Môj profil 
Predplatné
Bratislava 7. decembra (TASR) – Slovenskí farmári napriek tomu, že celkový objem prostriedkov do poľnohospodárskej politiky EÚ sa bude znižovať približne o 10 %, tak dostanú v programovacom období 2014 až 2020 v priamych platbách v porovnaní so súčasným finančným rámcom o 14 % viac. Informoval o tom dnes na brífingu podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák po skončení stretnutia s ministrom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Ľubomírom Jahnátkom a predsedom Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Milanom Semančíkom.
"Rovnako tak máme veľmi dobré ukazovatele, pokiaľ ide o rozvoj vidieka, kde je Slovensko na 5. mieste v EÚ. Časť prostriedkov určených na rozvoj vidieka môže byť zároveň presunutá na priame platby. Rovnako sa podarilo vynegociovať, že tzv. stropovanie príspevkov na farmy sa bude uplatňovať v jednotlivých členských krajinách individuálne. My sme už rozhodli, že v prípade SR sa nebude uplatňovať," spresnil ďalej na pôde rezortu zahraničných vecí Lajčák (nominant Smer – SD).
Slovensko má vo vyjednávaní podmienok Spoločnej poľnohospodárskej politiky (CAP) EÚ na obdobe 2014 až 2020 podľa Jahnátka (nominant Smer – SD) 5 základných priorít. "Jednou z nich je otázka celkového balíka, ktorý príde z Bruselu pre slovenské poľnohospodárstvo. Druhou prioritou je otázka priamych podpôr, kde sa neustále usiluje SR dostať na úroveň, aj keď nie všetkých členských štátov EÚ, tak aspoň na úroveň okolitých štátov," povedal šéf Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR.
Treťou prioritou je podľa Jahnátka udržať zatiaľ dobre pripravený systém flexibility v oblasti tzv. zastropovania platieb pre farmy, ktorý by mal zostať vecou každého členského štátu. "Pokiaľ by však systém zostal nastavený tak, ako sme ho zdedili po predchádzajúcej vláde, znamenalo by to v roku 2014 kolaps pre minimálne 60 % slovenských poľnohospodárskych podnikov," zdôraznil.
Veľmi dôležitou pre Slovensko je podľa neho aj otázka tzv. zazelenania pôdy. "Pôvodne navrhovaný systém 7-% zazelenania pre každý poľnohospodársky podnik by totiž úplne nezmyselne vylúčil z poľnohospodárskych činností najúrodnejšie oblasti SR na južnom Slovensku. To by viedlo k devastácii pôdy, čo by bolo určite v neprospech slovenského potravinárskeho sektora, lebo výmera, ktorú bez 7 % zazelenania dnes obrábame, stačí ako-tak na sebestačnosť SR v hustosiatych obilninách," poznamenal.
Poslednou otázkou CAP, ktorá Slovensko veľmi zaujíma a v ktorej SR vidí pri rokovaniach určitú možnosť posunu, je podľa šéfa MPRV SR, otázka viazanosti platieb z prvého piliera CAP. "Tam navrhujeme, aby sme namiesto navrhovaných 10 % viazali účelovo 15 % pre priority v živočíšnej výrobe. Trváme na tom, aby do národnej podpory mohli byť zaradené aj monogastické zvieratá – predovšetkým ošípané a hydina," zdôraznil Jahnátek.
Reforma CAP EÚ, ktorá bola predstavená, žiaľ, podľa Semančíka, nerovnosť v podmienkach pre farmárov v EÚ zachováva. "Farmárov v SR totiž najviac ťaží nevyrovnané podnikateľské prostredie. Keď sme vstupovali do EÚ, tak sme deklarovali, že sa nebojíme konkurencie, ale nerovnakých podmienok pre podnikanie," dodal Semančík.
UPOZORNENIE: TASR ponúka k správe zvukový záznam.
.JPG)
