Môj profil 
Predplatné
Riga 3. júla 2014 (TASR/HSP)
Ruská anexia ukrajinského Krymu a podpora proruských separatistov na východe Ukrajiny zvlášť otriasla pobaltskými krajinami, ktoré boli v sovietskom období pod nadvládou Moskvy. Nezávislosť získali v roku 1991
Lotyšský parlament dnes schválil zvýšenie výdavkov na obranu na dve percentá HDP do roku 2020. Plán, ktorý je v súlade s cieľom NATO, odráža obavy krajiny z čoraz asertívnejšieho Ruska, napísala agentúra Reuters.
Ruská anexia ukrajinského Krymu a podpora proruských separatistov na východe Ukrajiny zvlášť otriasla pobaltskými krajinami, ktoré boli v sovietskom období pod nadvládou Moskvy. Nezávislosť získali v roku 1991.
Približne 26 percent obyvateľov Lotyšska tvoria etnickí Rusi, ale rusky hovoriacich obyvateľov, ku ktorým patria aj Bielorusi, Ukrajinci a ďalší, je až 35 percent. Jazyk je dôležitým prvkom v spore Ruska s Kyjevom.
“S ohľadom na zložitú geopolitickú situáciu je bezpečnosť prioritou tejto vlády,” povedala parlamentu lotyšská premiérka Laimdota Straujumová.
“Kroky Ruska (na Ukrajine) nútia všetky európske krajiny prehodnotiť ich prístup k bezpečnosti, ktorú v minulosti naši spoluobčania považovali za samozrejmú,” dodala predsedníčka vlády.
Lotyšsko vyčlenilo tento rok na obranu 0,9 percenta HDP. Veľa ďalších členských krajín NATO nespĺňa požiadavku aliancie, aby každý štát vyčlenil aspoň dve percentá na obranu.
Podľa nového zákona zvýši Lotyšsko svoj vojenský rozpočet budúci rok na jedno percento a postupne ho bude zvyšovať každý rok. Požiadavku NATO by mala krajina splniť do roku 2020.
jf
.jpg)
.JPG)
