Kamenický: Slovensko a štáty V4 sa vyslovili proti reforme migračného systému EÚ

Kamenický spresnil, že Slovensko počas hlasovania kvalifikovanou väčšinou hlasovalo proti dvom návrhom desaťbodového reformného balíka – proti platbe 20.000 eur za každého neprijatého migranta a proti dodržiavaniu niektorých azylových povinností – a pri ôsmich menej zásadných návrhoch sa zdržalo hlasovania.

“Slovensko odmieta tento pakt ako celok a preto som zaň nezahlasoval. Podobne sa k tomu postavili aj iné krajiny,” uviedol s odkazom na Maďarsko, Poľsko a Česko. V niektorých bodoch sa zdržalo aj Rakúsko.

“Neodsúhlasili sme najmä také veci, že ak odmietneme prevziať migrantov, tak musíme zaplatiť 20.000 eur. Z pohľadu Slovenska je dnes situácia ešte dobrá. Pri počte okolo 30.000 migrantov určených na prerozdelenie, dopad na Slovensko by bol okolo šesť miliónov eur, ale pri masovej migrácii by šlo o desiatky miliónov,” vysvetlil. Za najväčší problém pre Slovensko považuje, že v novom pakte nie je zmienka o finančnom strope na takéto platby.

Členské krajiny majú dva roky na to, aby sa začali riadiť novým paktom o azyle a migrácii. Kamenický upozornil, že Slovensko bude musieť výsledok hlasovania rešpektovať, aj keď s ním nesúhlasí, a dodal, že toto by malo byť aj témou eurovolieb, aby pri hlasovaní v štruktúrach EÚ nezaniklo právo veta a menšie krajiny si udržali možnosť blokovať niektoré návrhy, najmä v oblasti rozpočtovej a daňovej politiky alebo pri migrácii.

Pripomenul, že premiér SR Robert Fico (Smer-SD) chce témy spojené s migráciou a azylom aj naďalej otvárať na úrovni lídrov členských krajín. Podľa jeho slov by väčšiu úlohu mohli zohrať práve krajiny V4, ktoré majú na migráciu veľmi podobné názory a ku ktorým sa vie v určitých bodoch pridať aj Rakúsko.

Kamenický zároveň zdôraznil, že solidarita, ktorú zavádza reforma migračného a azylového systému, je iná ako “flexibilná solidarita”, ktorú Slovensko navrhovalo v roku 2016. Vtedy to podľa neho znamenalo, že každá krajina má právo rozhodnúť, kto bude na jej území žiť, a že každý štát bude flexibilne pomáhať iným krajinám pri ochrane hraníc, v humanitárnej oblasti a pri riešení príčin migrácie.