedkov investovať do podmienok pre žiakov a učiteľov. Školstvo je dôležité pre budúcnosť krajiny a my sa nemôžeme tváriť, že to je večne len záťaž na rozpočet. Musíme rozumne hospodáriť, nájsť zdroje a zlepšovať úroveň škôl. Je to naša povinnosť nielen voči deťom, ale aj samým voči sebe. Nové programové obdobie umožní čerpať prostriedky na rekonštrukcie škôlok. Mali by sme na to myslieť, aby malé deti v našom meste nedýchali azbest, ktorý je v starých konštrukciách. Viaceré školy majú problém s nenaplnením kapacít, avšak musia platiť za energie a správu celej budovy. Tieto nevyužívané časti školských budov by mali byť ponúknuté do komerčných nájmov, aby na tom mohli školy zarobiť ďalšie peniaze, ktoré môžu investovať napríklad do kvalitnejšieho vzdelávania žiakov.

Ako by ste riešili zadlženosť mesta a považujete ju vôbec za alarmujúcu?

Považujem ju za zbytočne vysokú a treba ju začať riešiť. Prešov je v prvej desiatke najzadlženejších slovenských miest. Dlh na obyvateľa je 190 eur. To sú dáta za rok 2013. Tak to vyzerá, keď mesto prijíma populárne rozhodnutia, a nie potrebné rozhodnutia. Potrebné rozhodnutie je také, ktoré možno nie je vidieť na kamere a nedá sa pri ňom odfotiť, ale prinesie do budúcnosti buď nové pracovné miesta, alebo príjmy pre mesto. Všetko je o transparentnosti. Keď nekontrolovateľne míňate, dlh rastie. Treba vrátiť do financií v Prešove poriadok, disciplínu a zodpovednosť. Je tiež potrebné na jednoduché problémy nehľadať najexkluzívnejšie a drahé riešenia. Zdravý sedliacky rozum by mal byť mottom ďalšieho volebného obdobia.

Máte pocit, že mesto sa o jednotlivé sociálne slabšie skupiny stará dostatočne? Ako navrhujete riešiť nedostatok miest v dvoch zariadeniach pre seniorov? Čo považujete za najväčší problém mesta v tejto oblasti?

Mám pocit, že mesto sa stará o jednotlivé skupiny ľudí výrazne lepšie pred voľbami ako inokedy. Prvá vec, ktorú zmením, je, že musíme na sociálne slabšie skupiny myslieť stále. Pre vozíčkarov, s ktorými roky pracujem, vytvoriť bezbariérové mesto. Zapojiť do riešenia problémov nášho mesta rôzne komunity, dať im šancu prispieť tiež k rozvoju nášho mesta. Nestačí, keď seniorom urobíme nové zariadenia, ale musíme pre nich urobiť aj program. Aby neprežívali zvyšok života zavretí za stenami domova dôchodcov. Nestačí iba vzdávať seniorom v každom druhom médiu úctu a vďaku, aj oni potrebujú kvalitnejšiu starostlivosť a aj častejší záujem v jeseni svojho života. Finančné zdroje na vybudovanie nových zariadení mesto má. Treba s nimi ale nakladať rozumne a transparentne. Keď sa prestane mrhať peniazmi v mestskom rozpočte, bude aj na takéto investície. Okrem toho sa začína posledné programové obdobie a my musíme využiť fondy Európskej únie naplno.

Čo by bolo to najdôležitejšie vo vašej agende, ak by ste sa stali novým prešovským primátorom?

Prvá zásadná vec je profesionálny manažment mesta. To znamená obklopiť sa profesionálmi, poprosiť odborníkov žijúcich v meste o participáciu. Pochopte, že primátor je taký dobrý, ako sú kvalitní ľudia, ktorí pracujú okolo neho. Nemenej dôležitou je komunikácia, najmä kvalitná komunikácia s poslancami mestského zastupiteľstva. Mestské zastupiteľstvo by sa nemalo deliť na kluby, krúžky, pravicu, ľavicu, na červených či modrých. Je dôležité vytvoriť jeden tím pozostávajúci z 32 členov, to znamená z 31 poslancov a primátora, ktorí budú vykonávať dobrú robotu pre mesto Prešov. Verím, že si ľudia zvolia rozumných poslancov, ktorí majú skutočný záujem robiť pre mesto a meniť veci v meste. A v takom prípade neexistuje, aby nebola možná pozitívna spolupráca s takýmito ľuďmi hneď, ako z nej vynecháte politikárčenie a obchodovanie, či už s postami, alebo funkciami.

ml