Nemecká stredoľavicová vláda sa rozhodla zaviesť dočasné obmedzenia na pozemných hraniciach s cieľom kontrolovať nelegálnu migráciu po útoku nožom a volebných úspechoch strany Alternatíva pre Nemecko (AfD).
Nové obmedzenia, ktoré vláda oznámila v pondelok, prichádzajú niekoľko dní po tom, ako protiimigračná AfD zvíťazila vo voľbách vo východnej spolkovej krajine Durínsko a v susednej spolkovej krajine Sasko obsadila tesne druhé miesto. Tieto voľby sa konali v tieni útoku nožom, ktorý údajne spáchal sýrsky žiadateľ o azyl a pri ktorom v Solingene zahynuli traja ľudia.
Aké sú plány Nemecka?
Ministerka vnútra NancyFaeserová v pondelok oznámila, že kontroly sa začnú 16. septembra a spočiatku budú trvať šesť mesiacov s možnosťou predĺženia.Dočasné kontroly budú zavedené na pozemných hraniciach s Francúzskom, Luxemburskom, Holandskom, Belgickom a Dánskom.
Pridajú sa tak k obmedzeniam, ktoré už platia pre Rakúsko, Českú republiku, Poľsko a Švajčiarsko – ďalšie štyri z deviatich krajín, s ktorými má Nemecko spoločnú hranicu dlhú viac ako 3 700 km – s cieľom kontrolovať príchod prisťahovalcov.
Dodatočné kontroly na hraniciach s Rakúskom v súčasnosti platia do novembra, zatiaľ čo opatrenia pre Švajčiarsko, Poľsko a Českú republiku by mali platiť minimálne do decembra.
V pravidlách pre 29 schengenských štátov sa stanovuje, že „opätovné zavedenie hraničných kontrol na vnútorných hraniciach sa musí uplatňovať ako posledné opatrenie vo výnimočných situáciách a musí rešpektovať zásadu proporcionality“.
Faeserová uviedla, že vláda vypracovala plány, ktoré by miestnym orgánom umožnili priamo odmietnuť a vrátiť migrantov na hraniciach, čo je opatrenie, ktoré by sa mohlo ukázať ako kontroverzné a mohlo by čeliť právnym námietkam. Ministerka vnútra neposkytla žiadne podrobnosti.
Nemecký kancelár Olaf Scholz pod tlakom krajnej pravice postupne zostruje svoju rétoriku v otázke prisťahovalcov. Prisľúbil, že bude deportovať prisťahovalcov obvinených zo spáchania závažných trestných činov.Nemecko 30. augusta deportovalo 28 afganských štátnych príslušníkov obvinených z trestných činov, pričom prvýkrát obnovilo túto prax po návrate Talibanu k moci v Afganistane v roku 2021 po stiahnutí sa Spojených štátov.
Aké je odôvodnenie?
Faeserová uviedla, že Nemecko ide nad rámec kontrolných opatrení Európskej únie a sprísňuje vnútornú bezpečnosť, aby bolo lepšie pripravené na „nelegálnu migráciu“ a na to, čo nazvala „islamistickým terorizmom a závažnou trestnou činnosťou“.„Robíme všetko, čo je v našich silách, aby sme ľudí v našej krajine proti tomu lepšie chránili,“ povedala.
V Nemecku výrazne zosilneli hlasy proti prisťahovalectvu, odkedy krajina s 84 miliónmi obyvateľov automaticky poskytla azyl približne miliónu Ukrajincov utekajúcich pred ruskou inváziou v roku 2022, keďže čelila energetickým a hospodárskym problémom.
Pred takmer 10 rokmi bolo Nemecko mnohými oslavované ako maják empatie za to, že za bývalej kancelárky Angely Merkelovej prijalo viac ako milión utečencov, mnohých zo Sýrie. Nemecko však má aj ekonomické dôvody na podporu prisťahovalectva: Odborníci tvrdia, že krajina každoročne potrebuje približne 1,5 milióna prisťahovalcov, keďže počet pracovných síl klesá v dôsledku starnutia spoločnosti a nízkeho rastu populácie.
Čo sa zmenilo?
AfD, ktorá sa počas krízy životných nákladov opiera o koktail ekonomických a medzikultúrnych problémov, často obviňovala vládu zo zmierlivého prístupu k prisťahovalcom. Jej víťazstvo v regionálnych voľbách tento mesiac znamenalo prvé víťazstvo krajne pravicovej strany v Nemecku od druhej svetovej vojny.
Imigrácia je hlavnou témou aj v spolkovej krajine Brandenbursko, kde sa voľby uskutočnia o dva týždne. Federálne voľby sa budú konať budúci rok. Stredoľavá Sociálnodemokratická strana (SPD) Scholza a Faeserovej bude bojovať o udržanie kontroly v Brandenbursku v rámci testu pred celoštátnym hlasovaním.
V roku 2023 sa počet ľudí, ktorí požiadali o azyl v Nemecku, zvýšil na viac ako 350 000, čo znamená nárast o niečo viac ako 50 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Najväčší počet žiadateľov o azyl pochádzal zo Sýrie, nasledovalo Turecko a Afganistan.
ISIL (ISIS) sa minulý mesiac prihlásil k zodpovednosti za útok nožom v Solingene, pričom podľa analytikov sa očakáva, že tento incident posilní protiimigračnú a protimoslimskú xenofóbiu v Nemecku.
Čo bude nasledovať?
Podľa Hannesa Schammanna, vedúceho výskumnej skupiny pre migračnú politiku na univerzite v Hildesheime v severnom Nemecku, by tento meniaci sa kontext a najmä blížiace sa voľby mohli Nemecko dotlačiť k ešte väčším obmedzeniam voči žiadateľom o azyl. „Vládne strany sa obávajú nárastu pravicového populizmu. Preto zrejme budeme svedkami snahy, ako zabrániť utečencom dostať sa do Nemecka.“ Profesor analýzy migračnej politiky uviedol, že tieto kroky by mohli vyvolať „vážne právne výzvy“, ktoré by dokonca mohli vyvrcholiť zrušením článku nemeckej ústavy, ktorý zaručuje právo na azyl.
„Mohol by to byť zvrat vo vnímaní postnacistického Nemecka ako domova ľudských práv. Nezastaví sa to pri migračnej politike,“ povedal profesor.
Podľa Schammanna by susedia Nemecka mohli tiež reagovať uzavretím alebo obmedzením svojich hraníc, čo by mohlo posilniť tzv. pevnosť Európa – termín pochádzajúci z obdobia druhej svetovej vojny, ktorý sa používa na označenie kontroly hraníc a prisťahovalectva na kontinente.
Rakúsky minister vnútra Gerhard Karner po pondelňajších opatreniach Berlína, ktoré zahŕňali aj oznámenie, že od zavedenia čiastočných hraničných kontrol Nemeckom v roku 2023 bolo odmietnutých 30 000 ľudí, zdôraznil, že jeho krajina neprijme žiadnych migrantov, ktorých Nemecko odmietne.
„Európa sa bude snažiť zachovať jednotu aj za cenu porušenia medzinárodných dohovorov,“ povedal Schammann a dodal, že najväčší migračný tlak bude smerovať na osoby prichádzajúce z Blízkeho východu a severnej Afriky, keďže sa neočakáva pokles počtu prisťahovalcov. „Ak Nemecko a následne Európa odmietnu svoju zodpovednosť pri prijímaní utečencov, destabilizuje to dôveru v medzinárodný poriadok na celom svete.“
Podľa Hannesa Schammanna, vedúceho výskumnej skupiny pre migračnú politiku na univerzite v Hildesheime v severnom Nemecku, by tento meniaci sa kontext a najmä blížiace sa voľby mohli Nemecko dotlačiť k ešte väčším obmedzeniam voči žiadateľom o azyl. „Vládne strany sa obávajú nárastu pravicového populizmu. Preto zrejme budeme svedkami snahy, ako zabrániť utečencom dostať sa do Nemecka.“ Profesor analýzy migračnej politiky uviedol, že tieto kroky by mohli vyvolať „vážne právne výzvy“, ktoré by dokonca mohli vyvrcholiť zrušením článku nemeckej ústavy, ktorý zaručuje právo na azyl.
„Mohol by to byť zvrat vo vnímaní postnacistického Nemecka ako domova ľudských práv. Nezastaví sa to pri migračnej politike,“ povedal profesor.
Podľa Schammanna by susedia Nemecka mohli tiež reagovať uzavretím alebo obmedzením svojich hraníc, čo by mohlo posilniť tzv. pevnosť Európa – termín pochádzajúci z obdobia druhej svetovej vojny, ktorý sa používa na označenie kontroly hraníc a prisťahovalectva na kontinente.
Rakúsky minister vnútra Gerhard Karner po pondelňajších opatreniach Berlína, ktoré zahŕňali aj oznámenie, že od zavedenia čiastočných hraničných kontrol Nemeckom v roku 2023 bolo odmietnutých 30 000 ľudí, zdôraznil, že jeho krajina neprijme žiadnych migrantov, ktorých Nemecko odmietne.
„Európa sa bude snažiť zachovať jednotu aj za cenu porušenia medzinárodných dohovorov,“ povedal Schammann a dodal, že najväčší migračný tlak bude smerovať na osoby prichádzajúce z Blízkeho východu a severnej Afriky, keďže sa neočakáva pokles počtu prisťahovalcov.„Ak Nemecko a následne Európa odmietnu svoju zodpovednosť pri prijímaní utečencov, destabilizuje to dôveru v medzinárodný poriadok na celom svete.“
Koniec Schengenu?
Podľa názoru spravodajcu pre Európu Jona Henleya pre The Guardian, je rozhodnutie Nemecka sprísniť kontroly na všetkých svojich pozemných hraniciach motivované najmä politicky.Je však ťažko právne zdôvodniteľné, zasadilo ťažký úder cenenej európskej slobode pohybu a mohlo by vážne otriasť jednotou EÚ.Podľa ministerky vnútra NancyFaeserovej však tento krok obmedzí migráciu a „ochráni pred akútnym nebezpečenstvom, ktoré predstavuje islamistický terorizmus a závažná trestná činnosť“, uviedla.
Prieskumy ukazujú, že migrácia najviac znepokojuje voličov aj v Brandenbursku, kde sa o dva týždne konajú vlastné voľby – stredoľavicová sociálnodemokratická strana OlafaScholza by podľa prognóz mala skončiť za krajne pravicovou stranou – a zdá sa, že zúfalá koalícia kancelárky smeruje k drvivej porážke vo federálnych voľbách na budúci rok.
„Zdá sa, že zámerom vlády je symbolicky ukázať Nemcom a potenciálnym migrantom, že títo tu už nie sú vítaní,“ povedal MarcusEngler z Nemeckého centra pre výskum integrácie a migrácie.Úradníci a diplomati v Bruseli vyjadrili zdesenie a označili tento krok za „netransparentný“ a „zjavne zameraný na domáce publikum“.
Ústredná pozícia Nemecka v EÚ a jeho postavenie najväčšej ekonomiky bloku znamenajú, že kontroly, ktoré majú vstúpiť do platnosti 16. septembra na prvých šesť mesiacov, by mohli mať dosah ďaleko za hranice voličov tejto krajiny.
Európsky schengenský priestor bez pasov, ktorý bol vytvorený v roku 1985 a v súčasnosti zahŕňa 25 z 27 členských štátov EÚ a štyri ďalšie vrátane Švajčiarska a Nórska, v zásade umožňuje voľný pohyb medzi všetkými členskými štátmi bez hraničných kontrol.Dočasné kontroly sú povolené v mimoriadnych a výnimočných prípadoch, aby sa zabránilo konkrétnym hrozbám pre vnútornú bezpečnosť alebo verejný poriadok, a zvyčajne sa zaviedli po teroristických útokoch, pri veľkých športových podujatiach a počas pandémie.
Európske vlády však čoraz častejšie, často pod tlakom krajne pravicovej rétoriky v oblasti prisťahovalectva, opätovne zavádzajú kontroly bez odôvodnenia konkrétnych a špecifických hrozieb alebo jasných argumentov, ako môžu kontroly pomôcť zmierniť tieto hrozby.Hoci sa napríklad o imigračnej politike a následných azylových postupoch rozhoduje na národnej úrovni, európsky voľný pohyb je podľa mnohých pozorovateľov ľahkým terčom – a „prevzatie kontroly nad hranicami“ pre účinné titulky.
Medzi členov Schengenu, ktorí v súčasnosti prevádzkujú kontroly na jednotlivých hraniciach, patrí okrem Nemecka aj Rakúsko, ktoré sa odvoláva na bezpečnostné hrozby súvisiace s Ukrajinou a tlak na azyl, aby kontrolovalo príchody zo Slovenska, Českej republiky, Slovinska a Maďarska.Dánsko, ktoré sa odvoláva na teroristické hrozby súvisiace s vojnou v Gaze a riziká ruskej špionáže, vykonáva kontroly pozemného a námorného tranzitu z Nemecka a Francúzsko kontroluje príchody do schengenskej zóny z dôvodu zvýšenej teroristickej hrozby.
Taliansko, Nórsko, Švédsko, Slovinsko a Fínsko tiež vykonávajú hraničné kontroly, pričom sa odvolávajú na teroristické aktivity, vojny na Ukrajine a Blízkom východe, aktivity ruských spravodajských služieb, zvýšené migračné toky a organizovaný zločin na Balkáne.
Európska komisia ako garant Schengenskej zmluvy, ktorá bola v pondelok informovaná o plánoch Nemecka, vo všeobecnosti bez výhrad prijala odôvodnenia členských štátov na obnovenie dočasných kontrol.
Pozorovatelia očakávajú, že to isté urobí aj v prípade požiadavky Berlína, napriek tomu, že okrem volebnej hrozby zo strany krajnej pravice zameranej proti migrácii sa zdá, že neexistuje jasné praktické odôvodnenie pre kontroly na všetkých deviatich hraniciach krajiny.
Komisia v utorok uviedla, že členské štáty môžu prijať takýto krok na riešenie „vážnej hrozby“, ale opatrenia musia byť „nevyhnutné a primerané“ a musia „zostať prísne výnimočné“.
Dočasné nemecké kontroly „predstavujú zjavne neprimerané porušenie zásady voľného pohybu v rámci schengenského priestoru,“ povedal Alberto Alemanno, profesor európskeho práva na HEC Paris.
Iní upozornili na hospodársku hodnotu schengenského priestoru. V správe Bertelsmannovej nadácie sa už v roku 2016 odhadovalo, že opätovné zavedenie kontrol na vnútorných hraniciach by Európu stálo približne 470 miliárd EUR v podobe straty rastu počas 10 rokov.
Po tom, ako sa EÚ začiatkom tohto roka konečne dohodla na ťažko vybojovanej revízii svojich azylových a migračných zákonov, pričom pravidlá by mali nadobudnúť účinnosť až v roku 2026, by mohla byť európska jednota vystavená vážnej skúške, ak Nemecko požiada svojich susedov, aby prijali späť veľké množstvo ľudí.
Rakúsko už vyhlásilo, že odmietne prijať späť všetkých migrantov odmietnutých na nemeckých hraniciach, zatiaľ čo poľský premiér Donald Tusk v utorok označil rozhodnutie Berlína za „neprijateľné“ a požadoval naliehavé konzultácie.
Pohľad Poľska
Podľa amerického analytika Andrewa Korybka poľský premiér Donald Tusk vyslovil tri závažné komentáre k rozhodnutiu Nemecka opätovne zaviesť hraničné kontroly:„Tento krok zabrzdí voľný pohyb osôb a tovaru do a z najväčšej ekonomiky EÚ; je spôsobený nedávnymi volebnými úspechmi AfD a východná hranica Poľska je bezpečnejšia ako kedykoľvek predtým“.
Podľa Donalda Tuska tento krok Nemecka bude mať za následok „faktické pozastavenie Schengenu vo veľkom rozsahu“, a uviedol, že „tieto kroky spôsobila vnútropolitická situácia v Nemecku, a nie naša politika voči nelegálnej imigrácii na našich hraniciach“.
„Objektívne povedané, migračná kríza v Nemecku trvá už takmer desať rokov a je priamym dôsledkom politiky jeho liberálno-globalistickej elity, ktorá podporuje „náhradnú migráciu“ z krajín globálneho Juhu, a nie v dôsledku údajne super priepustnej hranice Poľska s Bieloruskom.“
Prečítajte si tiež:
Môj profil 
Predplatné
.JPG)
.jpg)
.jpg)
