Etnickí Srbi na severe Kosova, kde majú väčšinu, majú už viac ako týždeň postavené barikády, ktoré bránia voľnému pohybu kosovských orgánov, a to napriek výzvam USA a EÚ na odstránenie nelegálnych blokád ciest.

V nedeľu sa na srbskej strane srbsko-kosovskej hranice zhromaždila aj veľká skupina členov srbskej nacionalistickej organizácie Narodne Patrole, ktorá má väzby na ruskú polovojenskú skupinu Wagner, a vyhrážala sa konfrontáciou s jednotkami NATO.

Vzhľadom na rastúce riziko násilných stretov využil srbský prezident Aleksandar Vučić svoje právo vyplývajúce z rezolúcie OSN a požiadal NATO o povolenie vyslať 1 000 príslušníkov polície a armády s odôvodnením, že je potrebné chrániť srbské komunity.

Piatková žiadosť Srbska, prvá od ukončenia kosovskej vojny v roku 1999, bude takmer určite zamietnutá, ale obavy budú vzbudzovať obavy, že by mohla byť prvým krokom k jednostrannému rozhodnutiu o nasadení.

Kurti uviedol, že sa obáva, že napätá situácia by sa mohla vyhrotiť v prospech Vladimira Putina, pričom ruské a srbské sily v roku 2021 uskutočnili 104 spoločných vojenských cvičení.

Kosovský líder dodal, že súhlasil s tým, aby sa jednotkám pod vedením NATO, známym ako KFOR, poskytol čas na presvedčenie tých, ktorí sú na barikádach, aby sa stiahli, ale že im nemožno dovoliť zostať dlhšie.

Barikády označil za krok k rozdeleniu krajiny, ktorá je od roku 2008 nezávislá od Srbska.

“Obávame sa, že odstránenie týchto barikád nemôže vylúčiť obete,” povedal. “A preto chceme byť čo najopatrnejší, aby sme sa uistili, že nedôjde k destabilizácii a bude relatívny pokoj a bezpečnosť. Toto porušovanie zákonnosti a ústavnosti však nemôžeme dovoliť navždy. Takže áno, toto sa musí skončiť, čím skôr, tým lepšie.”

Kurti dodal: “EÚ a USA sa zhodujú v tom, že barikády by sa mali odstrániť. Zároveň sa však obávajú, ako by to mohol Belehrad využiť a zneužiť.

“Myslím si, že obavy našich západných partnerov a priateľov vyvolávajú väzby Belehradu na Moskvu. Nevieme, ako by mohli byť využité v prípade nárastu napätia, smerom k eskalácii na severe.

“Myslím si, že ich hlavnou obavou je práve toto: teraz, keď Rusko dostalo po svojej invázii a agresii na Ukrajine ťažké rany, majú záujem na prelievaní. Majú záujem outsourcovať svoje vojnové ťaženie na Balkán, kde majú klienta, ktorý je v Belehrade.”

Kremeľ uviedol, že chce, aby sa “situácia vyriešila diplomatickou cestou”, ale že “stojí za tým, aby boli zaručené všetky práva Srbov”.

Podnetom na zablokovanie ciest v severnom Kosove, počas ktorého maskovaní ozbrojenci použili nákladné autá, sanitky a poľnohospodárske stroje, bolo zatknutie bývalého policajného dôstojníka etnického Srba, ktorý je podozrivý z účasti na nedávnych útokoch na kosovskú políciu.

Základným bodom napätia zostáva odmietnutie Belehradu uznať nezávislosť Kosova.

EÚ sa snaží sprostredkovať dohodu, ktorá by mohla viesť k normalizácii vzťahov, ale Kurti povedal, že stále sa prehlbujúce väzby medzi Belehradom a Moskvou sú prekážkou pokroku.

Francúzsko-nemecký návrh navrhoval, že výmenou za to, že Belehrad nebude stáť v ceste vstupu odštiepeneckého regiónu do OSN ako členského štátu, dostane Srbsko finančnú podporu EÚ a zrýchlenú cestu k členstvu v bloku.

Kosovo potrebuje súhlas Srbska, aby sa mohlo stať členom OSN, pretože ich spojenci Rusko a Čína majú v Bezpečnostnej rade právo veta.

Plán EÚ založený na dohode z roku 1972, ktorá pomohla normalizovať vzťahy medzi Spolkovou republikou Nemecko a Nemeckou demokratickou republikou, Vučić predbežne privítal, ale srbský prvý podpredseda vlády a minister zahraničných vecí Ivica Dačić, ktorý má úzke vzťahy s Kremľom, neskôr oznámil jeho odmietnutie.

Vučić sa tiež postavil proti sankciám EÚ voči Rusku v súvislosti s vojnou na Ukrajine. Koordinácia medzi armádami oboch krajín sa v posledných rokoch zintenzívnila.

Okrem rozsiahlych spoločných vojenských cvičení bola v októbri 2020 podpísaná dohoda o zriadení zastupiteľského úradu ruského ministerstva obrany v Srbsku.

Kurti uviedol, že stále dúfa, že Srbsko nakoniec vstúpi do EÚ spolu s Albánskom, Bosnou a Hercegovinou, Čiernou Horou, Severným Macedónskom a Kosovom.

Formálnu žiadosť o pristúpenie odovzdal Kurti minulý týždeň súčasnému českému predsedníctvu EÚ. “Na Ukrajine je vojna, zabráňme jej rozšíreniu. Takže vstup do EÚ pomôže,” povedal Kurti. “Vieme, že nás čaká dlhá cesta. Pre Fínsko a Švédsko to boli tri roky. Pre Maltu a Cyprus 14 rokov. Priemer je deväť. A ja som verejne povedal: ‘Usilujme sa o priemer’. Vidím v EÚ určitú pripravenosť rozmýšľať inak po tom, čo je kontinent vo vojne.”