Môj profil 
Predplatné
Magdaléna Kuciaňová uviedla, že parlament na svojej 38. schôdzi po mediálnej kampani, v rámci ktorej boli opäť prezentované rôzne irelevantné a nekorektné príspevky niektorých opozičných poslancov, napokon dňa 7. decembra 2018 schválil návrh skupiny poslancov NR SR na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov.
Hlasovanie prebehlo za účasti 135-ich poslancov, pričom za uvedený návrh hlasovalo 89 poslancov, proti 35, hlasovania sa zdržalo 11 poslancov a 15 poslancov nebolo prítomných.
“Prekvapením pre mňa osobne bolo hlasovanie kolegu poslanca Ondreja Dostála, ktorý predložil do druhého čítania svoj vlastný pozmeňovací návrh, takmer identický s návrhom poslanca Radovana Baláža. Aj napriek tejto skutočnosti, v konečnom dôsledku zahlasoval proti návrhu. Aj o tom však je politický život. Žiaľ, aj v tomto prípade sa jednalo o postup, ktorý nekorešponduje s odbornou podstatou riešeného problému,” podotýka poslankyňa.
V príspevku na Facebooku ďalej vysvetľuje, že celý priebeh legislatívneho procesu, vedúceho k prijatiu novely Trestného poriadku, vnímala veľmi intenzívne okrem iného aj preto, že z postojov mnohých predstaviteľov opozície bola veľmi jasne čitateľná ich motivácia.
“Hlavným dôvodom ich nesúhlasného postoja bola evidentná snaha o diskreditáciu všetkých, ktorí nesúhlasia s ich metódami bezbrehého zneužívania slobody prejavu a anonymity pri prezentácii čohokoľvek, v snahe do krajnosti vyhrotiť klímu „honu na čarodejnice“. Ako zvyčajne, veľmi ochotných prisluhovačov našli v médiách, už zo zásady nepriateľských voči koalícii. Veď ako inak si vysvetliť vety typu: „Dobre si zapamätajte mená poslancov – rozumej predkladateľov – novely trestného zákona…“. Aj v tomto prípade autor okrem iného zásadným spôsobom pochybil aj vo faktickej rovine – išlo o zmenu Trestného poriadku. Takisto článok s názvom „Brutálny zásah do Trestného poriadku“ a ďalšie hľadali akékoľvek emotívne slovné spojenia, v snahe diskreditovať samotný návrh a hlavne jeho predkladateľov.”
Zdôrazňuje, že je zavádzajúce, účelové a nekorektné tvrdiť, že dnes už poslancami NR SR schválenou úpravou Trestného poriadku, vznikne priestor pre tzv. „zametenie vybraných podaní pod koberec“.
“Možnosť podať anonymné trestné oznámenie predsa aj po prijatí právnej úpravy Trestného poriadku existuje. Pre orgány činné v trestnom konaní prirodzene platí aj naďalej zásada oficiality a s ňou spojené ďalšie procesné úkony. Pravdou je, že OČTK budú čiastočne odbremenené od mnohokrát zbytočných úkonov v prípadoch šikanóznych podaní, ktoré v minulosti často bránili ich efektívnej činnosti. Dôležité je ešte dodať, že postup súdov vo vzťahu k podaniam a ich vybavovaniu upravuje vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy. Vzhľadom na túto skutočnosť sa prijaté znenie Trestného poriadku týka len orgánov činných v trestnom konaní,” dodáva.
.jpg)
.jpg)
