Akokoľvek sa to môže zdať ušľachtilé, rozhodnutie poslať všetkých trinásť starých lietadiel MIG-29 sovietskej výroby, ktoré sú v rôznom štádiu rozpadu, svojmu bojujúcemu susedovi je medzi slovenskou verejnosťou veľmi nepopulárne.V skutočnosti je taká aj úradnícka vláda premiéra Eduarda Hegera. Ak sa dá veriť prieskumom verejnej mienky, vládna strana OĽaNO sa teší len 6 až 7-percentnej podpore medzi slovenským obyvateľstvom. Vláda, ktorá bola nútená prijímať menšinové zákony, keďže jej liberálni koaliční partneri z SaS sa jej otočili chrbtom, čelila ďalším ťažkostiam, keď v decembri 2022 prehrala hlasovanie o nedôvere v parlamente.

Namiesto toho, aby hneď podal demisiu, ako je za takýchto okolností bežnou praxou, premiér Heger posunul termín predčasných volieb až na september 2023, teda len štyri mesiace pred tým, ako by jeho vláde aj tak vypršal celý mandát. Potom sa Heger rozhodol opustiť svoju vlastnú stranu OĽANO a založiť novú stranu s názvom Demokrati. Pridal sa k nemu jeho škandalózny minister zahraničných vecí Rastislav Káčer, ktorý je všeobecne považovaný za najantagonistickejšiu a najrozporuplnejšiu osobnosť slovenskej politiky posledného desaťročia, známu tým, že domácich politických súperov ležérne prirovnáva k nacistom a zároveň rozčuľuje susedné Maďarsko úplne vymyslenými obvineniami z územného revizionizmu.

Rozsah rozhodnutia dočasnej vlády vyvolal otázky o legálnosti transferu zbraní, pričom niektorí tento krok dokonca označili za štátny prevrat. Hoci podľa ministra obrany Jaroslava Naďa odchod starnúcich MIGov, z ktorých väčšina nie je ani letuschopná, nebude predstavovať výrazné zníženie vojenských spôsobilostí, umocnené tým, že Slovensko vlani darovalo Ukrajine svoje batérie protivzdušnej obrany S-300 (údajne ich Rusi zničili skôr, ako mohli byť nasadené) a chystá sa rovnakým smerom poslať časť svojich systémov protivzdušnej obrany BUK, poslalo tanky a obrnené transportéry zo svojej výzbroje, krajina bude mať fakticky bojové sily len na papieri.

Vzhľadom na to, že ekonomika krajiny je v najhoršom stave od vyhlásenia nezávislosti v roku 1993, bude nákup moderných vojenských lietadiel a bojových vozidiel pechoty ťažkým orieškom. Hoci vláda v Bratislave objednala 14 stíhačiek najnovšej generácie F-16 z USA za 1,6 miliardy eur a ďalších 153 bojových vozidiel pechoty CV-90 za kráľovských približne 1,7 miliardy eur, stále nie je jasné, ako chce financovať takúto drahú akvizíciu, aby nahradila staré zásoby.

Zdá sa však, že Hegerova vláda si nerobí prílišné starosti so slovenskou verejnou mienkou, ani so stavom ekonomiky, keď sa teší podpore Washingtonu a v západných novinách ju oslavujú ako hrdinku za vojenskú pomoc Ukrajine. Nezaváhala ani vtedy, keď ruské veľvyslanectvo na Slovensku varovalo, že rozhodnutie poslať na Ukrajinu také silné zbraňové systémy “bude mať následky”. Napriek tomu existuje pravdepodobné vysvetlenie, prečo sa Heger a jeho spojenci zdajú byť ľahostajní: je to preto, že sú.

Najväčšou ekonomickou devízou Slovenska bol nepochybne jeho nízky verejný dlh, ktorý v roku 2019 predstavoval len 48 %. Po voľbách vo februári 2020 dlh do konca roka stúpol takmer na 60 percent, čo je v súlade s mnohými inými krajinami, kde globálna pandémia spustošila ekonomiku. Kritici však tvrdia, že vláda nemá žiadne plány na zníženie zvýšenej úrovne inflácie, a to nemusí byť len neschopnosť Hegerovej vlády, ale vedomá stratégia na oslabenie svojich nástupcov, ktorí sa pravdepodobne dostanú k moci v septembrových voľbách.

Slovensko zaznamenalo v roku 2021 verejný dlh v pomere k HDP na úrovni 63,10 % hrubého domáceho produktu krajiny. zdroj: tradingeconomics.com

Štátny dlh Slovenska sa v štvrtom štvrťroku 2022 zvýšil na 61296 mil. eur z 59644 mil. eur v treťom štvrťroku 2022 zdroj: tradingeconomics.com

Prieskumy verejnej mienky predpovedajú, že v nasledujúcich voľbách zvíťazí úhlavný rival súčasných vládnych strán, strana SMER Roberta Fica, s potenciálnym koaličným partnerom, stranou Hlas Petra Pellegriniho, na tesnom druhom mieste. Obe súčasné vládne strany, OĽaNO a Demokrati, dosahujú podľa prieskumov okolo 5 %, čo je na Slovensku volebný prah. Vzhľadom na šance na návrat k moci majú Heger a jeho spojenci len malú alebo žiadnu motiváciu znižovať verejný dlh alebo zavádzať kontrakčnú menovú politiku na boj proti inflácii.

Jediným možným vysvetlením súčasnej politickej anarchie na Slovensku je vlastne logika, ktorú uplatňovali po sebe nasledujúce maďarské vlády v rokoch 2002 až 2010. Už za 8 rokov vlády pod vedením Ferenca Gyurcsánya a neskôr Gordona Bajnaia zvýšili verejný dlh z 55 %, ktoré za sebou zanechala prvá Orbánova vláda, na závratných 80 %. Okrem toho prijali pôžičku od MMF vo výške 20 miliárd eur výmenou za ochromujúce úsporné opatrenia a krajinu priviedli takmer k bankrotu. Po voľbách v roku 2010 to druhú Orbánovu vládu postavilo pred ekonomickú a sociálnu “mission impossible”, ktorej dôsledky stále pociťujeme vzhľadom na súčasný verejný dlh Maďarska vo výške 72 %, ktorý je stále najvyšší v regióne.

Niektorí z politikov zodpovedných za rozhodnutia, ktoré počas socialistických vlád zdevastovali Maďarsko, boli odmenení lukratívnymi pozíciami v amerických think-tankoch. Taký je prípad bývalého maďarského premiéra Gordona Bajnaia, ktorý je dodnes členom Globsecu, vplyvnej mimovládnej organizácie financovanej USA, ktorej členom je zhodou okolností aj slovenský minister zahraničných vecí Rastislav Káčer. To by mohlo vysvetľovať takmer nadštandardnú veľkorysosť, s akou členovia slovenských vlád hrajú mladšiu stranu v medzinárodnom úsilí o vyzbrojenie Ukrajiny pod vedením USA. Okrem toho by to mohlo vysvetľovať aj rýchlosť, s akou prezidentka Zuzana Čaputová napriek vážnym pochybnostiam o legálnosti minulých a nedávnych dodávok zbraní zo Slovenska tieto zmluvy podpisuje. V minulosti spolupracovala aj s politickými lobistickými mimovládnymi organizáciami, ako sú Open Society Foundations, Greenpeace alebo USAID.

Ktokoľvek v septembri vystrieda Eduarda Hegera, určite bude mať čo robiť, aby napravil dôsledky politiky spálenej zeme slovenskej vlády. Bežní slovenskí občania budú pravdepodobne tými, ktorí vystavia účet za tristné roky poslednej slovenskej vlády. Súčasná vládnuca elita sa dostala k moci s populistickým protikorupčným manifestom, ale teraz opúšťa krajinu uprostred politickej a hospodárskej krízy, ktorej následky budú krajinu pod Tatrami trápiť ešte dlhé roky.