Situácia v Afganistane je zlomová aj pre Slovensko, uviedol Korčok. Chmelár reaguje: “Nedovolím vám klamať, pán Korčok!”

Bratislava 17. augusta 2021 (SITA/HSP/Foto:TASR – Jakub Kotian)

Situácia v Afganistane je zlomová pre medzinárodné spoločenstvo aj pre Slovensko. Uviedol to na dnešnom tlačovom brífingu minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivan Korčok (nom. SaS). O problémoch v Afganistane diskutovali aj na mimoriadnom zasadnutí ministrov zahraničných vecí, ktoré ďalej pokračuje. Dodal, že ukončenie misie bolo plánované inak a nedošlo k správnemu vyhodnoteniu dôsledkov odchodu USA a ostatných spojeneckých krajín

Korčok vníma ako tristný (smutný, pozn. SITA) spôsob kapitulácie afganskej armády a vlády, do ktorých sa roky investovali obrovské zdroje, aby dokázali chrániť Afganistan pred extrémistami z Talibanu. Zhodnotil, že v prípade Afganistanu ide o krutý dotyk s realitou.

„Ak sám národ, v tomto prípade vláda, nie je ochotná sa vysporiadať s hrozbou, tak z vonku sa to naveky zvládnuť nedá,“ povedal.

Afganská vláda podľa neho nepodržala svojich občanov ani spojencov, ktorí tam 20 rokov operovali. Ide o lekciu, ktorú je potrebné vyhodnotiť.

Misia v Afganistane z hľadiska jej dĺžky, ľudských aj finančných zdrojov podľa šéfa slovenskej diplomacie už dávno presluhuje. Dodal, že ani pred 20 rokmi, keď začala, nepočítala s tým, že medzinárodné spoločenstvo v nej ostane navždy. Pripomenul tiež, že podnet v roku 2001 vznikol tým, že z afganského územia ovládaného Talibanom, operovala teroristická organizácia Al-Káida. Tá zosnovala útoky voči Spojeným štátom aj proti viacerým miestam v Európe. Hlavným cieľom misie bolo, aby sa Afganistan nestal hlavným útočiskom pre terorizmus. Podotkol, že časť tohto cieľa sa podarilo naplniť a misia nebola márna.

Slovenský špeciál

Jednou z priorít je aj udržanie prevádzky letiska v Kábule tak, aby sa dokončila evakuácia personálu. Minister potvrdil, že stále pracujú na tom, aby slovenský špeciál pristál v Kábule a mohol z neho odviezť prioritne slovenských občanov. Hľadajú spôsoby a kapacity pre tých, ktorí potrebujú pomoc najviac.

Poukázal, že Slovenská republika nemá v Kábule svoje zastúpenie a z informácií zastupiteľstva v Teheráne vyplýva, že sú tam viac ako traja občania zo Slovenska. Z bezpečnostných dôvodov však nemôže uviesť ich presný počet. Korčok sa nevyhýba ani pomoci iným krajinám, no zdôraznil, že prioritu majú slovenskí občania.

Odmieta, že by nešlo aj o vojenskú misiu Slovenskej republiky. Podotkol, že misia začala pre Slovensko v roku 2007 a končila stiahnutím slovenských jednotiek. Vníma tiež slovenský domáci politický rozmer a považuje mnohé komentáre, ktoré chcú nanútiť, že slovenská misia bola márna a mala sa „zabaliť“ skôr. Takéto interpretovanie považuje za cynické a nechce si umývať ruky nad rozhodnutiami predchádzajúcich období. Poďakoval sa preto vyše 4 000 slovenským vojakom, ktorí sa vystriedali na misii.

„Malo to zásadný vplyv aj na to, ako naše vlastné ozbrojené sily vnímajú vlastné pôsobenie nielen pri obrane krajiny, ale aj na to, že premieňame do praxe, že nemôžeme byť spojencami len vtedy, keď svieti slnko a sme schopní oslavovať spoločné víťazstvá. Spojencami by sme mali byť aj teraz,“ zdôraznil s tým, že situácia je zlá.

Chmelár reaguje

Politológ Eduard Chmelár v reakcii na tlačovú konferenciu na sociálnej sieti uviedol, že médiá umožnili šéfovi slovenskej diplomacie Ivanovi Korčokovi na tlačovej konferencii perfídne a zbabelo klamať o fiasku v Afganistane. Korčok podľa jeho názoru klamal o príčinách útoku na Afganistan:

“Útočníci neboli Afganci, ale Saudi, neboli vycvičení v Afganistane, ale v USA a ich vodca nebol pod ochranou Afganistanu, ale Pakistanu. To je pravda, pred ktorou sa už nedá ujsť, s ktorou sú dnes nemilosrdne konfrontovaní politici v svetovej tlači od Le Monde až po The Guardian, a Korčokove klamstvá môžu zožrať už len v Denníku N a Aktualitách.sk.”

Podľa Chmelára dnes Korčok ukázal, že ani z tohto hanebného fiaska nie je schopný vyvodiť sebareflexiu. “Ak týmto lotrom dovolíme takto klamať a prekrúcať realitu, prepadnú ďalšiu krajinu – tak ako po Afganistane prepadli Irak, Líbyu, Sýriu, pretože ich verejná mienka nekonfrontuje s ich klamstvami a vojnovými zločinmi. Kým budú ľudia ako Korčok fanaticky tvrdiť, že táto vojna mala zmysel, vinníci nikdy nebudú potrestaní. Nesmieme dovoliť, aby sa eufemisticky hovorilo o „chybách“ tam, kde boli zločiny.”

Podľa politológa je priam “odporné” ako sa Ivan Korčok vyzlieka zo zodpovednosti, keďže za minulých vlád ako štátny tajomník pomáhal vytvárať lživú propagandu o „plnení našich záväzkov“ v Afganistane.

Za najhoršie ale považuje, že ministerstvo zahraničných vecí nezvláda ani základné úlohy spojené so záchranou životov: “Svoju neschopnosť a absenciu výsledkov tajomne zahmlieva údajnou potrebou udržania bezpečnosti – pričom sa od neho nedozviete ani údaje, ktoré iné štáty bežne zverejňujú. Výdatne im v tom pomáhajú novinári, ktorí majú pre ich mlčanlivosť zvláštne pochopenie. Oslovila ma jedna zúfalá slečna, ktorej snúbenec je Afganec. Študoval letectvo v Košiciach, od marca pracoval na letisku v Kábule. Dnes sa bojí o život. Minister zahraničných vecí v televízii okázalo sľúbil, že vojakom, ktorí spolupracovali so slovenskou misiou, pomôžeme, no táto nešťastná Slovenka doteraz nemá odpoveď, hoci už písala všade a prosila, že náklady zaplatí aj sama, len nech ho privezú späť. Pýtam sa, ako je možné, keď Američania z Kábulu evakuovali 640 Afgancov, že nevedeli vziať na palubu aspoň tých niekoľko Slovákov? Najmä, keď sa Ivan Korčok prsí, že spojenci musíme byť aj v zlých časoch – no a akíže sú to tí naši spojenci, keď vzali nohy na plecia a nám nepomáhajú?”

Koročok výstup okomentoval aj poslanec Tomáš Taraba (Život-NS). Podľa jeho názoru minister opäť viedol “typické bezduché reči ako nebolo zbytočné, že Slovensko sa zúčastnilo misie v Afganistane a ako nebolo zbytočné, že tam zahynuli traja Slováci”.

“Práve naopak, naša misia v Afganistane bola totálne zbytočná, rovnako ako všetkých ostatných. Áno aj smrť troch Slovákov v Afganistane vo svetle udalostí, akým fiaskom sa celá misia skončila, bola zbytočná a je zločinom na ich rodinách. Mal sa tam on ísť dať vyhodiť do vzduchu keď to nie je zbytočné. Korčokovia na celom svete po výprasku v Afganistane verím, že pochopia, že na robenie zahraničnej politiky treba vyššie IQ ako len hádzať všade bomby, platiť to z natlačených peňazí a urobiť bez rozmyslu všetko, čo v centrále NATO napadne pár dobrodruhov,” uviedol Taraba.