Napriek tomu, že Slovensko je mladý a malý štát, môže sa v zahraničnej politike pochváliť menami, ktoré rezonovali na celom svete. V čom vidíte dôvody takého úspechu?

Myslím si, že to bolo v prvom rade v ľuďoch, v ich pripravenosti, ale aj v ochote angažovať sa v tejto oblasti, pretože nie každému vyhovuje práca v mnohostrannej diplomacii. Potom to bolo aj pochopenie zo strany slovenských autorít, že treba podporovať ľudí, ktorí majú ambície v tejto oblasti. Čo si pamätám, sa nestalo, aby vláda a ministerstvo zahraničných vecí zablokovali kandidáta, ktorý mal záujem a šancu pracovať niekde v medzinárodnej sfére. Na rozdiel od niektorých okolitých krajín, kde tá podpora nebola natoľko k dispozícii.

Nestagnuje diplomacia v produkovaní ďalších výrazných osobností?

 Určite nie. Nechcem menovať jednotlivých ľudí, ktorých poznám zo systému ministerstva zahraničných vecí, je ich dosť. Napokon, len relatívne nedávno sa jeden z veľvyslancov SR – Maroš Šefčovič prvýkrát dostal do Európskej komisie, a v tieto dni ho opäť schválili za podpredsedu s mimoriadne významným portfóliom. Ale nejde iba o systém MZV, sú to aj ľudia, ktorí sa profilovali v treťom sektore a získali obrovské skúsenosti, ktoré by mohli uplatniť medzinárodne. Potom netreba zabúdať, že či už v Európskej únii, alebo v špecializovaných agentúrach OSN pôsobia pracovníci jednotlivých rezortov. Máme ľudí a tí sa ďalej profilujú.

Vy ste pred odchodom z postu ministra zahraničných vecí v januári 2009 riešili plynovú krízu. Európa sa v súčasnosti zaoberá ďalším plynovým sporom. Ako hodnotíte kroky EÚ v riešení tohto problému, ale aj celkovo pri riešení krízy na Ukrajine?

Súhlasím s tými, ktorí vystupujú kriticky k uplatňovaniu zahraničnej politiky a stratégií Európskej únie vo vzťahu ku krajinám Východného partnerstva. Na jednej strane sa dávali obrovské nádeje, ale tie boli skôr vo forme vyhlásení a konkrétna akcia nebola až natoľko cielená, alebo keď bola, tak hlavne politická. Samozrejme, bol nutný postupný, ale veľmi komplexný prístup s určitou dávkou rozhodnosti so zohľadnením možností a ambícií Európskej únie. Začať hovoriť o niektorých strategických cieľoch EÚ vo vzťahu k Ukrajine až po tom, ako príde k obrovským problémom a keď celý vývoj na Ukrajine ukazuje, že doterajšia politika veľmi zdržanlivého prístupu, až na tie politické slogany EÚ, možno prispela k takémuto krízovému vývoju, je pomerne neskoro.

Už dochádza ku korekcii. Dúfam, že k nej bude dochádzať aj naďalej a že Európska únia, ktorá deklaruje obrovské ambície v oblasti svojho stabilizačného vplyvu, si nakoniec uvedomí, že sa nemôže obmedziť iba na poskytnutie niekoľko sto miliónov eur a nejakú hmlistú víziu do budúcnosti, ktorá nikoho uspokojiť nemôže.

Myslím si, že únia dnes má jasnejšiu predstavu. Nedomnievam sa, že je dostatočná, ale kontúry vyzerajú o niečo jasnejšie a dávajú o niečo jasnejšiu perspektívu. Ale nemôžem hodnotiť, ako prebieha diskusia vo vnútri únie o ďalších krokoch a ďalšom smerovaní, lebo pôsobím v inej časti sveta.

Ďalšou horúcou témou na medzinárodnej scéne je boj proti extrémistickej organizácii Islamský štát. K nemu sa už pridalo aj Islamské hnutie Uzbekistanu, ktorého hlavné velenie sídli na území Afganistanu. Cítiť v krajine podporu IS?

Zatiaľ vyhlásenia protivládnych síl vrátane Talibanu sú skôr o tom, že chcú vybudovať Afganistan podľa svojej predstavy, ktorá sa úplne nezlučuje s predstavami súčasného vedenia krajiny. A toto vedenie je podporované podstatnou väčšinou obyvateľstva. Nateraz nevidím bezprostredné, výrazné posuny, ktoré by ma viedli k záveru, že Afganistan sa stáva súčasťou nejakého podstatne širšieho pôsobenia IS či zápasu s ním. Nechcem povedať, že tam určitý vplyv nie je a že nebude rásť. Navyše, v okolí Afganistanu a v Afganistane operujú jednotlivé zložky medzinárodného terorizmu, ktoré spolupracujú aj s týmto novým útvarom. Nepochybujem, že časť ľudí sa dostane pod vplyv tejto novej sily. Okrem toho v mnohom ide len o modifikáciu ideológií medzinárodného terorizmu, extrémizmu a radikalizmu, ktoré už nejakú dobu existujú a silnejú v regióne a vo svete.

Afganistan patrí medzi tri najskorumpovanejšie krajiny sveta. Taliban ľudia doteraz vnímali ako súčasť neskorumpovaného hnutia. Menia sa nálady ľudí po prezidentských voľbách a vytvorení vlády národnej jednoty?

Tá vláda sa len formuje. Zatiaľ je len určitý prísľub, ktorý bol daný vo volebnej kampani, ale všetci si ho uvedomujú, že chcú aj v praxi bojovať s korupciou všetkého možného rozsahu. Musia posilniť dobré riadenie štátu, vymožiteľnosť práva, ktorá je tam veľmi slabá. Toto sú body, o ktorých sa zmienili obaja kandidáti na prezidenta vo svojom inauguračnom prejave. Celkové posolstvo ľuďom v Afganistane bolo – vy ste nám dali dôveru na základe týchto bodov, my to berieme ako naše poslanie a budeme sa ho snažiť dokazovať našimi krokmi. Jeden z prvých dekrétov nového prezidenta bol, že znovu otvoril záležitosť tzv. Kábulskej banky, ktorá znamenala rozkradnutie skoro miliardy amerických dolárov. Je ale dôležité, aby tento signál nezostal iba signálom a aby sa v priebehu určitej doby naozaj uskutočnili reálne opatrenia.

Práve za vypracovanie dohody medzi bývalými prezidentskými kandidátmi, ktorí nevedeli vyriešiť spor týkajúci sa volebných výsledkov, vás vyzdvihol americký minister zahraničných vecí John Kerry.

Ja by som to obrátil a zdôraznil úsilie americkej diplomacie, a to v prvom rade bezprostrednú zaangažovanosť prezidenta Baracka Obamu a ministra Kerryho. Vlastne pomohli obom stranám dosiahnuť dohodu. Bol som súčasťou tohto širšieho úsilia. My ako OSN sme prispeli svojím výrazným dielom. V zásade to bol taký tandem USA-OSN, ktorý bol podporovaný celým medzinárodným spoločenstvom vrátane regionálnych krajín, a to zohralo svoju výraznú úlohu.

Nie sú obavy, že napokon sa dohoda nebude dodržiavať a zmení sa na mocenský boj?

V každom koaličnom zoskupení, aj keď v tomto prípade sa to nevolá koalícia, ale ide o zoskupenie dvoch výrazných síl, v ktorom sú ďalšie podtábory, má každý svoje predstavy. Je to vidieť aj v diskusii o tom, ako sa sformuje vláda, ako sa rozdelia portfóliá, akí ľudia prídu na jednotlivé pozície. Ľudia dali týmto dvom stranám jasne najavo, že si prajú takúto vládu, a tak si obidve strany uvedomujú, že je to jediná šanca pre krajinu, ale aj pre nich, inak by sa zdiskreditovali. Aj keď vznikajú určité problémy, predpokladám, že nepríde k výraznej konfrontácii, naopak, že do dvoch rokov dôjde k zvolaniu tradičného veľkého ľudového zhromaždenia, ktoré má posúdiť prípadné zmeny v ústave.

Pomaly končíte so svojou misiou v Afganistane. Ako to vyzerá s vaším záujmom o kandidatúru na post generálneho tajomníka OSN? V zahraničných médiách sa vaše meno spomína spolu so súčasným ministrom zahraničných vecí SR Miroslavom Lajčákom.

Ako som povedal na začiatku rozhovoru, jednou z výrazných charakteristík rôznych vládnych garnitúr na Slovensku bolo, že neblokovali možnosti pre tých, ktorí mali aspoň šancu sa zúčastniť súťaže o rôzne pozície. Práve preto máme celý rad významných predstaviteľov v rôznych medzinárodných organizáciách. Takže vychádzam z toho, že slovenská vláda, ktorá bude nominovať kandidáta alebo kandidátov, to zoberie do úvahy, pretože nikde nie je napísané, že jedna krajina môže navrhnúť iba jedného kandidáta. Zatiaľ je to pre mňa skôr záležitosť hypotetická, aj keď môžem potvrdiť, že záujem mam. O týchto otázkach sa budem rozprávať s vládou a pánom prezidentom o celý rad mesiacov. Zatiaľ to stále považujem za predčasné. Najskôr potrebujem ukončiť svoju misiu v Afganistane. Uvidím, aké budú ďalšie kroky, a podľa toho si zvážim, skôr ako začnem komunikovať s premiérom SR. Keď budeme mať dvoch dobrých kandidátov, tak sa nám dvojnásobne zvyšujú šance uspieť.

Ak by Slovensko nakoniec neuspelo, zvýšilo by jeho kredit na medzinárodnom poli už len to, že má dvoch možných kandidátov na tento post?

Stopercentne. Je to vynikajúca vizitka. Teraz sa hovorí o generálnom tajomníkovi OSN, ale za ostatných 10-15 rokov bolo mnoho občanov Slovenska, ktorí sa dostali do veľmi významných viditeľných medzinárodných funkcií. Toto nám skutočne “závidia” mnohé krajiny, ktoré sú ďaleko väčšie a silnejšie a majú ďaleko viac diplomatov ako takých, pričom sa nedostali do takýchto možností a šancí. Takže kredit Slovenska sa už aj týmto mimoriadne zvyšuje.

mž