“Rusko bude žiť tak, ako žilo stovky rokov predtým: bude sa snažiť o dobré vzťahy so Spojenými štátmi,” povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

To, či sa o rovnaký cieľ bude usilovať i Washington, “bude záležať od pána Bidena a jeho tímu,” dodal.

Nový prezident USA nebude pre Rusko podľa Peskovových slov znamenať žiadnu zmenu a Kremeľ neplánuje nijaké prípravy, čo sa týka Bidenovej inaugurácie.

Napriek nezhodám pri vojenských konfliktoch na Ukrajine a v Sýrii, ako aj obvineniam zo zasahovania Ruska do prezidentských volieb v USA či hackerským útokom plánujú obe krajiny krátko po tom, ako Biden zloží prezidentskú prísahu, predĺžiť poslednú zásadnú dohodu o jadrovom odzbrojení.

Zmluva Nový START z roku 2010, ktorá obsahuje záväzok, aby Rusko i USA nemali viac než 1550 jadrových hlavíc a 700 ich nosičov – teda rakiet a bombardovacích lietadiel -, má totiž vypršať 5. februára.

Peskov v stredu uviedol, že ruský prezident Vladimir Putin sa “dôsledne” zasadzuje za zachovanie tejto zmluvy a teraz sú na rade USA, aby sa o usilovali tiež. Rokovania s Trumpovou administratívou sa zasekli po tom, čo Washington začal tlačiť na Čínu, aby sa k tejto dohode pridala aj napriek tomu, že Peking predtým oznámil, že to v úmysle nemá.

Bidenovi spolupracovníci naznačili, že nadchádzajúci prezident sa bude usilovať o predĺženie platnosti spomínanej zmluvy, avšak počas svojej predvolebnej kampane prisľúbil i to, že zaujme voči Rusku tvrdší postoj, poznamenala AFP.

Ivan Korčok: Nástupom prezidenta Joea Bidena sa výrazne zlepšia vzťahy EÚ a USA

“Nástupom nového amerického prezidenta Joea Bidena sa výrazne zlepšia vzťahy medzi Európskou úniou (EÚ) a USA. Doteraz sa nevyvíjali dobre.” Uviedol to počas stredajšieho rokovania vlády minister zahraničných vecí Ivan Korčok (nominant SaS).

“V ostatnom období, a nielen počas pôsobenia prezidenta (Donalda-pozn. TASR) Trumpa, sa Spojené štáty a Európa vzájomne od seba vzďaľovali. Začali sme, bohužiaľ, žiť v takých vzdialených svetoch. Američania vo svojom, my vo svojom,” poznamenal Korčok.

Očakáva štyri najdôležitejšie oblasti spolupráce medzi Spojenými štátmi a EÚ. Patrí medzi ne oblasť ekonomiky a obchodu.

“Nezabúdajme, že Spojené štáty a EÚ sú najväčšie ekonomické bloky. Spolu vytvárame obrovský ekonomický priestor a tu vidím šancu vrátiť sa k agende ekonomickej a obchodnej spolupráce, lebo tak sa vytvárajú pracovné miesta,” podotkol minister.

Druhou oblasťou je zodpovednosť voči klíme a návrat USA ku klimatickej dohode. Ďalšou je obrana a bezpečnosť a poslednou oblasťou je podľa neho spolutvorba partnerstva voči Číne.

Dobrou správou sú podľa ministra aj nominácie na vysoké posty v americkej politike. Korčok pripomenul, že USA aj Európa majú zodpovednosť za to, ako svet vyzerá. Nemôžu si podľa neho dovoliť vzájomné napätie medzi sebou.

Lídri politických skupín v EP: Joe Biden je šancou na nové vzťahy medzi EÚ a USA

Poslanci o “výmene stráží” v Bielom dome diskutovali s predsedom Európskej rady Charlesom Michelom a šéfkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou.

Líder frakcie Európskej ľudovej strany (EPP) Manfred Weber zdôraznil, že “dnešok je dňom nádeje”, a dodal, že v USA skončili štyri roky rozdeľovania spoločnosti.

“Nie sme v pozícii dávať nejaké lekcie USA, pretože Európa má rovnaké problémy. Sociálne médiá zvýrazňujú extrémistické pozície. Veľké technologické firmy potrebujú jasné pravidlá a musia slúžiť spoločnosti,” uviedol.

Šéfka skupiny socialistov a demokratov (S&D) Iratxe García Pérezová pripomenula, že hrôzostrašné scény útoku na washingtonský Kapitol dokazujú, že “musíme bojovať proti dezinformáciám”, čo platí aj pre EÚ. Za ďalšiu spoločnú výzvu pre EÚ a USA považuje reformu svetového multilaterálneho systému a zabezpečenie dodržiavania dohodnutých pravidiel a demokratických inštitúcií. Upozornila, že ignorovanie nerovnosti viedlo k niektorým z najhorších otrasov posledných rokov, ako je brexit alebo “trumpizmus”.

Predseda liberálnej frakcie Obnovme Európu (RE) Dacian Ciološ vo svojom prejave s odkazom na Donalda Trumpa uviedol, že nedávny útok na Kapitol má známe korene a sú nimi populizmus, individualistické záujmy vo verejnej funkcii, polarizácia spoločnosti a veľké klamstvá propagované z najvyššieho úradu v krajine. Podľa jeho slov je Joe Biden šanca na zmenu.

“Žiadna demokracia na svete nie je imúnna voči týmto nebezpečenstvám. Máme teraz príležitosť, ktorú si nemôžeme nechať ujsť. Musíme si vyhrnúť rukávy a zmeniť podobu nášho partnerstva a nájsť spoločnú víziu, ako čeliť spoločným výzvam, ako je zmiernenie obchodného napätia, boj proti zmene podnebia a spôsob riešenia digitálnych gigantov,” odkázal.

Aj spolupredsedníčka skupiny Zelených Ska Kellerová vyzvala na ochranu základných slobôd a právneho štátu a pripomenula, že násilné udalosti vo Washingtone boli priamym výsledkom Trumpovho konania a “štyroch rokov každodenných klamstiev a pohŕdania faktami”. Dodala, že ani Európa nie v bezpečí pred populizmom, demagógmi a pred dezinformáciami či útokmi na právny štát, čoho dôkazom bola kampaň za brexit, ignorovanie zodpovednosti žien za ich vlastné telá súčasnou poľskou vládou či systematické odbúravanie právneho štátu v Maďarsku vládou Viktora Orbána.

Podpredseda frakcie Európski konzervatívci a reformisti (ECR) Derk Jan Eppink s odkazom na nedávne dianie v USA varoval pred umlčaním politikov alebo verejnej diskusie zo strany technologických gigantov a upozornil, že IT firmy zneužívajú svoje dominantné postavenie. Poukázal na to, že aj keď sú demokrati v USA “traumatizovaní” po štyroch rokoch vlády Trumpa, po prebratí moci by nemali kriminalizovať svojich kritikov.

Spolupredseda Európskej zjednotenej ľavice – Severskej zelenej ľavice (GUE/NGL) Martin Schirdewan uviedol, že štyri roky Donalda Trumpa podkopali dôveru v demokraciu, ktorú treba obnoviť a posilniť. Podľa jeho slov musí nový americký prezident signalizovať nový začiatok transatlantických vzťahov, pričom pre európsku ľavicu sú hlavné požiadavky návrat k multilateralizmu, spoločná politika v oblasti klímy a spolupráca na mierovom procese vo svete.