Môj profil 
Predplatné
Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák to uviedol vo štvrtok na konferencii o stave Európskej únie (EÚ) v roku 2018. Podujatie sa konalo na pôde Ekonomickej univerzity v Bratislave. Zámerom konferencie bolo s pozvanými rečníkmi okrem iného zhodnotiť doterajší mandát EK, ktorej od roku 2004 Juncker predsedá.
Lajčák v úvode vyzdvihol pozitíva fungovania aktuálneho zloženia Komisie. “Junckerov balíček funguje a pomohol prispieť najmä k zlepšeniu života bežných občanov.” Minister hovoril najmä o zjednodušení života ľuďom v praktických veciach a v oblasti nových technológií a technických vymožeností.
Upozornil však aj na dve veľké politické chyby. “Predseda komisie Juncker mal nešťastné a politicky škodlivé vyhlásenia na začiatku svojho mandátu na adresu rozširovania,” vyjadril sa. Jeho pôvodné vyhlásenie, že počas mandátu tejto Komisie sa počet členských krajín Únie nezvýši, síce fakticky realite zodpovedalo, politicky to však bol mimoriadne zlý signál voči krajinám západného Balkánu, zhodnotil šéf slovenskej diplomacie. Ocenil však, že v ostatných dvoch rokoch predseda Juncker stanovisko zmenil a aj v poslednom prejave o stave Únie už politiku rozširovania EÚ označil za dôležitú.
Za druhú chybu považuje to, ako EK uchopila otázku migrácie. Silou Únie je podľa Lajčáka skutočnosť, “že sa vieme počúvať a dohodnúť” a na konci zdĺhavého rozhodovacieho procesu “prídeme so stanoviskom, na ktorom sa zhoduje všetkých 28 členských štátov”. A práve od tejto filozofie sa pri riešení migračnej krízy v roku 2015 upustilo.
“Namiesto komplexného prístupu sme to chceli riešiť mechanicky a byrokraticky, teda prerozdeľovaním, čo sa ukázalo ako neživotaschopné,” priblížil Lajčák. V súčasnosti sa síce už tento prístup zmenil, na základe toho však podľa ministra došlo k rozdeleniu Únie a Komisia bude odovzdávať rozdelenú Európu.
Kontroly na hraniciach, ktoré boli zavedené v dôsledku nezvládnutia migračnej krízy vrcholiacej v roku 2015, sú podľa slovenského ministra zahraničia “dočasné a budú odstránené”. To však musí ísť ruka v ruke s tým, že Únia dobuduje svoju vonkajšiu hranicu a bude sa vedieť, kto do jej priestoru vstupuje.
Za súčasnou problematickou komunikáciou so Spojenými štátmi vidí minister Lajčák snahu USA o rozdelenie Únie. “Tá snaha už dlhodobo prichádza z Ruska, zvykli sme si na to a naučili sme sa s tým žiť. Na čo si stále ešte zvykáme, je to, že tá snaha prichádza aj zo Spojených štátov,” vysvetlil.
“Kým doposiaľ náš vzťah – transatlantické partnerstvo USA a EÚ – bol založený na tom, čomu sme verili a že sú spoločné hodnoty, spoločné záujmy a spoločné ciele, tak dnes sa ten vzťah sploštil do polohy transakčnej,” uviedol. Prezident Donald Trump a jeho administratíva sa podľa Lajčáka netaja tým, že Úniu vnímajú už nie ako partnera, ale ako konkurenta a v ich záujme je ju rozdeliť. Únia preto musí zostať jednotná, sama bojovať za svoje záujmy.
Lajčák na panelovej diskusii v rámci konferencie o stave EÚ, na ktorej sa zúčastnil aj podpredseda EK Maroš Šefčovič, hovoril taktiež o budúcnosti Európskeho parlamentu po voľbách v máji 2019.
To, že sa SR tretíkrát po sebe umiestnila na posledných priečkach v účasti občanov na tomto hlasovaní, považuje Lajčák za “hanbu Slovenska”. Na posledných voľbách do EP sa totiž zúčastnilo iba 13 percent Slovákov, a to aj napriek tomu, že SR má ako krajina jedno z najvyšších vyjadrení podpory voči členstvu v EÚ. Šefčovič pripomenul, že na Slovensku volilo naposledy do EP iba šesť percent mladých.
“Ak nepôjdu voliť ľudia, ktorí veria v EÚ, tak pôjdu voliť ľudia, ktorí v EÚ neveria a veria konšpiračným teóriám, ktorí ju chcú oslabiť a ktorí budú hlasovať za politikov a hnutia, ktorí sú antieurópski,” vysvetlil prítomným študentom s tým, že úspech Slovenska je priamo závislý od úspechu EÚ ako celku.
.jpg)
.JPG)
