Paríž 23. februára 2015 (HSP/Foto:FB)

„Čo sme komu urobili, dobrý Bože?“ touto parafrázou na názov extrémne úspešnej francúzskej  komédie, si môžu povzdychnúť francúzski kresťania nad súčasnou spoločenskou situáciu, v ktorej sa ocitli

Profanácia a útoky na rôzne kresťanské symboly, ako napr. kostoly, kríže, cirkevné inštitúcie, sochy a cintoríny, neboli v posledných mesiacoch ničím neobvyklým, avšak po januárových atentátoch neprejde ani týždeň bez toho, aby nebolo hlásených niekoľko incidentov z rôznych častí krajiny. Útoky sa odohrali vo Villefranche-de-Lauragais, Vendée, Tracy –sur-Mer,Finistére,Cholet, Wignehies, l´Aude,Saint Béat, Marennes, Nantes a inde.

Obľúbeným cieľom profanácie sú najmä cintoríny, ako bol napr. cintorín v Saint-Laurent-de-la-Cabrerisse, kde vandali rozbili dvanásť krížov a zničili pamätné tabuľky na náhrobkoch. Samozrejme nielen kresťanské cintoríny sú cieľom útokov, ale aj židovské a moslimské. Markantný je však rozdiel v pomere a v prístupe politikov a zodpovedných činiteľov. V prípade útokov na židovské cintoríny vláda veľmi vehementne a oprávnene odsúdila tieto odporné akty. Premiér Manuel Valls šiel osobne vyjadriť podporu postihnutej komunite a podobne sa zachovalo aj mnoho iných politikov. Médiá  a spravodajské TV  kanály sa tejto téme obšírne venovali. V prípade profanácie kresťanských symbolov však panuje ticho. Ako príklad možno ilustrovať hore uvedený prípad cintorína v Saint-Laurent-de-la-Cabrerisse, v ktorom prokurátor David Charmatz potvrdil pre TV stanicu France 3 a pre žurnál L´Indépendant, že „tento incident nemá žiadny rasový ani nábožensky charakter“ a ide o „jedincov, ktorí chceli hlúpo napodobniť profanáciu cintorína na východe Francúzska.“ Išlo o narážku na profanáciu židovského citnorína, kde bolo zničených 250 náhrobkov. 

Podobne skončil aj incident v bazilike Saint-Nicolas v Nantes, kde muž, ktorý vošiel do chrámu, zhodil na zem kríž a vymočil sa naň.  Podľa žalobcu sa nejedná o profanáciu, pretože „tu nie je žiadny nápis ani osobitné prehlásenie zo strany podozrivého“, citoval vyhlásenie Presse Océan. Podľa žalobcu ide skôr o poškodzovanie historickej pamiatky.  

Veľmi zaujímavo sa zachoval spravodajský kanál BFMTV, ktorý zverejnil štatistiku profanácie cintorínov v roku 2014. Na prvom mieste figurovali kresťanské cintoríny s počtom 206 prípadov, na druhom židovské cintoríny s počtom 6 a tretie moslimské so 4 prípadmi. Informácia bola zverejnená ráno, avšak okolo obeda už televízia neuvádzala „kresťanské“ cintoríny, ale „komunálne“cintoríny. Portál Observatoire de la christianphobie to komentoval slovami: “všimnite si s veľkým uspokojením, že židovskí a moslimskí zosnulí nie sú pochovaní na “komunálnych cintorínoch“, ale na “židovských cintorínoch“ a „moslimských cintorínoch“. Jeden z čitateľov to ironicky okomentoval slovami: „Je pravda, že kríže, ktoré často zdobia brány našich cintorínov sú republikánske kríže, to je všeobecne známe!”

Mnohí Francúzi vyčítali prezidentovi Hollandovi vyhlásenie k vražde 21 koptských kresťanov, konkrétne, že v celom texte nespomenul ani slovo kresťan, pričom títo ľudia boli zabití Islamským štátom pre svoju kresťanskú vieru, ale hovoril o nich výlučne ako o „egyptských občanoch.“

Podobne sa zachoval aj štátny sekretár vládnej PS strany Jean-Christophe Camadélis  vo svojom vyhlásení zo 16. februára, ktoré bolo uverejnené na jeho twitterovom účte.“ Antisemitizmus, rasizmus a islamofóbia sú rany dnešného sveta.“ O približne 100 000 ročne zabitých kresťanoch, ktorí sú obeťami z dôvodu svojho presvedčenia, nepadlo ani slovo…

Stručne to zhrnul jeden z čitateľov: “Kresťan je „sprosté slovo“ a to som ateista a napriek  tomu tvrdím, že pochádzam zo židovsko-kresťanskej kultúry…“

Katarína Hanzlíková