Lenka Mayerová: Slovensko sa začalo meniť v čase, keď Vladimír Mečiar zradil vlastných občanov nepodarenou, priam zbabranou kampaňou pred voľbami v roku 1998

Bratislava 4. januára 2020 (HSP/Extra plus/Foto:Jana Birošová)

V novembri 2019 sme boli svedkami pompéznych osláv 30. výročia nežnej revolúcie v štýle liberálnych diktátorov. Pred tridsiatimi rokmi občania vítali slobodu slova, zriadenie parlamentnej demokracie, ale aj demokraciu ako takú. Mnohí netušili, aká budúcnosť na nich čaká. Určite verili v lepšie zajtrajšky, lepšiu životnú úroveň, náboženskú slobodu, ale aj v to, že keď zostarnú, dožijú sa švajčiarskeho dôchodku

Isto by si neboli pomysleli, že príde čas, keď bude sloboda prejavu trestaná, že za názor budú ľudia opäť prenasledovaní, šikanovaní, vystavovaní výsluchom, ekonomicky vytesňovaní a dokonca posadení do väzenia. Neboli by predpokladali, že úroveň školstva bude v žalostnom stave, že kvalitné zdravotníctvo sa stane nedostupným, že za lieky budú platiť nehorázne sumy, že vyrastie mládež bez výchovy a srdca, ale ani to, že budeme mať tisícky bezdomovcov. Skutočnej slobody si slovenský národ užil necelých päť rokov. Slovensko sa začalo meniť v čase, keď Vladimír Mečiar zradil vlastných občanov nepodarenou, priam zbabranou kampaňou pred voľbami v roku 1998. A to len preto, že nedokázal pochopiť mediálnu politiku.

Obklopoval sa pochlebovačmi a prospechármi, a tí doviedli tento štát do marazmu, ktorému v dnešných časoch čelíme. Bolo priam neuveriteľné sledovať, ako ho vedeli nadchnúť špekulanti a zbohatlíci a naopak, slušní ľudia s čistými úmyslami ho iritovali. Zakladateľ republiky uvoľnil cestu Amerikou vyškolenému Mikulášovi Dzurindovi, ktorý odovzdal Slovensko do rúk cudzích mocností. Dzurindovci začali štát nazývať touto krajinou. Prudko podporovali antislovakizmus prostredníctvom médií so zahraničným kapitálom, ale najmä treťosektorovými organizáciami, ktoré sa bez mandátu voličov začali miešať do politiky zvrchovaného štátu.

Dzurindovci páchali jeden zločin za druhým. Medzi tie najväčšie určite patrili prelety lietadiel cez náš vzdušný priestor bez mandátu NR SR na bombardovanie občanov Srbska a dumpingový výpredaj strategických podnikov zahraničným korporáciám. Keď im vyschla krv na rukách a občanom SR peňaženky, zamerali sa na potláčanie slobody a demokracie. V roku 2004 zriadili špecializovaný súd, ktorý im išiel po ruke. Nastolený trend prevzala aj Ficova vláda a umožnila vznik ideopolície – vo forme Národnej jednotky boja proti terorizmu a extrémizmu spadajúcej pod Národnú kriminálnu agentúru.

Represie postupne smerujú k likvidácii demokracie a nástupu liberálnej totality, ktorá potláča slobodu prejavu, útočí na kresťanské hodnoty a tradičnú rodinu. Tí, ktorí tridsať rokov opľúvali nechcenú Slovenskú republiku, sa svojou vytrvalosťou blížia k úspešnému rozvratu. Ich trúfalosť je navyše podporovaná predstaviteľkou prezidentského úradu, ktorá pracuje v prospech zahraničných mocností, ruka v ruke s mainstreamovými médiami i mimovládkami. Napriek tomu, že sú menšina, dokážu svojimi prostriedkami umlčať väčšinu. A práve preto budú februárové parlamentné voľby rozhodujúce a sú poslednou šancou vytrhnúť Slovensko z pazúrov svetoobčanov. Ak sa mlčiaca väčšina nezmobilizuje, môže byť 1. marec 2020 fatálnym dňom pre suverénnu Slovenskú republiku.

Lenka Mayerová, šéfredaktorka mesačníka Extra plus

Článok pôvodne vyšiel na www.extraplus.sk