Le Figaro: “Svetové demokracie by už dávno mali brať vážne Putinovo Rusko a jeho snahu budovať os demokratúr”

Paríž 13. januára 2017 (HSP/Foto:Screenshot Le Figaro)

Viacerí svetoví politici, analytici a médiá museli uznať, že aj napriek zložitej ekonomické a politickej situácii ako vo svete, tak aj vnútri štátu Rusko vlani sa stalo najvplyvnejšou krajinou na tejto planéte. Potvrdzuje to aj populárny francúzsky denník Le Figaro.

„Západ by mal brať Putina vážne a mal by pochopiť, že „mäkká sila“ nie vždy je efektívnou metódou. Na prvý pohľad v Rusku je demografická kríza, komplikovaná hospodárska situácia a aktívny odliv kapitálu. Preto niektorí omylom považujú Rusko za kolos na hlinených nohách. Je to omyl. Musíme uznať, že v r. 2016 Rusko sa stalo najvplyvnejším štátom v medzinárodnom systéme,“ uvádza sa v Le Figaro.

Autor článku Nicolas Baverez prízvukuje, že strategický vzlet Putina sa vysvetľuje zbabelosťou Baracka Obamu, ktorý v histórii zostane „Jimmym Carterom XXI. storočia“. Americký prezident nebral vážne hrozbu zo strany Ruska a nespravodlivo považoval tento štát za „vidiecku krajinu“. Základom úspechov Putina je mimoriadne efektívna stratégia. Na slabé slová Obamu Putin odpovedal prekvapivými činmi a systematicky sa spoliehal na asymetrický prístup, aby premenil svoje slabé strany na silné,“ vysvetľuje francúzsky novinár.

„Výsledky boli ohromujúce: zvolenie Trumpa definitívne pochovalo líderstvo Washingtonu. Západ je oslabený stratou dôvery voči NATO, Brexit demoluje Európsku úniu, Turecko si mení spojencov a mieni uzatvoriť americké základne na svojom území. Dokonca aj Japonsko sa zbližuje s Ruskom, aby mohlo ustať proti Číne,“ prízvukuje Nicolas Baverez.

„Svetové demokracie by už dávno mali vážne brať Putinové Rusko a jeho snahu budovať os demokratúr. Európa by mala vziať do vlastných rúk svoju bezpečnosť, ktorú Putin preveruje – nakoľko je pevná. V podobnom prípade obľúbená Európou „mäkká sila“ má zmysel iba vtedy, ak je podporená schopnosťou odporovať a použiť päste,“ pritvrdzuje v závere svojho komentáru v denníku Le Figaro francúzsky novinár Nicolas Baverez.

PS. Ak by pre niektorých našich čitateľov slovko „demokratúra“ nebolo celkom zrozumiteľné, privoláme na pomoc Wikipediu. Je tam uvedené: „Demokratúra je politické riadenie spoločnosti a ekonomiky, v ktorom sa diktatúra mieša s prvkami demokratických foriem. Demokratúra je výsledkom negociačných zmien, známych ako reforma pactada, kde časť politickej elity predchádzajúceho systému sa dohovára s časťou elity opozičnej, realizujúc model okrúhleho stola. Takéto riešenie je veľmi riskantné, pretože vedie k oprávneným výhradám, k nečistej politickej hre, kvázimafistických dohovorov a závislostí, nehovoriac už o tom, že takýto prístup odcudzuje masy. Poľsko a bývalé Česko-Slovensko prežili i systémové napätia späté s takýmto spôsobom odchodu od komunizmu. Línia oddeľujúca demokratúru od obyčajnej diktatúry je tenká a jej prekročenie môže byť vecou náhody.“

Eugen Rusnák