S týmto konštatovaním otvoril štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok panel k budúcnosti Únie na Tatra Summite 2017 (27. október) na Štrbskom Plese. Zároveň dodal, že keď sa celá skupina nezhodne, neznamená to automaticky jej rozklad. “Napriek našim snahám o zbližovanie pozícií, v spolupráci s V4 nie je nevyhnutné ísť za každú cenu. Vyšším cieľom pre Slovensko sú čo najlepšie riešenia pre celú EÚ,” konštatoval I. Korčok. Tento postup bol zvolený aj pri hlasovaní k revízii smernice o vysielaní pracovníkov. Napriek rôznorodému prístupu k hlasovaniu sme dosiahli najlepší možný výsledok v porovnaní s prvotným návrhom.

Vo vystúpení sa štátny tajomník zameral aj na slovenský pohľad na budúcnosť Európy. “Naše vnímanie spočíva v troch úrovniach: Po prvé, primárne treba dokončiť, čo sme začali a to platí tak v dobudovaní eurozóny, ako aj pri návrate k Schengenu bez vnútorných hraníc. Práve v týchto oblastiach pociťujú naši občania najväčšie dopady. Po druhé, základným princípom je jednota všetkých štátov, avšak tá nemôže ísť na úkor pokroku. A po tretie, popri diskusiách k víziám sú kľúčové konkrétne výsledky ako napríklad v digitálnej agende, kde sme zrušili roamingové poplatky,” zosumarizoval štátny tajomník.

Okrem vystúpenia v paneli bilaterálne rokoval s francúzskou ministerkou pre európske záležitosti N. Loiseau. Stretnutie potvrdilo, že naše vzťahy s Francúzskom sú dnes zrejme najživšie za ostatných 25 rokov. Intenzívne spolupracujeme na vytváraní obrazu budúcej Európy, diskutujeme o jednotlivých scenároch a ideách v nadväznosti na proces, ktorý sa začal tzv. Bratislavským summitom počas nášho predsedníctva v Rade EÚ. Slovensko má svoje záujmy a svoje predstavy, sme pripravení o nich diskutovať, a to aj v nadväznosti na vizionárske návrhy prezidenta Macrona.

Na stretnutí štátnych tajomníkov V4 s francúzskou ministerkou sa potvrdilo spoločné odhodlanie naďalej aktívne hľadať prieniky vo viacerých oblastiach vzájomnej spolupráce. Partneri sa zhodli, že naše krajiny môžu spoločne pomôcť v oblasti migrácie africkým krajinám pôvodu, a tým odbremeniť aj krajiny EÚ, ktoré najviac pociťujú migračný tlak.

TASR o tom dnes informovali z tlačového odboru MZVaEZ SR.

Tatra Summit poukázal aj na prehĺbenie viacrýchlostnej Európy

Hlavnou témou dvojdňovej konferencie GLOBSEC Tatra Summit 2017, ktorá skončila v sobotu na Štrbskom Plese, bolo prehlbovanie integrácie v Európskej únii (EÚ). V rozhovore pre TASR to konštatoval prezident organizácie GLOBSEC Róbert Vass.

Tento ročník bol podľa neho výnimočný, keďže sa konal v Tatrách a s menším počtom ľudí, ktorí však majú vplyv na budúcnosť Európy. “Tento formát sa osvedčil, ukazuje sa, že menší a intímnejší summit dovoľuje otvorenejšiu debatu. Myslím si, že to bolo veľmi úspešné, posilnila sa európska komunita a prišli nové návrhy a myšlienky na integráciu,” priblížil.

Za kľúčové považuje vyjadrenie z hľadiska európskej politiky, že sa dramaticky prehĺbi viacrýchlostná EÚ. “Tomu sa už nevyhneme, je to nevyhnutnosť. Ako povedala francúzska ministerka pre Európu, krajiny, ktoré budú pripravené, pôjdu hlbšie a tie, ktoré nie sú pripravené, rozumieme tomu, ale nemôžu blokovať proces hlbšej integrácie,” vysvetlil Vass. Slovensko pri diskusiách jasne prezentovalo, že chce byť súčasťou jadra EÚ.

Jednou z kľúčových vecí, ktoré budú musieť byť podľa Vassa dokončené, je eurozóna. “Banková únia ešte nie je dokončená, práve tu prichádzali mnohé odporúčania, napríklad aj od nášho ministra financií, ako má eurozóna vyzerať,” zdôraznil Vass. Podľa neho je tiež dôležité, že Tatra Summit sa odohrával tesne po nemeckých voľbách, krátko po francúzskych voľbách a v čase, keď sa v Európe diskutuje o tom, ako má vyzerať budúcnosť európskej integrácie. “Ak chceme byť súčasťou jadra európskej integrácie, musíme doňho prispieť veľmi aktívne,” zdôraznil.

Na konferencii sa okrem iného hovorilo aj o úlohách strednej Európy v tomto kontexte. Zároveň tu prebehlo prvé stretnutie na túto tému medzi predstaviteľmi Vyšehradskej štvorky (V4), Francúzska a Nemecka po nemeckých voľbách. Tam bolo podľa Vassa vidieť, že názory v rámci V4 na budúcnosť európskej integrácie sú rozdielne.

“Napríklad Česko a Slovensko v pondelok (23.10.) hlasovali úplne inak ako Maďarsko a Poľsko pri smernici o vysielaných pracovníkoch. Práve to ukazuje, že V4 nie je všade jednotná a že Slovensko chce hrať dôležitejšiu úlohu so svojimi partnermi na západe. Ale to neznamená, že V4 stráca zmysel. Stále máme veľmi veľa spoločných tém, ktoré vieme v rámci EÚ presadiť,” doplnil Vass.