Slovensko 10. júla 2014 (HSP/Foto:Alena Szabová)

Približne pred mesiacom som zaregistrovala na webovej stránke jezuitov pozvánku na Xaveriádu 2014. Podujatie je pokračovaním pútnických podujatí Family Xaveriády a Spoločnosť Ježišova ich pripravuje pre mladých ľudí a rodiny po viacročnej skúsenosti. Napriek tomu, že nie som turistický typ, túžba zúčastniť sa tohto podujatia, byť v blízkosti levočskej Panny Márie boli silnejšie, ako obavy z toho, či púť zvládnem alebo nie. O pár dní neskôr po rozhovore s pátrom M. Hudačekom som potvrdila svoju účasť na tejto forme pútnickej duchovnej obnovy.

Putovanie sa konalo v dvoch skupinách a záujemcovia si zvolili trasy podľa vlastného výberu.

Prvá skupina (v nej som bola i ja) v počte 25 osôb, putovala (1. – 6. 7. 2014) z Revúcej na Gemeri a pokračovala štyrmi pútnickými dňami cez Vyšnú Slanú, Hnilec, Spišskú Novú Ves do Levoče.

Druhá skupina v počte 35 osôb putovala z Habovky na Orave (30. 6. – 6. 7. 2014) počas piatich pútnických dní a prechádzala cez Zakopane, Lysú Poľanu, Tatranské Matliare a Abrahámovce do cieľa na Mariánsku horu v Levoči.

Duchovná obnova bola zacielená na rodiny a jej téma bola: ,,S vierou Márie, k viere v rodine“.

Cestou autobusom do Revúcej pribúdal i počet nastupujúcich pútnikov rôzneho veku, ktorí s Kristovým krížom v ruke šli prekonávať chôdzou dlhé kilometre do Levoče.

Počas prvého dňa putovania z Revúcej do Vyšnej Slanej sme putovanie krátko prerušovali zamýšľaním sa nad spoločným čítaním textov, úvahami nad biblickým slovom, nad tým, ako vychovávať vlastné túžby, ako praktizovať vieru v rodine, nad vytrvalou pomocou blížnemu, kultúrou vzťahov a nad láskou Panny Márie, ktorá je živým vzorom pre tvorbu svojho charakteru. V popoludňajších hodinách nás v horách prekvapil pomerne silný dážď a ťažko schodné turistické chodníky, zahatané popadanými kmeňmi stromov po predchádzajúcej búrke. S údivom som pozerala ako deti vo veku 10 – 15 rokov, nebojácne a s odhodlaním, za povzbudzovania milujúcimi rodičmi, zdolávali náročné úseky cesty.

Práve v náročných úsekoch cesty sa začali ozývať bolestivo moje pľúca, ktoré pred dvomi mesiacmi prekonali ťažší zápal. Začala som mať problémy s dýchaním, pretože stúpanie do kopcov bolo pomerne strmé. S obavami som čakala, ako budú členovia skupiny reagovať na moje neustále zaostávanie a vyčkávanie na mňa, pre moju pomalú chôdzu. Moje obavy však boli úplne zbytočné, pretože kresťanská viera, ktorú majú veriaci v srdciach, robí človeka lepším, láskavejším, a práve tak reagovali i moji spolupútnici. Pomáhali mi, trpezlivo vyčkávali, niesli i môj ruksak, aby ma zbavili záťaže. Lenže práve toto vyčkávanie na mňa, znamenalo i časovú stratu pre celú skupinu. Pomaly sa začínalo stmievať, viditeľnosť sa zhoršovala a začal silný dážď. Z hôr sa po kamenistej cestičke chôdza začínala stávať pre všetkých obťažnejšia.

V čase, keď sme my dospelí rozmýšľali ako ďalej pokračovať v púti, lebo nebolo vidieť značky na stromoch, sa deťúrence spontánne začali modliť modlitbu Zdravas Mária. My sme sa všetci pripojili a pokračovali v modlitbách počas celej chôdze dolu hrebeňom.

V týchto ťažkých chvíľach sme si všetci plne uvedomovali tú obrovskú silu modlitby, pocit spolupatričnosti, lásky, jednoty, ktoré nám dáva Pán Ježiš a každý zreteľne vnímal ochranu Panny Márie.

Každému jednému človeku by som zo srdca dopriala zažiť ten nádherný pocit, keď vám viera a láska k Pánu Bohu a láska Máriina zaplavuje, napĺňa celé srdce a dáva vám silu ísť ďalej.

Po niekoľkých hodinách chôdze tmavým lesom sme dorazili na stanovisku do Vyšnej Slanej, kde sme prenocovali.

Pre mňa sa týmto prvým dňom pešie putovanie skončilo. Zvažovala som, či sa presuniem autobusom do Levoče a tam počkám na spolupútnikov alebo či sa vrátim domov, pretože som vedela, že môj zdravotný stav mi už ďalej bráni putovať s nimi po horách. Ale členovia mojej skupiny ma opäť riadne prekvapili, keď sa vyjadrili: ,,Spolu sme prišli, spolu i na mariánsku horu vyjdeme a levočskú Pannu Máriu pozdravíme“, vymysleli, že ma vždy auto odvezie na vopred určené stanovisko, kde ich počkám, kým oni budú putovať horskými hrebeňmi. Takýmto spôsobom som s nimi mohla putovať i ja. Ďalším stanoviskom bola obec Hnilec, kde pán farár Mgr. Štefan Kojš spolu so svojimi farníkmi pre nás všetkých pripravili pohostenie, zahrnuli nás svojou láskou, srdečným privítaním, začo im všetkým veľmi pekne ďakujeme. Nasledovalo stanovisko v Spišskej Novej Vsi u sestričiek Božského Vykupiteľa a plná náruč ich starostlivosti o všetkých pútnikov. Sestričky nám pripravili aj krásne ručne robené ruženčeky – veľká naša vďaka patrí i Vám sestričky. Posledné stanovisko bola Levoča – Mariánska Hora a bazilika Navštívenia Panny Márie.

Bola som nesmierne šťastná, že tri dni oddychu, ktoré som mala vďaka všetkým dobrým ľuďom a členom skupiny Xaveriády 2014, pod vedením Milana Hudačeka SJ mi umožnili, že som mohla levočskej Panne Márii predniesť moje poďakovania, modlitby a prosby za moju rodinu, za všetkých blízkych a milovaných.

Pane Bože i Tebe naša Matka Sedembolestná z celého srdca ďakujem za Xaveriádu, ktorú realizujú jezuiti, pretože i vďaka nej som plne pochopila Božie prikázanie o láske k blížnemu.

Taktiež ďakujem všetkým spolupútnikom za ich obetavosť, láskavosť, pomoc a starostlivosť, pretože vďaka ich pomoci sa moja túžba byť v blízkosti levočskej Panny Márie, zúčastniť sa všetkých pobožností na Mariánskej hore stala realitou.

Z jednej skutočnosti mi je iba smutno, že takáto veľkolepá úcta k Panne Márii akou je levočská púť sa nekoná aj počas sviatku našej Patrónky Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne.

Nech Vás všetkých žehná a milosťami zahŕňa Všemohúci Pán Ježiš Kristus a ochraňuje naša Patrónka Sedembolestná panna Mária.

S úctou pútnička Alena Szabová