Bratislava 16. novembra 2019 (HSP/Extra plus/Foto:Jana Birošová)
V čase nežnej revolúcie som mala trinásť rokov a je úplne logické, že politiku som v tom období vnímala len okrajovo, tak ako každý v tom veku. To, čo som však preciťovala a vrylo sa mi do pamäti, bola veta mojich rodičov; na toho človeka si treba dávať pozor, to je tajný
Význam slova tajný som pochopila až oveľa neskôr, keď sa postupne začali zverejňovať zoznamy s menami eštébakov, v ktorých nechýbali ani aktivisti z novembrových tribún typu Jána Budaja s krycím menom Domovník. Identitu bývalých eštébakov, ktorí slúžili minulému „režimu“, vďaka zverejneným zoznamom ÚPN dávno pozná celé Slovensko. Títo ľudia dokonca dodnes otravujú verejný priestor, pretože dokázali prevrátiť komunistický kabát na demokratický. Ostáva veriť, že im to spoločnosť opätovne nedovolí, keď príde vo vzduchu visiaca zmena. Na ďalší raz môže ten ich povestný kabát začať smrdieť.
Po Novembri 89 sa tajné služby pretransformovali a po zrode samostatného Slovenska vznikla SIS. Tá má svojich profesionálnych agentov, dôstojníkov, dôverníkov i donášačov, ktorých nasadzuje do rôznych odvetví. Kým za socializmu ľudia aspoň tušili, kto je tajný, dnes je to takmer nemožné odhaliť. Metódy pokročili, ľudia viac zdiveli a za peniaze urobia čokoľvek. Dnes nie je prekvapením, že vás svojím donášaním zradí najbližší človek.
V súčasnosti je však verejným, ale nepotvrdeným tajomstvom, že mainstreamové médiá sú zapratané novinármi, ktorí pracujú pre tajné služby. Jeden by síce neveril, ale pokojne nimi môžu byť aj milo sa usmievajúci moderátori z ktorejkoľvej televízie. Najznámejším novinárom, ktorý sa z večera do rána stal agentom tajnej služby, je exredaktor denníka SME Peter Tóth. Bolo to naozaj z večera do rána, alebo mal aj inú náplň už počas pôsobenia v denníku SME? Ďalším tajomne-tajným je pôvodom kanadský novinár Tom Nicholson (exmanžel poslankyne EP Lucie Ďuriš-Nicholsonovej, tiež bývalej novinárky), ktorého nejeden raz označili za agenta amerických tajných služieb. Ten sa zjavuje ako kométa pri každom pokuse o štátny prevrat v ére slovenskej samostatnosti.
Veď posúďte sami; v roku 1998 pomáhal odstaviť Mečiara v politike, bol spúšťačom kauzy Gorila, bol posledný človek, ktorý telefonoval pred vraždou advokátovi Ernestovi Valkovi a po vražde novinára Jána Kuciaka bol ten, kto mal z novinárskej obce najväčší záujem o povalenie Ficovej vlády za pomoci všetkých mainstreamových médií. V týchto dňoch celé Slovensko počúva nahrávku Gorily, alebo číta komunikáciu z Threemy, no nik sa nepýta základnú otázku, ako prenikajú materiály z vyšetrovacích spisov na verejnosť. Ako sa dostávajú k redaktorom denníka SME či Denníka N? Nenaznačuje to, že takzvaní investigatívni novinári sú zároveň súčasťou tajných služieb? Nemal by silnieť tlak verejnosti, aby požadovala zverejnenie porevolučných agentov? Možno by sme sa divili, kto je kto. Bolo by možno zdrvujúce vedieť koho máme za priateľa, kolegu či suseda bez svedomia i charakteru, ktorý pre osobný profit zradí nielen vás, ale aj vlastný štát.
Lenka Mayerová, šéfredaktorka mesačníka Extra plus, www.extraplus.sk
Myšlienka mesiaca:
Z nepriateľa neurobíš priateľa, keď si k nemu mierny, ale len zväčšíš jeho nároky.
(Džingischán)