M. FILKO: Školstvu nemusí pomôcť, ani keď sa tam ročne naleje 200 miliónov eur

Bratislava 5. júna (TASR) – Aj keby štát školstvu každý rok pridal 200 miliónov eur, nemuselo by mu to zaručene priniesť vyššiu kvalitu. V rámci utorkovej (4. 6.) verejnej diskusie o správe o stave školstva to povedal hlavný ekonóm ministerstva financií (MF) Martin Filko.

„Samotné naliatie peňazí do akéhokoľvek sektora nestačí, pokiaľ tie peniaze nie sú použité na rozumné veci a pokiaľ nie sú sprevádzané zmenami,“ vyhlásil riaditeľ Inštitútu finančnej politiky MF SR. Školstvo je podľa Filka na podobnej štartovacej čiare, na akej bolo zdravotníctvo pred desiatimi rokmi. Napriek tomu, že politickým rozhodnutím štát naprieč troma vládami do zdravotníctva nalial veľmi veľa peňazí, neprinieslo to želané výsledky, tvrdí Filko.

Šéf IFP hovorí, že od ministra financií až po posledného analytika na ministerstve všetci súhlasia s tým, že do školstva by malo ísť viac peňazí a učitelia by mali zarábať lepšie. Toto dofinancovanie však vyžaduje opatrenia, ktoré sa Slovákom nepáčia a tak sú politicky nepriechodné. „Ak by niekto chcel tri roky po sebe zvyšovať učiteľom platy o 200 miliónov eur, znamenalo by to to isté, ako v budúcom roku nekonsolidovať alebo zvýšiť DPH o tri percentuálne body,“ prirovnal Filko. Pracovný návrh správy o stave školstva z dielne šéfa rezortu Dušana Čaploviča (Smer-SD) hovoril o každoročnom zvýšení investícií do školstva o 200 miliónov eur. Správa, ktorú napokon zobrala na vedomie vláda, už nehovorí o konkrétnej sume. Obsahuje len záväzok, že do roku 2020 by do školstva malo ísť šesť percent HDP.

Vyššie platy učiteľov pritom môžu podľa Filka školstvu výrazne pomôcť, ale len v prípade, že sa učitelia stanú kvalitnejšími. „Buď tí učitelia, ktorí tam teraz sú, budú motivovanejší, budú schopní sa viac venovať školstvu, budú vzdelanejší alebo dôjde k istej obmene učiteľského zboru. To znamená, že namiesto slabších prídu lepší, ktorí budú prilákaní vyššími platmi. Ak ku zvyšovaniu platov dôjde, treba ho zamerať na odmeňovanie tých lepších,“ podčiarkol ekonóm.

Podľa prieskumu iniciatívy Učiteľ 2020, ktorá utorkovú diskusiu na Univerzite Komenského v Bratislave organizovala, patrí učiteľské povolanie medzi najmenej atraktívne. Záujem oň má len necelé percento gymnazistov a z učiteľov do 30 rokov chce viac ako polovica odísť zo školstva. Ak by sa nástupný plat zvýšil zo súčasných asi 500 eur na približne 850 eur, podľa prieskumu iniciatívy by záujem o učiteľskú profesiu medzi gymnazistami stúpol dvanásťnásobne. Bratislavský učiteľ Tomáš Varga v rámci diskusie povedal, že pri otázke, či by išli pracovať ako učitelia, gymnazisti odpovedajú úškrnom či vetou: „Doma by ma zabili.“ Sám vyštudoval angličtinu a hovorí, že nájsť jazykára je dnes veľký problém. „Každý, kto ovláda jazyky si dobre rozmyslí, či bude učiť,“ podčiarkol.

Minister školstva Dušan Čaplovič (Smer-SD) pred študentmi a učiteľmi v utorok vyhlásil, že do konca svojho volebného obdobia by platy učiteľov chcel zvýšiť na 1,2-násobok priemerného platu na Slovensku. Podľa Štatistického úradu v SR dosiahla priemerná mzda Slováka za prvé tri mesiace tohto roka 837 eur. Po spomínanom zvýšení by učitelia v súčasnosti mohli mať na výplatnej páske okolo 1000 eur mesačne.

UPOZORNENIE: TASR k správe vydá zvukový záznam.