Môj profil 
Predplatné
Ela Lehotská napríklad nikdy nezabudne na scénu v márnici, kam prišla ako matka zavraždeného chlapca identifikovať syna. „Márnica bola jedna z takých najťažších scén, tú sme prežívali všetci, ani sme o nej moc nehovorili, len sme sa tam v ten jeden deň stretli. Točili sme to v starých laboratóriách STV, tá budova je už dávno za zenitom, takže tam bolo cítiť vo vzduchu taký smútok, zmar a ťažobu,“ priblížila herečka, na ktorú doľahol nepríjemný pocit zo scény už dve hodiny pred prvou klapkou. „Chodila som po tých dlhých chodbách a len som nechávala vzniknúť tej emócii. Po čase sa mi normálne začal zrýchľovať dych, ako keby sa to všetko dialo nejako samo a tá skúsenosť bola napokon taká silná, akoby začali cezo mňa plakať všetky matky sveta. Potom to stačilo len pustiť,“ zaspomínala si Lehotská. „Robili sme to len na jednu klapku, nik už totiž nechcel tú vnútornú hrôzu a zúfalstvo opakovať,“ dodala.
Náročné chvíle pred kamerou zažil aj Dávid Hartl, ktorý si vo filme zahral zavraždeného študenta. Mladý herec mal o adrenalín v žilách postarané, hoci sa na obraze objaví len v niekoľkých scénach. Najťažšou z nich bola pritom preňho práve tá kľúčová, v ktorej pri bitke s neonacistami príde o život. „Technicky to bol naozaj náročný kúsok alebo črepina v mozaike môjho krátkeho života… Čakali ma rôzne skúšky, kaskadérske, choreografické, potom sme to točili asi desať až dvanásť hodín, z čoho diváci, ako to už býva zvykom, uvidia asi šesť sekúnd,“ podotkol pobavene Hartl. „Bolo to veľmi náročné, aj fyzicky náročné, v tom, že som tam lietal ako špinavá handra a tí naši známi rapperi (MOMO, Moloch Vlavo, Fantom – Kruscifix, Parim, ktorí si zahrali skupinku neonacistov, pozn. red.), ktorí sú inak veľmi milí chalani, si ma tam podávali. Ten pocit pohadzovania a bitia som v sebe trávil ešte zopár ďalších dní… Dokopy to bolo 44 ostrých s tým, že sme to museli točiť z rôznych uhlov. Ušla sa mi dokonca aj jedna pekná rana, za ktorú sa mi, samozrejme, môj kolega veľmi ospravedlňoval. To sa občas, bohužiaľ, stane… Bol to naozaj veľmi ťažký deň, na ktorý asi nikdy nezabudnem,“ uznal 25-ročný Bratislavčan.
Na veľké množstvo klapiek si spomína aj Marián Mitaš. „Teo (Teodor Kuhn, pozn. red.) sa nebojí strižne, čo mi na jednej strane dáva väčšiu istotu v tom, že ten film bude dobrý, zaujímavý a pútavý, no pre nás na pľaci to znamenalo 9-10 ostrých iba z jedného uhla, čiže sa stávalo, že sme šli, pokiaľ sa točila scéna zo štyroch uhlov, tých ostrých aj 40. A to boli bežné dni. S Teom sme si naozaj užili, ale nefrflal som, lebo som vedel, že je pripravený a videl som, že vie, čo robí, že netápe, ale presne vie, čo hľadá. A niekedy – aj keď to už mal a vedel, že to má, urobil s nami ešte niekoľko verzií, ak by sa náhodou v strižni rozhodol inak, ale všetko robil so zámerom a s plánom. Ja si myslím, že je to výborný režisér,“ zdôraznil známy herec. „Kľúčové pritom bolo to napätie, nie vypovedané slová, aj keď sa kľúčovými mnohokrát zdajú byť tie. V skutočnosti išlo najmä o to, ako sa ten určitý moment vystavia, ako je podkreslený, keď sme toto zvládli, text už sme spláchli na dva alebo na tri razy,“ povedal Mitaš.
Popri vážnych a dramatických chvíľach však na pľaci vládla i dobrá nálada. „Ako herci musíme vedieť vystupovať z emócií a zasa sa do nich pokladať, takže tá tieseň a tá hlbočina, ten marazmus nebol na tom nakrúcaní prítomný stále. Bolo tam aj kopec veselých chvíľ. Pre mňa to nebolo len pochmúrne tým, že tam s nami boli aj deti, mali sme tam tú filmovú dcérku… Natáčanie všeobecne je veľmi živý a dynamický proces, takže tam bolo zastúpené asi úplne všetko,“ poznamenala Lehotská. „Teo je navyše majster v dobrej nálade a v udržiavaní atmosféry. Aj keď som bol už päťdesiaty človek, ktorý sa ho na niečo pýtal, zodpovedne mi odpovedal na každú otázku a nikdy nevybuchol. To je podľa mňa úžasné,“ uzavrel Hartl.
Dráma Ostrým nožom je v kinodistribúcii od štvrtka 21. februára.
.jpg)
.JPG)
