Amsterdam 17. marca 2023 (HSP/rmx.news/Foto:TASR/AP-Peter Dejong)
Len 1 % Holanďanov si myslí, že krajina sa uberá správnym smerom. Celkovo 86 % respondentov nedávneho prieskumu je pesimistických, pokiaľ ide o smerovanie krajín, informuje portál REMIX News
Iba 1 % holandských respondentov nedávneho prieskumu si myslí, že krajina sa jednoznačne uberá správnym smerom.
Prieskum Rabobank, ktorý sa uskutočnil minulý rok a bol zverejnený v súlade so štúdiou v utorok, ukázal, že drvivá väčšina holandských občanov je nespokojná s trajektóriou krajiny.
Z 10 000 holandských respondentov, ktorí sa zúčastnili na prieskume, sa celkovo 39 % domnieva, že krajina sa uberá jednoznačne nesprávnym smerom, a 47 % sa domnieva, že sa uberá skôr nesprávnym ako správnym smerom, čo znamená, že drvivá väčšina 86 % respondentov je v súčasnosti rozčarovaná zo súčasnej cesty krajiny.
Približne 12 percent respondentov sa domnieva, že krajina sa uberá skôr správnym ako nesprávnym smerom, zatiaľ čo len 1 percento si myslí, že Holandsko sa jednoznačne uberá správnym smerom
Postoje respondentov k budúcnosti krajiny do istej miery súvisia s regionálnymi rozdielmi. Respondenti v severovýchodnom Drente, najzápadnejšej provincii krajiny Zeeland a vo veľkých častiach Frízska, Flevolandu a Limburgu sa k vyhliadkam krajiny stavajú negatívnejšie. Respondenti v Amsterdame na severe krajiny a v Tilburgu na juhu krajiny sú menej negatívni.
Zistilo sa, že obyvatelia miest majú vo všeobecnosti menej negatívny názor na vývoj krajiny ako obyvatelia vidieckych oblastí, pričom najviac negatívnych nálad vykazujú obyvatelia severovýchodu a západu krajiny, a to viac ako 91 %.
Sociálno-ekonomické zázemie respondenta je však dôležitejším ukazovateľom nálad ako miesto, kde žije, a vyššiu mieru negatívnych nálad možno predvídateľne pozorovať medzi respondentmi, ktorí sú menej prosperujúci.
Respondentom boli položené rôzne otázky týkajúce sa ich fyzického zdravia, príjmu, postavenia v domácnosti, spoločenského života, vzdelania, životného prostredia, toho, ako sa cítia bezpečne, a ich existujúcich podporných sietí, aby sa zistilo ich skóre prosperity. Tí, ktorí uviedli nižšie skóre, sú častejšie rozčarovaní zo smerovania krajiny.
Regionálne faktory teda nevysvetľujú len rozšírené negatívne nálady a korelácia medzi vysokou prosperitou v mestských oblastiach a priaznivejším postojom k budúcnosti krajiny nie je taká jednoduchá, keďže skóre prosperity je v mestách zvyčajne nižšie ako v mestských oblastiach. Medzi mestá, v ktorých ľudia odhalili nižší pocit prosperity, patria Rotterdam, Arnhem a Eindhoven.
Prieskum varoval tvorcov politík pred predpokladmi, že jedinou príčinou negatívnych nálad sú rozdiely v bohatstve medzi regiónmi, a uviedol, že situácia je oveľa zložitejšia ako tradičné regionálne rozdiely. Len tým, že sa budú zaoberať konkrétnymi skupinami, ktoré sú nadmerne zastúpené z hľadiska negatívnych nálad, ako sú ľudia s nižšou kvalifikáciou, nájomcovia bytov namiesto vlastníkov a ľudia so zdravotnými ťažkosťami, môžu tvorcovia politiky začať aspoň čiastočne zmierňovať zdanlivo zakorenený pesimizmus, pokiaľ ide o cestu krajiny.
Holandský konzervatívec Geert Wilders sa v utorok pred stredajšími holandskými regionálnymi voľbami vrhol na tieto údaje a napísal na Twitteri: “Iba 1 % Holanďanov si myslí, že Holandsku sa darí dobre. O koľko jasnejšie to môže byť? Rutte a Kaag musia odísť!”