Masová migrácia je “súčasťou DNA Francúzska”, tvrdí Macron

Napriek mnohým štúdiám, podľa ktorých migranti stoja francúzsky štát desiatky miliárd, sa Macron snaží prepísať históriu, píše Denes Albert pre portál REMIX News

07. 12. 2022 | Zo zahraničia | 4 min. čítania | 0 komentárov |

Na snímke francúzsky prezident Emmanuel Macron

Paríž 7. decembra 2022 (HSP/rmx.news/Foto:TASR/AP-Ian Langsdon)

▶ ❚❚ ↻

Francúzsky prezident Emmanuel Macron tvrdí, že prisťahovalectvo bolo pre Francúzsko vždy ekonomickou požiadavkou a je súčasťou DNA krajiny, napriek tomu, že štúdie ukazujú, že “prisťahovalectvo stojí viac, ako prináša” a daňovým poplatníkom každoročne vystavuje účty v hodnote desiatok miliárd eur.

“Francúzsko bolo vždy krajinou imigrácie,” tvrdí Macron. “Je to súčasť našej DNA, je to sila našej krajiny a vždy sme ju potrebovali pre naše hospodárstvo.”

V rozsiahlom rozhovore pre francúzsky denník Le Parisien Macron potvrdil svoju túžbu zvýšiť vek odchodu do dôchodku v krajine a ponúkol svoj názor na potrebu väčšieho prisťahovalectva na realizáciu svojej vízie pre Francúzsko.

Položil si otázku, ako by fungovali francúzske bane bez poľskej imigrácie v minulom storočí a ako by sa darilo poľnohospodárskemu sektoru krajiny bez Talianov, Španielov a migrantov z bývalých afrických kolónií.

“Ako by dopadlo stavebníctvo bez afrických prisťahovalcov? A viete, že už vtedy existovali hnutia odmietania,” povedal Macron.

Francúzsky prezident priznal, že existuje silný nesúhlasný názor na prínos masovej imigrácie, ktorej sme boli svedkami v posledných desaťročiach, ale tvrdil, že imigrácia aj dnes zohráva dôležitú úlohu v hospodárstve krajiny.

“Povedzme si to jasne. Myslíme si úprimne, že reštauračný priemysel, poľnohospodárska práca a mnohé ďalšie odvetvia by mohli fungovať bez prisťahovalectva? Musíme byť úprimní a povedať, že odpoveď je nie,” povedal novinám.

“Musíme však mať dvojitý pohyb,” povedal a tvrdil, že krajina sa nemôže spoliehať len na pracovnú silu migrantov, ale “musí tlačiť na všetkých Francúzov a Francúzky, ktorí sú schopní pracovať, aby tak robili”.

“Nemôžeme sa zmieriť s tým, že máme stále takú vysokú mieru nezamestnanosti s toľkými neobsadenými pracovnými miestami, ktoré môžu byť dokonale obsadené ľuďmi poberajúcimi dávky v nezamestnanosti,” dodal.

Náklady na migráciu

V protiklade k Macronovým tvrdeniam sú tí, ktorí poukazujú na viaceré triezve štatistiky týkajúce sa neeurópskej imigrácie. Veľa peňazí a zdrojov sa napríklad vynakladá na boj proti gangom migrantov a na zvyšujúcu sa úroveň kriminality spojenú s prisťahovalectvom, pričom sám Macron len minulý mesiac priznal, že polovicu všetkých trestných činov v Paríži páchajú migranti. V niektorých mestách sú tieto čísla ešte horšie. Nefunkčný francúzsky prisťahovalecký systém viedol aj k tragédiám vrátane vraždy 12-ročnej parížskej školáčky Loly, ktorú v októbri spáchal alžírsky migrant, ktorý dievča znásilnil, podrezal jej hrdlo a napchal ju do kufra.

Pokiaľ ide o aktuálnu otázku týkajúcu sa ekonomických prínosov migrácie, mnohé štúdie ukázali, že prisťahovalci spôsobujú Francúzom dramatické náklady. Ako Remix News informoval minulý rok, francúzsky autor a akademik Jean-Paul Gourévitch vo svojom vystúpení v rádiu Sud povedal, že údaje o zamestnanosti ukazujú, že je mýtus, že prisťahovalectvo do Francúzska prináša ekonomické výhody.

“Túto tému som podrobne študoval a dnes sa všetci vo Francúzsku, od ľavice po pravicu, zhodujú na tom, že imigrácia stojí viac, ako prináša,” povedal Gourévitch. “Medzi ľavicovo a pravicovo (orientovanými) ekonómami je v otázke nákladov veľký rozdiel: Ľavicoví ekonómovia tvrdia, že deficit je 6 až 10 miliárd [eur ročne], zatiaľ čo tí pravicoví hovoria, že je to 40 až 44 miliárd. Môj vlastný vedecký výskum ukazuje, že deficit je 20 až 25 miliárd (eur).”

Prisťahovalci nepochybne slúžia na rôznych pozíciách vo francúzskom priemysle, najmä napríklad v reštauráciách a poľnohospodárstve. Zohrávajú však aj úlohu pri znižovaní miezd francúzskych občanov a obrovská časť z nich zostáva nezamestnaná a bráni sa integračným snahám. Prisťahovalectvo viedlo aj k nárastu cien bytov, preľudneniu miest a značnej segregácii v školskom systéme, a to aj pokiaľ ide o bielych liberálov v parížskom školskom systéme, pričom mnohí sa vrhli na súkromné školy.

Hoci Francúzsko v minulosti zaznamenalo prisťahovalectvo z európskych krajín v priebehu storočí, toto množstvo bolo značne obmedzené a vo väčšine prípadov pôvodní Francúzi obývali svoje krajiny po stáročia, ak nie po tisícročia. Príchod neeurópskeho prisťahovalectva je výrazne nedávnym javom a až v posledných desaťročiach dosiahol obrovské rozmery, ktoré hrozia demografickou premenou krajiny.

Pošlite nám tip

NAŽIVO

V Taliansku sa v stredu (17. 12.) uskutoční štrajk v leteckej doprave. Štrajk je plánovaný v čase od 13.00 do 17.00 h a môže ovplyvniť prevádzku leteckej dopravy na viacerých letiskách v krajine. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR na to upozornilo na webe.

Čítať viac | 20:00

Dánska ministerka pre európske záležitosti Marie Bjerreová uviedla, že Maďarsko blokuje stanovisko EÚ k rozširovaciemu procesu vzhľadom na to, že odmieta prístupové rokovania s Ukrajinou.

19:52

Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) očakáva so začiatkom sviatočného obdobia zvýšený záujem o cestovanie vlakmi. Podľa dopravcu ide tradične o jedno z najsilnejších období roka, keď sa ľudia presúvajú za rodinou a blízkymi naprieč Slovenskom.

Čítať viac | 19:43

Libanonské ministerstvo zdravotníctva oznámilo, že útoky Izraela na Libanon si vyžiadali dve obete, jedna z nich neďaleko Bejrútu. Izrael tvrdí, že úder zacielil na objekty Hizballáhu.

19:28

Efektívna, koordinovaná a predvídateľná rozvojová spolupráca a humanitárna pomoc SR stojí aj na bližšej spolupráci štátu s rozvojovými organizáciami. Vyhlásil to štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Rastislav Chovanec. V pondelok (15. 12.) sa stretol so zástupcami Platformy rozvojových organizácií – Ambrela. Rokovanie nadviazalo na doterajšiu komunikáciu rezortu s cieľom efektívnejšie prepájať mimovládny a podnikateľský sektor pri zabezpečovaní pomoci v partnerských krajinách.

Čítať viac | 19:08

Mexická prezidentka Claudia Sheinbaumová vyhlásila, že boj proti syntetickej droge fentanyl by sa mal zamerať na základné príčiny krízy. Kritizovala tým USA, ktoré drogu zaradili medzi „zbrane hromadného ničenia“.