Bratislava 5. decembra 2019 (SITA/HSP/Foto:Pixabay)
Konkurzy a reštrukturalizácie firiem na Slovensku komplikuje nedostatočná transparentnosť, kontrola či dĺžka konaní. Problémom procesu bankrotu a ozdravenia sú tiež špekulatívne snahy o obchádzanie, prevody a prihlasovanie pohľadávok, ako aj ich popieranie z dôvodu spriaznenosti veriteľa. Informovali o tom v stredu zástupcovia bratislavskej kancelárie medzinárodnej právnickej spoločnosti CMS Cameron McKenna Nabarro Olswang, advokáti, v. o. s. (CMS)
Podľa CMS súčasný stav by mala zlepšiť reforma pravidiel na základe prevzatia novej európskej smernice o reštrukturalizácii a insolvencii. Slovensko by ju malo implementovať do dvoch rokov od jej prijatia, teda do leta 2021, pričom Ministerstvo spravodlivosti SR z tohto dôvodu už zriadilo príslušnú pracovnú komisiu.
“Snahou smernice je stanoviť lehotu troch rokov, dokedy má byť spoločnosť oddlžená. Čím dlhšie sa bude ten proces naťahovať, tým to stojí viac peňazí. Spoločnosť zostáva v rámci stagnácie, nevie, čo môže očakávať, uviedla právnička CMS Zuzana Nikodémová, špecializujúca sa na insolvenčné konanie, konkurzy a reštrukturalizáciu firiem. “Je myšlienka, aby reštrukturalizácia bola nastavená tak, že do troch rokov môže byť spoločnosť oddlžená a môže začať nanovo fungovať. Je to zamerané skôr na reštrukturalizácie firiem, ktoré majú víziu, že by mohli v budúcnosti pokračovať,” priblížila.
V registri úpadcov je podľa odborníčky potrebné zaviesť lehotu dokedy má správca zverejniť informácie na základe zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Správcovia nezverejňujú potrebné údaje nielen preto, že by to nechceli, ale aj pre nedokonalé nastavenie systému. Veriteľom tak chýbajú potrebné informácie o príslušnom dlžníkovi, resp. úpadcovi. “Nie je to tak, ako v Čechách, aby sa elektronické prihlášky preklopili priamo do systému. V Čechách si viete v registri vyhľadať všetky informácie o dotyčnej spoločnosti,” upozornila Nikodémová. Keby to tak bolo aj u nás, myslí si, že správcovia by zverejňovali viaceré informácie. Od malého správcu bez sekretárky je podľa nej nemysliteľné očakávať, že bude zverejňovať všetky potrebné údaje.
Správcovia by k zverejňovaniu informácií podľa právničky mohli pristupovali zodpovednejšie, keby ministerstvo spravodlivosti lepšie plnilo svoju úlohu dohľadu, nahliadalo do spisov, robilo kontroly a vyžadovalo súčinnosť správcov. A keby zistené informácie ešte zverejňovalo a dávalo pokuty, správcovia by k tomu určite mali iný prístup, keby boli pod tlakom zverejňovania, medializácie a dávali by si na to pozor. “Toto sú spôsoby, ako by sa dal zlepšiť súčasný systém aj vzhľadom na to, čo nás možno v budúcnosti čaká. Uvidíme, čo prinesie reforma tohto systému,” dodala Nikodémová.