Bratislava 23. júna (TASR) – Proces rozširovania Európskej únie sa v súčasnosti týka krajín západného Balkánu, v prípade štátov Východného partnerstva ide o kontraktuálne iný vzťah s EÚ. "Východné partnerstvo nehovorí o tom, čo bude záverečná kvalita vzťahu. To ale neznamená, že sa nikdy nestanú členmi," upozornil v rozhovore pre TASR minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák.
Moldavsko, Arménsko, Azerbajdžan, Bielorusko, Gruzínsko a Ukrajina sa sťažujú na to, že keď nemajú perspektívu vstupu, tak ich nič nemotivuje realizovať všetky potrebné reformy. Podľa Lajčáka ide o program s otvoreným koncom, v ktorom si samotné krajiny zadefinujú, do akej miery využijú ponuku únie na svoju transformáciu a či ju presvedčia o tom, že majú predpoklad na integráciu.
"Hovoríme im, aby nepreskakovali súčasnú fázu, ale ju maximálne využili. Keď všetko splnia, môžu prísť s tým, že im je košeľa Východného partnerstva tesná a chcú ísť do väčšej, ktorou je členstvo. Ale hádať sa o tom, čo bude predtým, ako sa splnil prvý krok, nie je veľmi zmysluplné," podčiarkol.
V tejto súvislosti poukázal na inú historickú paralelu, ktorou bol program NATO Partnerstvo pre mier, schválený v roku 1994. "Vtedy tiež nebolo jasné, čím skončí. Vnímal sa skôr ako náhrada za členstvo v Aliancii. Ale krajiny, ktoré boli jeho súčasťou, vrátane Slovenska, do neho vstúpili tak iniciatívne a aktívne, že sa stal mostíkom k členstvu a nie obchádzkou. Takisto treba vnímať program Východného partnerstva," konštatoval šéf slovenskej diplomacie.