Môj profil 
Predplatné
Bratislava 26. decembra (TASR) – Štýl fungovania Rady vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť je podľa jej predsedu Miroslava Lajčáka nastavený ťažkopádne a nepružne.
Šéfovať jej začal minulý rok po tom, ako súčasný kabinet zrušil samostatnú pozíciu podpredsedu vlády pre ľudské práva a menšiny. "Bol som na začiatku prekvapený tým, že rada nemala nastavený štýl práce tak, aby sa nestrácali dlhé hodiny diskusiami o procedurálnych otázkach. Nie je normálne, keď sedí 5 až 6 hodín. Efektívne rokovanie by malo mať maximálne dve hodiny," priblížil pre TASR.
Zarazilo ho aj jej pomyselné rozdelenie na dva tábory – štátny a mimovládny, ktoré ako keby proti sebe bojovali. Jeden z nových členov rady ešte minulý rok navrhol, aby sa na zasadnutiach sedelo podľa abecedy a nie podľa toho, kto aký sektor zastupuje. Nestretlo sa to však s pozitívnou odozvou.
Lajčákovi sa nepozdáva ani frekvencia rokovaní. Štyri- či päťkrát ročne je podľa neho málo. Chcel by preto zaviesť mechanizmus, ktorý by umožnil rade operatívne reagovať na aktuálne udalosti v oblasti ľudských práv. "Tie sa nedajú preberať päťkrát do roka, treba byť pripravení každodenne reagovať," zdôraznil.
Hoci je pre najbližšie obdobie prioritná príprava celoštátnej stratégie ľudských práv, Lajčák nechce rezignovať ani na diskusiu týkajúcu sa spružnenia fungovania rady. Na jej poslednom rokovaní (18. 12.) vyzval všetkých členov, aby prišli s návrhmi alebo predstavami ako túto situáciu riešiť. Táto problematika bude na programe jej prvého budúcoročného zasadnutia, ktoré je naplánované na 5. februára. Lajčák si napríklad vie predstaviť zriadenie istých štruktúr v rámci rady, ktoré budú pripravené sa operatívne schádzať, či možnosť využívania per rollam metódy (písomné hlasovanie bez riadneho zasadnutia, pozn. TASR) schvaľovania vecí.
Na margo stratégie, ktorá vyvolala veľkú diskusiu vo verejnosti, poznamenal, že pôjde o dokument, ktorý je zrkadlom a nie palicou, ktorou sa má niekto do niečoho dotlačiť. "Má povedať, kde sa nachádzame. V tejto chvíli je to zrkadlo také, že vyzeráme horšie, než sme si mysleli. Miera tolerancie akceptovania iných názorov je zarážajúco nízka. Ľudia sa v diskusii o nej uchyľujú k osočovaniu namiesto toho, aby akceptovali právo druhého mať odlišný názor. Máme pred sebou ešte dlhú a nie ľahkú cestu," podotkol Lajčák.
UPOZORNENIE: TASR ponúka k správe zvukový záznam.
.jpg)
.JPG)
