Vláda tento týždeň schválila novelu zákona o kybernetickej bezpečnosti, ktorá umožní Národnému bezpečnostnému úradu (NBÚ) zablokovať webové stránky, a tiež účty na sociálnych sieťach, ktoré pracovníci tohto úradu budú považovať za dezinformačné (viac o tomto návrhu zákona nájdete tu, písali sme o tom tu).

K tejto téme si televízia TA3 pozvala do štúdia istého Tomáša Kriššáka, aby divákom porozprával ako to je s tými hoaxmi, dezinformáciami a ich šíriteľmi a prečo im treba zavrieť ústa (reláciu si môžete pozrieť tu).

Moderátor hosťa predstavil ako „experta na informačnú bezpečnosť“. Kriššák je jedným z tých, ktorí stoja za projektom konspiratori.sk, na tej stránke je o ňom aj jeho krátke predstavenie, z ktorého vyplýva, že aktuálne pracuje ako projektový manažér a komunikačný poradca v Nadácii otvorenej spoločnosti a angažuje sa aj v ďalších projektoch na ovplyvňovanie verejnosti. Spomína sa tam jeho snaha o „zníženie radikalizácie spoločnosti“, ale to je predsa automaticky jasné vždy, keď je reč o Nadácii otvorenej spoločnosti. Len celkom na okraj podotknime, že za ňou stojí istý George Soros (keby snáď niekto nevedel).

Kriššák je teda top káder sorosovcov nasadený na likvidáciu šíriteľov hoaxov. Zjavne má rád absurdný humor, meno hrdinu románu Hlava XXII dokonca používa aj ako svoju instagramovú adresu, a preto skúsme preložiť podstatu toho, čo v TA3 rozprával, z absurdného doublespeaku propagandistov do normálnej reči.

Problém nie je v šijacom stroji, ale v tom, že ho neviete poskladať

Čo sú vlastne tie „hoaxy“ a dezinformácie? V relácii na začiatku odznelo, že vraj s nimi je ten problém, že ich časť je fakticky pravdivá, ale „informácia je podaná prekrútene alebo zasadená do zavádzajúcich súvislostí“. Pán Kriššák však uviedol aj ďalšiu zaujímavú informáciu: že do kategórie dezinformácií nespadajú názory. Lenže ak fakty sú v podaní konšpirátorov v poriadku a šírenie názorov takisto, problém teda musí byť už len práve v tom „zasadení faktov do nesprávnych súvislostí“.

Tu sa ponúka paralela s jedným starým vtipom, ktorý sa rozprával za socializmu: babka v Sovietskom zväze, ktorá pracovala vo fabrike na šijacie stroje, odchádzala do dôchodku. Za celoživotnú prácu dostala jeden šijací stroj ako dar, ale rozložený, nech si ho doma poskladá. O týždeň príde do fabriky a chce či by jej ho nevymenili za iný, lebo tento, nech skladá ako skladá, vždy jej z toho vyjde guľomet.

Nuž tak aj vy, milí čitatelia, ktorí rozmýšľate tak, ako tie zlé médiá, ktoré šíria dezinformácie, nesmiete byť ako tá babka, ktorá si nevedela poskladať šijací stroj: musíte sa lepšie snažiť a skladajte si fakty dovtedy, kým vám z nich nevyjde správny obraz – obrazne povedané, skúšajte to dovtedy, až kým vám prestane vychádzať guľomet a začne vám vychádzať šijací stroj.

Sloboda prejavu síce áno, ale nesmie občanov zviesť od tých správnych rozhodnutí

V relácii odznela tiež informácia, že „z nedávneho prieskumu vyplynulo, že až 60 percent ľudí neverí tradičným médiám“. Predstavte si toto: až 60 percentám ľudí pri skladaní šijacieho stroja vychádza guľomet! Človek by sa takmer spýtal so zlomyseľným klasikom z istého českého filmu: „Kdepak asi udělali soudruzi globalisté chybu?“

Kriššák uviedol aj ďalšiu hroznú informáciu, a síce, že na facebooku počet „manipulatívnych zdrojov“ narástol z pár desiatok na dvetisíc. Panenka skákavá! Kde sme sa to ocitli? Ak to takto pôjde ďalej, tak na Slovensku zostane demokratov iba hŕstka tých najoddanejších – a budú to už mať, chúdence, naozaj ťažké, aby ich neprehlasovala nedemokratická drvivá väčšina.

Kriššák dospel k názoru, že tu máme do činenia s niečím novým, doposiaľ nepoznaným, a preto hranice medzi slobodou slova a tým, čo už nie je v poriadku, sa zdajú byť nejasné. Tvrdí však, že existujú, a legislatíva ich začína veľmi presne pomenúvať: „Musíme vytvárať podmienky, ktoré zabezpečia, že sloboda prejavu nielen že bude ďalej existovať, ale bude plniť aj svoj primárny účel, a to je, že umožní rovný prístup pre všetkých, aby sme každý mohli robiť informované rozhodnutia, a tie sa nedajú robiť, keď slobodu prejavu zneužívajú rôzni aktéri na šírenie dezinformácií“.

Inými slovami, keď bude stále niekto ovečkám dávať aj opačnú verziu príbehu, tak sa „demokratom“ nikdy nepodarí vybudovať zombie spoločnosť s jednoliatym názorom, tým správnym oficiálnym, kde by jej členovia robili výlučne tie jediné správne „informované rozhodnutia“.

Po schválení nového zákona parlamentom by o tom, čo je ešte politický názor a čo už destabilizuje spoločnosť, a teda to treba zablokovať, mal rozhodovať sudca. Na otázku, či sú súdy pripravené o tomto rozhodovať, Kriššák odpovedal, že verí, že súdy tomu začínajú rozumieť, ale v minulosti boli prípady, „keď súdy mnohokrát vyhoveli práve dezinformátorom alebo manipulátorom a až nepochopiteľne chránili ich záujem manipulovať verejnosť“. Vysvetlil to tým, že je to nový problém, kde nie je jednoduché sa zorientovať a mohlo dochádzať k omylom.

Na záver to najlepšie: veľké odhalenie

A prečo väčšina ľudí neverí „tradičným médiám“? Tu radšej odcitujme Kriššákovu odpoveď vcelku, lebo žiadny sarkazmus nie je dosť silný, aby ju prekonal: „Cynizmus voči médiám na Slovensku je do určitej miery falošný, umelý, vyvolaný rôznymi manipulatívnymi elitami, ktoré majú takýto odkaz verejnosti dlhodobo. Priblížil by som to k tomu, čomu napríklad čelia obyvatelia v Spojených štátoch, ktorých tiež niektoré konšpirujúce elity presviedčajú, že médiá sú skorumpované, dajú sa kúpiť, slúžia nejakým temným záujmom. A ak takéto správy ľudia počúvajú roky a počúvajú ich od ľudí vo vysokom postavení, od lídrov, od elít, tak eventuálne im začnú pre vysokú expozíciu k takýmto konšpiračným teóriám aj veriť. Takže táto kríza nedôvery, ktorú na Slovensku máme, ale je prítomná aj v iných krajinách, je do istej miery umelo vyvolaná a tak k nej aj treba pristupovať. Treba k nej zaujať veľmi kritický postoj a takéto výroky či už politikov alebo iných verejných osôb podmieniť určitému skepticizmu, ktorý nám pomôže sa zorientovať v realite a naučiť sa dôverovať tým, ktorým dôvera skutočne objektívne patrí.“

Tak. Teraz už viete v čom je problém: ste príliš ohučaní dezinformačnou protiglobalistickou, protiliberálnou propagandou, ktorá sa na vás sype z každej strany, až ste jej podľahli. Zapnete televízor, kúpite si noviny, vojdete do kníhkupectva: skrátka odvšadiaľ sa na vás valí informácia, aby ste neverili režimným médiám.

Riešenie, aby ste sa zorientovali v realite? Aj to pre nás pán Kriššák má: treba im len veriť. „Tradičné“ mainstreamové médiá vás nikdy neoklamú, tie vedia najlepšie ako z pažby, hlavne a zásobníkov poskladať šijací stroj, len im treba dostatočne silne veriť. Prečo? Lebo im dôvera jednoducho automaticky patrí, ako nám naznačil pán z Nadácie otvorenej spoločnosti.

P.S. O tom, čo si o problematike hoaxov, dezinformácií a propagandy myslíme my, sa viac môžete dozvedieť v knihe o príbehu Hlavných správ, ktorá vyšla vo vydavateľstve Torden. Kúpiť si ju môžete tu.

Ivan Lehotský