Kyjev, 29. mája 2017 (HSP/Foto: Facebook)

Pred pár dňami na Ukrajine si potichu pripomenuli isté výročie – vraždu jedného zo súčasných tamojších národných hrdinov. Táto historická je však v nadväznosti na súčasné dianie na Ukrajine aj veľmi poučná…

Pred 91 rokmi zavraždili jedného zo súčasných najospevovanejších (ako sú aj Bandera, Šuchevič a iní) „národných hrdinov Ukrajiny“ Simona Petľuru.

Dňa 25. mája r. 1926 v Latinskej štvrti Paríža (Quartier latin), na rohu ulice Racine a Boulevard Saint-Michel, blízko Sorbonskej univerzity, židovský anarchista Samuel (Sholem) Schwarzbard zastrelil bývalého predsedu ukrajinskej Direktórie – Ukrajinskej ľudovej republiky, bývalého hlavného atamana ukrajinskej armády a námorníctva Simona Petľuru.

Samuel Schwarzbard sa z novín dozvedel, že Petľura sa nachádza v Paríži a rozhodol sa ho zabiť. Prečo sa Žid-emigrant, ktorý s rodinou utiekol z Ukrajiny po neúspešnej ruskej revolúcii r. 1905, rozhodol zabiť bývalú „hlavu nezávislého ukrajinského štátu“? Simon Petľura a jeho prívrženci sa zaoberali terorom a vyvraždili desiatky tisíc ľudí rôznych národností – Rusov, Poliakov, ale predovšetkým Židov. Takmer všetkých príbuzných Samuela Schwarzbarda, ktorí zostali na Ukrajine, zavraždili nacionalisti, jeho sesternice boli znásilnené. Schwarzbard sa preto rozhodol pomstiť hlavnému vinníkovi tragédie jeho rodiny a masovému vrahovi – Simonovi Petľurovi.

Na atentát sa veľmi dobre pripravil. Prvý pokus mu však nevyšiel: Petľura sa rozprával s nejakou ženou a Schwarzbard nechcel, aby utrpela nevinná obeť. Vyčkal na novú príležitosť. Zastihol Petľuru, ako stojí pri vchode do kníhkupectva. Oslovil ho, aby sa presvedčil, že sa nemýli a je to skutočne ten krvilačný vrah. Schwarzbard nebol vojakom a ostrostrelcom, nemal žiadne skúsenosti s použitím zbrane a už vôbec nie so zabíjaním ľudí, preto začal páliť z pištole hlava-nehlava, aby mal istotu…

Aj keď strieľal z bezprostrednej blízkosti, dvakrát vôbec netrafil, päťkrát trafil do rôznych častí tela Petľuru a posledná guľka uviazla v hlavni pištole… Nikam neutekal, pokojne počkal na policajtov a vzdal sa. Petľura o niekoľko hodín podľahol zraneniam v nemocnici Hôpital de la Charité.

Vyšetrovanie tohto na prvý pohľad úplne jasného prípadu trvalo takmer 16 mesiacov. Súdny proces sa začal 18. októbra 1927 a bol sledovaný prakticky po celom svete. Obžalovaného podporili a požiadali o jeho okamžité oslobodenie viaceré svetoznáme osobnosti: filozof Henri Bergson, maliar Marc Chagall, spisovateľ Romain Rolland, Henri Barbusse, Maxim Gorkij, fyzik Albert Einstein a Paul Langevin, politik a bývalý predseda dočasnej ruskej vlády Alexander Kerenskij a mnohí iní.

Na strane obhajoby vystúpilo 180 svedkov, ktorí podrobne porozprávali o zverstvách ukrajinských nacionalistov, vraždách tisícov obyvateľov, mučeniach, znásilneniach, mnohopočetných židovských pogromoch a iných zločinoch ukrajinských nacionalistov. Porozprávali, aký bol život obyvateľstva za čias takzvaného Ukrajinského národného štátu – Direktórie.

O 8 dní parížsky súd po krátkom, 20-minútovom zasadnutí, zbavil obžalovaného všetkých obvinení a prepustil ho na slobodu. Pri bráne väznice La Santé židovského pomstiteľa Samuela Schwarzbarda ako národného hrdinu privítal dav ľudí. Už v tom istom roku v rodisku Schwarzbarda, ukrajinskom čiernomorskom meste Izmail, vyšli dve diela knihy s podrobným popísaním priebehu súdneho procesu. Na hrobe otca Samuela Schwarzbarda, pochovaného na Ukrajine, na žiadosť syna napísali: „Tvoj syn Sholem sa pomstil za svätú krv tvojich bratov a za mučeníkov celého židovského národa.“

Samuel Schwarzbard v r. 1938 náhle zomrel v Kapskom meste a bol tam aj pochovaný. O 30 rokov jeho pozostatky previezli do Izraela a tam znova pochovali. V súčasnosti po ňom nesie meno niekoľko ulíc v Izraeli.

Súdny proces nad židovským pomstiteľom bol jediným procesom, na ktorom obhajcovia a aj žalobcovia „národného hrdinu Ukrajiny“ Simona Petľuru mali možnosť predložiť fakty a svoje argumenty. Všetci experti uznali, že rozhodnutie parížskeho súdu bolo správne, objektívne a nezaujaté. Nikto sa nikdy ani nepokúsil obžalovať alebo spochybniť rozhodnutie tohto súdu. Na to si však dnes už nik akosi nespomína ani v Európe, ani v samotnej Ukrajine. Dodnes v mnohých krajinách študujú materiály tohto procesu.

Niektorí odborníci a médiá na Ukrajine sa kriticky stavajú voči ospevovaniu súčasných ukrajinských „národných hrdinov“ a pripomínajú, že mnohí z nich sa „preslávili“ dosť pochybným spôsobom: jeden zradil svojho najlepšieho spojenca a záchrancu – ruského cára Petra I. a prešiel k nepriateľovi – švédskemu kráľovi Karlovi XII. (Mazepa), druhý masovo zabíjal Židov a ľudí iných národností (Petľura), ďalší slúžili nemecko-fašistickým okupantom a tiež masovo zabíjali ľudí rôznych národností (Bandera, Šuchevič a iní)…

Ako je vidnieť, ospevovanie zločincov a vrahov však nevadí mnohým na Ukrajine, ako aj v EÚ alebo USA. Nevadí im, ani to, akým nezákonným spôsobom uchopili moc súčasní ukrajinskí lídri, ako rozpútali občiansku vojnu v krajine, aké „demokratické“ zákony nastolili, ako im nevadia ani ďalšie „hrdinské činy“ súčasného ukrajinského vedenia. Nuž, dvojitý meter a trojité štandardy na tomto svete, bohužiaľ, platili vždy…

A iba málokto, ako istý ukrajinský autor, dokáže povedať niečo také: „Preto, ak sa vám stala tá nepríjemná záležitosť, že žijete na súčasnej Ukrajine, spomeňte si v týchto dňoch na Samuela  Schwarzbarda, ktorý pred 91 rokmi v Paríži vystrieľal celý zásobník pištole do jedného krvilačného lotra…”

Eugen Rusnák