Zdroje z diecéz Dori, Kaya a Fada N’Gourma, ktoré boli výrazne postihnuté následkami terorizmu, sa zhodujú v tom, že „situácia je na niektorých miestach rovnako vážna ako pred pandémiou, alebo ešte horšia“. Takmer milión ľudí bolo z uvedených oblastí vysídlených, a to bez účinnej reakcie národných alebo medzinárodných úradov.

V provincii Bourzanga (Centrálno-severný región) a Djibo (región Sahel) sú teroristické útoky na dennom poriadku. Podľa dostupných informácií „sú celé oblasti odrezané od sveta, no nie kvôli zákazu vychádzania v dôsledku pandémie, ale z dôvodu prevládajúcej celkovej neistoty. Tých niekoľko dedín, kde ešte stále žije obyvateľstvo, je však i domovom tisícov vnútorne vysídlených osôb a sú čoraz viac izolované od zvyšku krajiny“.

Djibo, hlavné mesto provincie, je od polovice januára 2020 obkľúčené teroristami. Zdroje, ktoré ACN oslovila, opisujú, že v ňom „neexistuje žiadna verejná doprava, žiadne zásobovanie potravinami a nie je možný ani vstup do mesta či odchod z neho; obyvatelia pociťujú nedostatok vody, potravín aj pohonných hmôt, dochádza k výpadkom energie…“

Podľa údajov Národnej rady pre pomoc v núdzi a obnovu (CONASUR) žije v meste takmer 150 000 vnútorne vysídlených osôb. Blokádou trpí aj mesto Arbinda, ktoré prijalo 60 000 vnútorných vysídlencov. Obe mestá sú poslednými enklávami života v provincii a vlastne i jediným ochranným valom – pred teroristami zachránili už mnohé ľudské životy.

O podobnej situácii v Centrálno-severnom regióne informuje nadáciu ACN vysídlený kňaz z diecézy Kaya: „Dediny sú tam prakticky ľudoprázdne, už v nich niet života, len sem-tam možno zbadať malé znaky nádeje. V mojej farnosti, v ktorej mnohí ľudia hľadali útočisko, sú problémy so základným zabezpečením.

Kľúčovým problémom je, ako vždy, voda. Ide o vzácnosť, ktorá sa dá získať len veľmi ťažko. A preto sú ženy – i za cenu rizika – nútené vracať sa do okolitých dedín, opustených kvôli teroristickým hrozbám, aby ju odtiaľ dopravili na trojkolkách.“

V diecéze Kaya zostali viaceré dôležité obce, napríklad Namisgma a Dablo, odrezané od miest, ktoré ich dovtedy zásobovali. V meste Penza sa po opakovaných útokoch usadili teroristi a oddelili ho od zvyšku územia.

Výzvy vnútroštátnym a medzinárodným úradom na radikálne riešenie situácie

Podľa tvrdení ľudí postihnutých opísanou situáciou miestne a národné orgány síce pripúšťajú dramatické okolnosti, ktorým obyvateľstvo čelí, no väčšina ich úsilia rýchlo vyjde nazmar – dôvodom je nedostatok finančných prostriedkov. Mnohí považujú za nešťastné aj to, že rozsah tragédie nie je uznaný medzinárodne.

„Zo 75 dedín v mojej farnosti je aktuálne obývaných iba 10. Všetci odišli. A keďže sú dediny opustené, veľkú časť územia zabrali teroristi, ktorí takto unikajú kontrole štátu,“ hovorí kňaz z diecézy Kaya. Aj on musel utiecť kvôli ohrozeniu svojej komunity. Hoci sú na území prítomné cudzie (najmä francúzske) ozbrojené sily, mnoho obyvateľov Burkiny Faso ostáva skeptických. Trápi ich, že nevidia žiadne výsledky. Kritizujú aj skutočnosť, že národná armáda by mohla byť efektívnejšia, keby mala rovnaké podmienky na prepravu a vyzbrojenie ako zahraničné ozbrojené sily.

Vo všeobecnosti sa väčšina obyvateľov štátu cíti bezmocná. Je to „hlavne preto, lebo v súčasnosti sa pozornosť sústreďuje na pandémiu koronavírusu, a pritom sa zabúda, že terorizmus má za následok ešte viac obetí ako Covid-19,“ sťažuje sa miestny kňaz. Mnohí požadujú, aby úrady preukazovali rovnaké odhodlanie a serióznosť pri zlepšovaní situácie osôb vysídlených v rámci štátu a v boji proti terorizmu ako pri potláčaní pandémie. „Zaiste, existujú obe nebezpečenstvá. My sme uväznení uprostred nich a je veľmi ťažké zistiť, ktoré z nich je horšie. V každom prípade sú dôsledky rovnaké, a to priam fatálne,“ hodnotí situáciu ďalší partner ACN z regiónu Fada N’Gourma. Práve dostal od ACN podporu na vybudovanie bezpečnostného múru okolo svojej farnosti, pretože čelila násilným útokom.

Už takmer päť rokov zasahuje Burkinu Faso bezprecedentná teroristická vlna. Vo februári 2020 odcestovala do krajiny delegácia pápežskej nadácie ACN, aby zhodnotila situáciu kresťanov na severe krajiny a opätovne potvrdila solidaritu svetovej Cirkvi. Podľa údajov zhromaždených počas návštevy dosahuje počet vnútorne vysídlených osôb takmer milión. Od roku 2019 bolo zabitých viac ako 1 000 ľudí – nielen kresťanov, ale aj stúpencov tradičného náboženstva a moslimov. Celkovo 13 kňazov, 7 rehoľných komunít a 193 pastoračných koordinátorov muselo hľadať útočisko v bezpečnejších farnostiach. Najmenej 8 farností bolo uzavretých.

Viac článkov s náboženskou tématikou nájdete v kategórii Svetonázor.

Pošlite nám svoj príbeh s Bohom.