Bratislava 5. februára 2019 (SITA/HSP/Foto:TASR-Pavel Neubauer)
V pláne činnosti Ústavu pamäti národa (ÚPN) na rok 2019 podľa bývalého predsedu a dnes člena správnej rady Ústavu Ondreja Krajňáka rezonujú témy, ktoré z hľadiska vyrovnávania sa s obdobím neslobody iba zahmlievajú podstatu a zmysel, pre ktorý vznikol ÚPN
Ako povedal Krajňák dnes pre agentúru SITA, v pláne činnosti sú témy, ktorými sa glorifikujú čelní predstavitelia komunistického režimu a relativizuje sa pravda o totalitnej minulosti.
„Témy ako Gustáv Husák v odboji, jeho vrcholy a pády, či buržoázny nacionalista odpútavajú pozornosť od samej podstaty, že Gustáv Husák bol generálnym tajomníkom komunistickej strany a teda niesol politickú zodpovednosť za zločiny komunistického režimu v čase normalizácie. Pokus o rehabilitáciu osoby Husáka na pôde ÚPN je zlým znamením pre mnohých slušných spoluobčanov tejto krajiny, ktorí v čase normalizácie trpeli,“ vyhlásil Krajňák.
Plán činnosti na rok 2019 v Sekcii vedeckého výskumu sa podľa Krajňáka iba okrajovo zaoberá štúdiami, ktoré sú pre ÚPN kľúčové. „Absentujú témy, ako napr.: Štátna bezpečnosť, zločiny na hraniciach, nacistické či komunistické zločiny, nespravodlivé súdne procesy, justičné omyly, spoluzodpovední sudcovia a ich spoluúčasť na rehabilitáciách, členovia Komunistickej strany zodpovední za komunistické zločiny, zločinecké aktivity riadiacich dôstojníkov ŠtB, vraždy kňazov, prenasledovanie podzemnej Cirkvi, deti bývalých politických väzňov, prenasledovanie spoluobčanov, ktorí vycestovali alebo chceli vycestovať na západ,” zdôraznil Krajňák, podľa ktorého Ústav pamäti národa od svojho vzniku opieral svoju činnosť o tri piliere, a to archív, výskum a o živú pamäť. „Úlohou Ústavu pamäti národa je, aby sa spoločnosť vyrovnala s minulosťou,“ konštatoval.