Panyola 22. augusta (TASR) – Obcou Panyola na východe Maďarska sa šíri v týchto dňoch vôňa slivkového lekváru, príprava ktorého zamestnáva gazdiné v takmer každej tamojšej domácnosti. Ovocie dopestované v tomto regióne má vzhľadom na jeho klimatické podmienky a zloženie pôdy tradične vysokú cukornatosť. Nie je preto náhodou, že sa v okolí Panyoly už po stáročia vyrábajú aj kvalitné ovocné destiláty.

Na východe Maďarska sa v súčasnosti varí lekvár väčšinou moderným spôsobom. Netýka sa to len potravinárskych podnikov, ale aj miestnych domácností. Skupina mladých panyolských nadšencov sa však rozhodla, že sa podľa vzoru svojich starých mám vráti k vareniu sladkej pochutiny bez pomoci varičov, sporákov či praktických mixérov, bez ktorých sa dnes zaobíde už iba máloktorá gazdiná.

"Ste tu v správnom čase, pretože môžete na vlastné oči zhliadnuť, ako sa vyrábali tradičné slivkové lekváre v tejto oblasti po stáročia," približuje návštevníkom výrobných priestorov malej potravinárskej firmy v Panyole jej spoluzakladateľ Ambrus Barabás.

Ukazuje im pritom šamotovo-hlinené pece vykurované klasickým drevom, nad ktorými si pokojne buble sladká zmes. Vedľa stojace kuchárky ju pravidelne miešajú veľkými varechami a následne v závere prípravy cedia cez sito nad drevenými vaničkami.

Aj keď je táto práca sprevádzaná príjemnou vôňou ovocia, miestne ženy sa pri varení, rovnako ako kedysi ich staré mamy, riadne zapotia.

"Pri peciach je dosť teplo, lekvár sa pritom zvykne variť nepretržite aj 24 hodín, čiže je nutné, aby sa kuchárky striedali," vysvetľuje Barabás s tým, že nie sú to len slivky, z ktorých vyrábajú chutný lekvár. Varia ho tradičným spôsobom aj z jabĺk, čerešní alebo ríbezlí. Uvedené ovocie prevádzka produkuje aj v sušenom stave. Sušiareň, ktorú si tam pred časom postavili, je vytápaná palivovým drevom, rovnako ako v dávnych časoch.

"Naša prevádzka nie je o biznise, ale o partnerstve ľudí z tohto regiónu, ktorí si zaumienili zachovávať miestne tradície. Sme jediní v tomto regióne, kto spracováva ovocie pôvodným ručným spôsobom bez pomoci plynu či elektriny," podotkol Barabás.

Lekváre, ktoré vyrobia, smerujú podľa jeho slov na lokálny trh, ale aj do iných regiónov Maďarska.

"Dodávame ich napríklad do kulinárskych obchodov v Budapešti, dajú sa však zakúpiť aj prostredníctvom nášho e-shopu," poznamenal s tým, že sú to práve obyvatelia väčších miest, ktorí sa začínajú v poslednom období čoraz väčšmi orientovať na zdravé potraviny bez konzervantov so stopercentným podielom ovocia.

Obec Panyola v Sabolčsko-satmársko-berežskej župe na východe Maďarska je známa nielen chutnými lekvármi, ale aj výrobou kvalitných ovocných destilátov. Miestne slivky, ktoré sú rozmermi síce menšie, ale o to sladšie ako v iných regiónoch, sa okrem lekvárov výborne hodia aj na prípravu tradičnej pálenky. Miestne pálenice však nepreslávila iba slivovica, ale aj kvalitné destiláty vyrábané z jabĺk, marhúľ, čerešní a ďalších druhov miestneho ovocia.

"História produkcie ovocnej pálenky v okolí Panyoly siaha do 18. storočia. Prvá písomná zmienka o miestnom liehovarníctve pochádza z roku 1752. Nazdávame sa však, že ide v tomto prípade iba o orientačné číslo, nachádzame sa totiž v oblasti, ktorá bola veľmi bohatá na ovocie aj v minulosti, takže je možné, že sa používalo na výrobu pálenky oveľa skôr," konštatuje turistická sprievodkyňa Zsuzsanna Méhészová.

A čo sa skrýva podľa jej slov za jedinečnou chuťou lekvárov a tradičnej pálenky, vďaka ktorým začínajú objavovať Panyolu priaznivci gastroturistiky?

"Obec Panyola a jej okolie obkolesujú rieky Szamos a Tisa. Ovocné stromy tu získavajú dostatok vlhkosti z pôdy bohatej na minerály, ktorú tu zvyknú pomerne často zaplavovať rozvodnené rieky. Ovzdušie tohto regiónu je preto o niečo vlhkejšie ako, povedzme, v oblastiach vzdialených 30 kilometrov. Ak k tomu prirátame tradíciu a skúsenosti miestnych ľudí, výsledný produkt naozaj stojí zato."

Chutné ovocie, lekváre, kvalitné destiláty či miestne jedlá varené podľa starých receptúr nie sú podľa Méhészovej jediným turistickým lákadlom regiónu. Patrí k nim aj flóra a fauna tamojších riek, viacero múzeí a množstvo jedinečných sakrálnych pamiatok.

Ide napríklad o kostol v obci Tákos, ktorý je len o niečo väčší ako dom sedliaka, avšak má bohato zdobenú drevenú klenbu a ďalšie časti interiéru. Za zmienku určite stojí aj 700-ročný kostol v neďalekej obci Csaroda s kvetinovou výzdobou stien. Stal sa známy hlavne vďaka svojim freskám, ktoré znázorňujú usmievajúcich sa svätcov.

dob tth/dem

Upozornenie: TASR vydá k správe zvukový záznam, fotoreportáž a videozáznam