EÚ tým chce dosiahnuť diverzifikáciu potravinových zdrojov, prispieť k ekologickejším spôsobom získavania potravín a udržateľnosti.

Do popredia stavia najmä zdraviu prospešné látky, ktoré sa vraj v takejto „zložke potravín“ nachádzajú.

Navyše, zákazník má mať vždy právo voľby, pretože takéto potraviny majú byť jasne a zreteľne označené.

Ako sa na to celé pozerajú naši výrobcovia? Rozprávali sme sa s predsedom predstavenstva Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov, Milanom Lapšanským.

Už viac, ako mesiac môžu európski výrobcovia potravín do niektorých výrobkov pridávať – zjednodušene povedané – aj prášok z pomletých múčnych červov. Slovenský zväz pekárov, cukrárov a cestovinárov mal minulý týždeň valné zhromaždenie a voči novým „prísadám“ sa ostro vyhranil. Prečo až tak dôrazne?

Muselo to byť dôrazné. V zväze sme sa zhodli na tom, že nezmyslom z EÚ treba povedať stop. Presne tak totiž vnímame povolenie novej „potraviny“, prášku z červov. Chcú  meniť tradície, niečo, čo je zaužívané a overené, a to naozaj nepotrebujeme.

Viac vo videorozhovore. Text pokračuje pod videom:

Rozhovor si môžete vypočuť:

Zastupujeme viac, ako 520 výrobcov a všetci boli rozhorčení už len samotným nápadom, ktorý z EÚ prišiel. Zhodli sme sa na tom, že nikto z nás takúto vec svojim zákazníkom nespraví. Nebudeme testovať slovenský národ tým, ako bude reagovať na pečivo obohatené červami. A nebudeme meniť zaužívané receptúry a tradičné chute.

Pre nás sú to zásadné veci a preto sme dali také silné, odmietavé stanovisko. Nechceme sa podieľať na takýchto novotvaroch, ktoré niekto na silu pretláča a ktoré nie sú potrebné. Máme dostatok bielkovinových zdrojov a v žiadnom prípade nie sme ohrození v zmysle straty nejakej suroviny.

Vo vyhlásení SZPCC uvádzate, že nechcete, aby slovenskí spotrebitelia boli pokusnými králikmi. EÚ tvrdí, že prijatiu tejto legislatívy predchádzalo vedecké posudzovanie európskym Úradom pre bezpečnosť potravín, ktorý všetko odobril. Vo vašom stanovisku sa ale uvádza, že nie sú dostupné žiadne štúdie, ktoré by vyhodnotili vplyv dlhodobej konzumácie takýchto potravín človekom. Ako to teda je?

Na tom sa musím len pousmiať. Mám dlhoročné skúsenosti s tým, ako EÚ funguje a akí ľudia tam na DG AGRI pracujú. Mal som možnosť s nimi x rokov spolupracovať a viem, že žiaden z nich nikdy nepracoval u výrobcu potravín…

Schválenie červov je jednoznačne výsledkom nejakého lobingu. Keď si pozriete, ktorá spoločnosť a na akú dlhú dobu získala exkluzívne práva (na UV ošetrenie prášku z pomletých červov, pozn. redakcie) používať prášky z červov pre výrobu potravín v EÚ, tak je jasné, že to nie je v súlade s kostolným poriadkom.

V našej tradičnej kuchyni sa nikdy žiaden červ nevyskytoval a ako som povedal v úvode, nepotrebujeme takéto novoty.

EÚ argumentuje tým, že v takýchto práškoch je veľa bielkovín, zdravých tukov a rôznych iných, prospešných látok, považujú to za prevenciu voči viacerým závažným ochoreniam. Takisto vravia, že sa tým diverzifikujú potravinové zdroje a zároveň to bude šetrnejšie k prírode. Z tohto pohľadu to vyzerá fajn.

Áno, nejaké argumenty sa dodatočne vždy nájdu. Ja som veľkým kritikom Green dealu. Pred nahrávaním som vám hovoril, že až 55 tisíc ton chleba a pečiva k nám prichádza napríklad z Belgicka alebo Nemecka. Zhodou okolností, Belgicko a Nemecko stoja vždy v prvom rade na aplikáciu nezmyslov, ktoré z EÚ prídu.

My sa obávame toho, že to, čo sa na naše pulty dostane predovšetkým z Belgicka, už v rámci tých rôznych zelených ekoaktivít, môže byť obohatené tým práškom z červov. A že slovenský spotrebiteľ to nebude vedieť odhaliť, pretože keď v supermarketoch nakupuje pečivo, ktoré sa tvári ako čerstvo dopečené, vytiahnuté priamo z pece – poznáte tie reklamné slogany – nemá dostatok informácií, nemá ich kompletné.

My poukazujeme na to, že by sme mali používať častejšie zdravý rozum a možno sa správať tak, ako Taliansko. Talianska vláda en bloc, pod hrozbou veľkých pokút, zaviazala výrobcov potravín alebo prevádzkovateľov reštaurácií nepoužívať takéto výrobky s červami, nazvime to tak… Nechcú degradovať tradičnú taliansku kuchyňu.

My nie sme ázijské kultúry, nie sme ani zo severu Afriky, kde možno červy z nejakých dôvodov – ale určite nie gurmánskych, ale skôr z nutnosti – sú súčasťou stravy. Európanom to ale jednoducho nie je vlastné. Tak, ako máme preferencie napríklad v prípade ovocia a zeleniny, nejaký tradičný horizont toho, čo chceme spotrebovať a čo nám chutí, tak tieto červy sú – ako sa hovorí – absolútne mimo misu.

Potravinári v EÚ môžu prášok z červov do výrobkov pridávať od 10. februára. Podľa toho, čo je vám známe, sú už takéto potraviny v našich obchodoch dostupné?

My sme poskytli vyhlásenie za slovenských výrobcov potravín, ktorí hovoria, že vo svojich výrobkoch nič také používať nebudú. To znamená, že v prípade slovenských potravín si môžeme byť istí, že žiadne červy v nich obsiahnuté nie sú.

V prípade zahraničných presne neviem. Ale podľa toho, čo som zachytil z vyjadrenia zástupcu jedného združenia maloobchodných reťazcov, tak zatiaľ takéto výrobky na našich pultoch nie sú.

Či budú alebo nebudú, neviem… Slovenský trh ovládajú štyri obchodné reťazce. Keď sa rozhodnú, že na náš trh budú dovážať výrobky, ktoré prášok z červov obsahujú, tak to tu bude.

Myslím si ale, že zákazník by mal byť dostatočne a dôrazne informovaný. Pretože pri nákupoch si bežný človek ani neuvedomuje, že niektoré výrobky, ktoré považuje za skutočne čerstvé, precestovali 1500 kilometrov a dva mesiace boli v nejakom chladiacom sklade.

EÚ argumentuje tým, že ľudia budú mať možnosť voľby, kupovať takéto výrobky alebo nie. S tým súvisí téma ich označovania. Má ísť o výrobky balené, ale aj nebalené. Vie sa o označovaní viac, bude to nejaké výrazné logo alebo to bude iba niekde malými písmenkami uvedené, že ide o výrobok s práškom z červov?

Vo vzťahu k tejto záležitosti európska legislatíva nebude menená. Zákazník si bude môcť, väčšinou na zadnej strane obalu prečítať, že obsahuje prímesi alebo prídavky vyrobené z červov. Legislatíva určuje, že to musí byť stredná veľkosť písma s výškou jeden milimeter, takže si viete predstaviť, aké výrazné to tam bude.

Nemyslím si, že by sa výrobca chcel niečím takým chváliť a výrazne by to označoval. Bude plniť legislatívu a nemyslím si, že by to bral ako marketingový ťah.

Ja som naopak zistil, že niektorí výrobcovia to práve ako marketingový ťah použiť chcú. Osloviť „uvedomelých“, nech si kúpia ich výrobok s práškom z červov a nech zaň dokonca zaplatia viac. Vie sa aj niečo o cenách?

Neviem, či by niekto použil argument „uvedomelý“, možno ešte tak moderný alebo aktuálny. Časť zákazníkov si tento tovar na pultoch nájde. Ale slovenský zákazník je konzervatívny a nemyslím si, že to bude nejaký ohromný obchodný úspech.

V každom prípade, pomaly obrátkovejšie tovary budú mať na sebe zo strany reťazcov aplikovanú vyššiu obchodnú prirážku práve preto, aby vykompenzovali prípadné straty z nepredaja tovaru v rámci doby spotreby alebo minimálnej trvanlivosti.

Obchodné prirážky sú už teraz astronomické. Politiku obchodných reťazcov často kritizujeme a tvrdíme, že prirážky, ktoré aplikujú na slovenskom trhu, sú až nemorálne. Prevyšujú 100 percent. To znamená, že ak im niečo dodáme za jedno euro, tak oni pridajú ďalšie a nič nevytvorili, len ten náš výrobok preniesli zo svojho skladu na pult. Pridajú DPH a potom výrobok stojí cez dve eurá, pričom my sme ho vyrobili a priviezli za euro. V našej cene sú zarátané suroviny, energie, mzdy, odvody, logistika, a samozrejme aj primeraná miera zisku.

Vo vyspelej Európe pracujú obchodníci s obchodnou prirážkou do 40 percent a zákazníci si tam teda môžu dovoliť kúpiť viac potravín alebo kupovať potraviny kvalitnejšie, rozmanitejšie. Nevynakladajú na potraviny také percentá disponibilného prijímu, ako na Slovensku. V tomto sme premianti, až 26 percent disponibilného prijímu dávajú naši ľudia za potraviny a nemuseli by.

Z tohto pohľadu hodnotím veľmi pozitívne príchod nového, dravého reťazca na slovenský trh. Uvidíte, kam sa za dva roky tá cenová úroveň dostane, pričom ten reťazec bude od prvého roka ziskový.

Spomenul som si na nápad známeho českého blogera. Navrhol, aby v obchodoch boli uvedené dve ceny. Jedna, za ktorú obchodník výrobok kúpil od výrobcu a druhá cena predajná, pre koncového zákazníka. To by boli celkom zaujímavé čísla.

Myšlienka je to veľmi dobrá, aj my sa s podobnou pohrávame a dúfam, že jedného dňa nájdeme politickú podporu. Zákazník by mal minimálne vidieť pásma obchodných prirážok.

Malo by to fungovať spôsobom, že v prípade, ak by obchodná prirážka bola do 40 percent – čo berieme ako úplne normálne a vo svete bežné – cenovka by bola napríklad zelená. V prípade, že by bola prirážka väčšia, bola by napríklad červená. A ak by išlo o výrobky, ktorých je na slovenských pultoch žiaľ mnoho a obsahujú prirážku nad 100 percent, tak by cenovka mohla byť čierna.

Spoločnosť je už dosť vyspelá na to, aby nedovolila okrádanie zákazníkov. V prípade rýchloobrátkového tovaru, našich výrobkov, ktoré ráno dodáme a na obed sú predané, nie je dôvod, aby tam obchodník pridal ďalších 100, 140 alebo 200 percent, to je nemorálne. Nesúhlasíme s tým a vyspelý svet takto nepostupuje.

Pri ktorých výrobkoch sa marža predajcu pohybuje až okolo 200 percent?

Napríklad koreniny, hydinové párky, pivo… To sú také najžiarivejšie príklady. 150 percent je bežne na salámach, cez 100 percent na mäse.

Zákazníkom by som poradil jednoduchú vec. Zoberte do ruky reklamný leták, ktorý sľubuje zľavu, ktorá sa blíži k 50 percentám alebo dokonca viac. V takom prípade si môžete byť istí, že obchodná prirážka je pri bežnej cene vyššia, ako 100 percent. Keď vidíte zľavy 40, 50 percent, to všetko sú tovary, ktoré sú vyslovene predražené a je to taká hra so zákazníkmi, aby mali pocit, že nakupujú výrazne lacnejšie.

Keď vycestujete za hranice a poobzeráte sa v obchodoch, zistíte, že bežné ceny sú tam mnohokrát nižšie, ako naše akciové. Je to aj tým, že konkurencia je u nás veľmi, veľmi slabá a mám taký pocit, že je niekedy aj koordinovaná.

Poďme naspäť k potravinám s práškom z červov. Podmienkou EÚ je, aby bol tento prášok ošetrený UV žiarením. Na to má v rámci celej Únie zatiaľ licenciu iba jedna francúzska firma. To musí byť dobrý biznis.

To je ten biznis, ktorý sa v EÚ robí bežne. Vplyv lobbingu a ľudia, ktorí nie sú z odboru, z praxe. Toto je výsledok. Lebo neviem, čo je na tomto racionálne odargumentovateľné, smerom k zákazníkovi.

Je to biznis pre vybranú skupinu výrobcov a pre jedného konkrétneho ošetrovateľa toho prášku. Alebo sa tvárime, že riešime záležitosť nejakých bielkovinových zdrojov?

Viete, tých hlúpostí na pôde EÚ je tak neskutočne veľa… V Holandsku zabíjajú kravy, lebo prdia a ničia tak planétu. Zároveň ale podpisujeme zmluvy s Brazíliou a Argentínou, aby sme tie produkty sem doviezli a skonzumovali ich, na európskom trhu. A tam tie krvy neprdia?

Dovážame to len cez prístav v Rotterdame, kadiaľ ide 98 percent mrazeného mäsa a importovať ďalej to môžu len holandské firmy. Toto ľudia jednoducho musia vedieť.

EÚ je zrelá na zásadnú reformu. Je to super projekt, super myšlienky… Ale tých kritických hlasov je už veľmi veľa. A mám taký pocit, že pod vplyvom okolností a určitej zmeny politickej situácie, tak sa to už trošku aj meniť začalo.

Vráťme sa ešte raz k téme prášku z červov v pekárenských výrobkoch. Ak by vás samotné reťazce o niečo také požiadali, išli by ste do toho?

V žiadnom prípade nie. Sledujeme rôzne aktivity obchodných reťazcov, ktoré svojim silným tlakom mnohokrát dosiahli zmeny, s ktorými výrobcovia potravín zásadne nesúhlasili. Ale v našom zväze sme v tejto otázke jednotní a v prípade, že by nás to od nás chceli, tak odmietneme. Taká je dohoda.

Ak by sa k nám tieto výrobky začali dovážať napríklad z Rakúska, jednak by tým nevedeli pokryť celý náš trh a ak by aj k niečomu takému došlo, budeme okamžite reagovať. Mediálne upozorňovať na to, aké výrobky s práškom z červov na náš trh prišli a budeme sa spoliehať na to, že aj zákazník to odmietne.

Za 5 rokov pôsobenia v SZCPP som nezaregistroval silnejšiu odozvu a reakciu, ako teraz. Denne mám desiatky telefonátov a podporných emailov, v ktorých ľudia červom zásadne hovoria nie. Teším sa z toho a dúfam, že nám to vydrží.

Chystá sa na Slovensko ďalšia diskontná sieť? Cítiť už u nás patriotizmus, v prípade uprednostňovania domácich výrobkov? Čo je veľkým rizikom pre rast cien pekárenských výrobkov a nakoľko ho vedia ovplyvniť samotní výrobcovia? Dozviete sa vo videorozhovore s predsedom predstavenstva Slovenského združenia pekárov, cukrárov a cestovinárov, Milanom Lapšanským.