Bratislava 15. mája 2024 (HSP/Foto:Screenshot)
Lucia Hubinská je mladá slovenská vysokoškolská pedagogička, pôsobiaca v Londýne. Politicky sa angažuje v hnutí Socialisti, za ktoré kandiduje do europarlamentu ako tretia v poradí. Na sociálnych sieťach aktívne nastoľuje témy a debatuje o pálčivých problémoch Slovenska či EÚ. Položili sme jej k týmto, ale aj širším okruhom niekoľko otázok
Začnem skraja: na Vašom webe avizujete, že v prípade zvolenia do europarlamentu, budete 70% platu odvádzať na dobročinné aktivity. Čo Vás viedlo k takému rozhodnutiu?
Čo ma najviac trápi, sú politici ktorí sú úplne odtrhnutí od reality bežných ľudí. Žijú vo svojich bublinách a stratili kontakt s tým, ako sa žije obyčajnému človeku. Popritom tvoria systém pre väčšinu ľudí, ktorí žijú diametrálne odlišným životom ako oni. A potom vidíme aj ten výsledok. Utrpenie, bieda, nespravodlivosti… Urgentné existenčné problémy sa neriešia, pretože nie sú dostatočne atraktívne pre záujmy politikov.
Som za to, že politik musí sám testovať systém, ktorý pomáha tvoriť z neprivilegovanej pozície. Inak nikdy nebude dbať na to, aby tento systém fungoval skutočne pre všetkých. Ak nevyžijem z priemerného platu obyčajného človeka ja, ako potom môžu z neho vyžiť iní?
Ako by ste v skratke charakterizovali Vaše postavenie a úlohy v hnutí Socialisti? A čo Vás viedlo práve do tohto zoskupenia?
Som členka tohto hnutia, pretože sme v jednoznačnom hodnotovom súlade. Sme síce malá strana a máme to veľmi ťažké, keďže nebojujeme za biznisy, ani za zahraničné záujmy. Vo veľkých médiách priestor nedostávame, lebo nezastávame tie „správne“ názory. Zastávame pracujúcich ľudí, drvivú väčšinu tých, ktorí tvoria hodnoty v štáte.
Ja žijem už skoro desať rokov vo Veľkej Británii. Študovala som tam a aj tam pracujem. So Západnou kultúrou a aj životom tam som teda dostatočne oboznámená. Preto mi prekáža, ako často si ten Západ na Slovensku idealizujeme. Nemajú patent na všetko, ich dejiny sú plné zotročovania a nadradenosti a musím povedať, že príliš sa toho nezmenilo dodnes. Len to nabralo iné podoby. Tohto si musíme byť vedomí a ísť hlavne vlastnou cestou a robiť to čo je najlepšie pre občanov Slovenska. Sebavedomie je to, čo nám chýba.
Akú politickú agendu by ste v prípade zvolenia chceli priniesť do Bruselu?
Európska únia je od počiatku a od svojho základu projektom kapitalistov pre komerčné účely a na dosahovanie najvyšších ziskov na medzinárodnej úrovni proti cieľom celých národov. Čoraz viac oblastí, ktoré riadili suverénne národné štáty, vrátane menovej a fiškálnej politiky,a teraz sa WHO snaží už aj o oblasť verejného zdravia, sú riadené technokratickými inštitúciami, ktoré sú depolitizované a teda neodrážajú vôľu a potreby väčšiny ľudí. To znamená, že potrebujeme prinavrátiť politiku do týchto oblastí a zdemokratizovať rozhodovacie procesy.
Ako strana máme 5 hlavných priorít, ktoré sú navzájom prepojené: mierová Európa a aj Európa, ktorá vie robiť svoju obrannú politiku bez USA. Ďalej je to ochrana suverenity Slovenska v EÚ a zároveň sme proti zotročovaniu východnej Európy na úkor západných krajín. Nechceme aby sme boli pre západ iba lacnou pracovnou silou a trhom pre ich spoločnosti. Európa musí fungovať na základe rovnosti. Osobne som taktiež proti akémukoľvek ďalšiemu obmedzovaniu slobody prejavu.
Nedávno dostalo Slovensko zhoršenú známku vo veci slobody médií. Ako vnímate slovenský mediálny priestor?
Médiá sú na tom horšie a lepšie, no nikdy nie sú slobodné. Pokiaľ vlastníctvo médií bude sústredené v rukách pár korporácií, či v niektorých prípadoch vlád a režimov, nemôžu vykonávať svoju povinnosť tzv. strážneho psa demokracie. Niektorí kritickí akademici túto rolu médií považujú už dávno za prežitok. Len v Slovenskom hlavnom prúde, či už v akadémii alebo v médiách, delíme médiá na nezávislé (mainstreamové) a tzv. „dezinformačné“. Toto potom vytvára dojem, že tie „nezávislé“ hovoria pravdu a iné nie. Nie je to však vôbec také čiernobiele, a musím uznať, že v našom mediálnom priestore je veľmi veľa propagandy, ktorá s objektívnou žurnalistikou nemá nič spoločné. A tým nemyslím alternatívu, ale médiá „hlavného prúdu“. Tak možno aj preto tá znížená známka.
Propagande sa tuším venujete aj odborne.
Vyštudovala som komunikáciu a médiá, teraz vyučujem strategickú komunikáciu a verejné vzťahy. Robím si zároveň doktorát v odbore propaganda a politická komunikácia. Sú to fascinujúce témy, keď sa zamyslíte nad tým ako sa vo svete tvorí aj udržuje moc. Všetko je to o komunikácii. Slová či obrázky majú obrovskú silu a komunikácia je cieľavedomá strategická aktivita, ktorá vás môže vyniesť na vrchol alebo vás potopiť. Rozumieť komunikácii znamená rozumieť tomu, ako operuje moc vo svete. Najhoršie na tom ale je, že to znamená aj vidieť pokusy manipulovať ľudí a odhaliť skutočnosť, že sme manipulovaní neustále, či už je to reklamou, politikmi, médiami alebo rôznymi kampaňami, často nie s dobrými úmyslami. S tým sa potom žije ťažko.
Aké sú konkrétny podoby propagandistických nástrojov u nás, na Slovensku?
Autoritárske režimy používajú propagandu otvorene a netaja sa tým, zatiaľ čo demokratické zriadenia sú vždy na prvý pohľad od propagandy oslobodené. Politici, médiá a iní aktéri sa dištancujú od tvrdení, že by sa podieľali na propagande. To ale neznamená, že v demokraciách propaganda nie je. Je len dobre zamaskovaná. V súčasnosti väčšina politickej komunikácie využíva propagandistické techniky, najmä v kampaniach. Namiesto komplexného vysvetlenia problému a navrhnutí riešenia sa apeluje na emócie. No propaganda nie je len v politike. Propaganda je aj reklama, a často bohužiaľ aj vzdelávací systém.
Niektoré konkrétne príklady na Slovensku zahŕňajú napríklad používanie slovníka liberalizmu extrémnymi centristami, u nás známymi aj ako „progresívcami“, kedy sa pojmy ako demokracia a sloboda používajú čisto propagandisticky. Tu schovávajú za tieto slová vlastné zlyhania tak aby nebolo vidieť odchýlku medzi ideálmi a skutočnosťou. Ďalší učebnicový príklad boli napríklad aj očkovacie kampane počas Covidu. Heslá ako „Vakcína je sloboda“ na nás vyskakovali odvšadiaľ spolu s tvárami slovenského šoubiznisu, či prezidentkou. Síce údajne za dobrým účelom, v mene verejného zdravia, akákoľvek diskusia a racionálne uvažovanie boli potlačené.
Takéto podmieňovanie individuálnej slobody prostredníctvom očkovania je vo svojej podstate v rozpore s koncepciou individuálnej slobody v liberálnej demokracii, a teda opäť vidíme, ako taká tá propaganda podkopáva samotný ideál, ktorý predstiera, že stelesňuje.To nie je len neetické, ale aj nedemokratické.
So zástupcami ktorých slovenských strán by ste si vedeli predstaviť spoluprácu v európskom parlamente? Budíte dojem, že ste skôr konzervatívna…
Výhodou európskeho parlamentu je, že tam máte strany z celej Európy a teda môžete sa pridať k strane alebo frakcii, ktorá je vám hodnotovo najbližšie. V našom prípade by sme pracovali buď vo frakcii The Left, alebo by sme sa mohli pridať k Strane Európskej ľavice. V prípade, že nejaká slovenská strana sa bude chcieť podieľať na projekte, ktorý by sme v EP iniciovali, a ktorý odráža naše spoločné hodnoty, nebudeme sa brániť spolupráci s akoukoľvek stranou. Chceme vyvíjať aktivitu v prvom rade na základe našich pevne ukotvených hodnôt a ak sa v nejakých konkrétnych prípadoch s nimi budú iní politici, alebo strany stotožňovať, nevidím dôvod prečo by sme nemali spojiť sily. Demokracia je predsa o pluralite.
A na záver citlivá téma. Ako vnímate zavádzanie kvót pre počet žien v politike?
Som jednoznačne za viac žien v politike. Spoločnosť musí byť riadená rovnako mužmi aj ženami. Čo sa týka kvót, s týmto nesúhlasím. Ženy by mali byť v politike preto, že to chcú a nie preto, že sú ženy. Naozaj si nemyslím, že ambiciózna žena má dnes problém sa v politike presadiť. Ak máme nepomer medzi mužmi a ženami, napríklad na kandidátkach politických strán, znamená to predovšetkým, že ženy sa v politike nevidia tak často, ako muži, a nie že majú zábrany sa na nej podieľať.
V predošlej otázke ste nadhodili, že pôsobím konzervatívnym dojmom, no toto presvedčenie nevychádza z mojej konzervatívnej orientácie, som vlastne viac liberálna. A práve preto nie som za žiadne silené a vynútené zásahy do prirodzeného vývoja spoločnosti, pretože byť liberálny znamená rešpektovať slobodu iných a byť si rovní.
Fakt je, že ženy majú dnes rovnaké práva ako muži. Ak teda začneme pozitívne “diskriminovať” ženy, len preto, že sú ženy, môžeme tým znevýhodňovať nielen kvalitných mužských kandidátov, ale aj samotné ženy, a to je narúšanie demokracie. V liberálnej demokracii sa ľudia slobodne prejavujú a vyjadrujú akým smerom chcú aby sa krajina uberala a kto chcú aby ju riadil, a podčiarkujem slovo slobodne, pretože žiadne kultúrne posuny nemôžu byť vynútené.
Pre Hlavné správy viedol rozhovor Marián Kluvanec
Prečítajte si tiež:
- Výzva občanom Slovenska
- Kamenický: Slovensko a štáty V4 sa vyslovili proti reforme migračného systému EÚ