Bratislava 20. novembra 2019 (HSP/Strategic-culture/Foto: Archív NZOO Bojnice)

Verejné vystupovanie na veľkých fórach a stretnutiach je dobré pre kariéru analytika, hoci tieto udalosti môžu často vyžadovať veľa času za malú či žiadnu finančnú odmenu. Keď mi ale ponúkli byť súčasťou panelovej diskusie na zvláštnu tému „Náboženstvo a ekológia“ na 5. Medzinárodnom kresťanskom fóre v Moskve, nemohol som odolať. Každý rozpráva o dynamike vzťahov medzi USA a Ruskom, medzi prezidentom Trumpom a tzv. Deep State či medzi bojovníkmi za sociálnu spravodlivosť (Social Justice Warrior – SJW) a rozumom. Aký je však vzťah medzi náboženstvom (najmä kresťanským) a ekológiou?

Po niekoľkých nociach uvažovania a skúmania som skoncipoval svoju reč, pričom hlavný argument znie, že tradiční kresťania a ekologickí aktivisti majú diametrálne odlišný pohľad na charakter človeka, a preto vždy bude existovať obrovská priepasť medzi ortodoxnosťou a súčasným zeleným hnutím.

Kresťanstvo tvrdí, že Boh je dobrý, absolútne čistý a spravodlivý a že sme stvorení „na jeho obraz“, sme „jeho deti“, ale zároveň sme ťažko poznačení prvotným hriechom. Napriek potenciálu byť dobrý a svätý je isté, že všetci spáchame hriechy, no nasledovaním učenia Krista či cirkvi sa môžeme stať nábožnými, a byť tak aspoň menej hriešni než predtým. Z kresťanského pohľadu ľudstvo – napriek niektorým brutálnym výnimkám v dejinách, NIE JE vo svojej podstate zlé, iba hriešne, čo môže byť odpustené alebo minimalizované vďaka Božej milosti a tvrdej práci jednotlivého kresťana.

Environmentalizmus nás učí opak a ľudskú náturu vykresľuje úplne odlišne. Zeleno-vegánsko-ekologický dav hľadí na ľudí ako na mor pre planétu. Každý z nás „konzumuje“ svojím moderným životným štýlom a teda ničí planétu, ktorú údajne milujeme. Z „ekologického“ pohľadu každý človek škodí prírode a ani to neľutuje. Sme konzumenti a spotrebovanie je k prírode škodlivé – preto sme všetci zlí.

Medzi veľké sny našich predkov patrila rýchla doprava, svetlo v noci (okrem sviečok), automatické teplo či chladenie a možno aj nadbytok jedla. Tie sú však zlým snom pre tých, čo zmýšľajú „ekologicky“. Všetky víťazstvá človeka, vďaka ktorým náš život vyzerá kráľovsky z pohľadu stredovekého roľníka, sú „zlé pre životné prostredie“, keďže ich infraštruktúra zaberá miesto, pohlcuje zdroje a je zlá pre zvieratá s ich prirodzeným biotopom. Čím viac si prispôsobujeme svet pre seba, tým horšie pre rastliny a zvieratá, ktoré sa nezmestia do „formičky“ vytvorenej človekom.

Toto videnie sveta je dôvodom, prečo nikdy nestretnete skalného prívrženca zelených, ktorý nebude úplne presvedčený o tom, že svet je preľudnený – dokonca aj keď bude pochádzať z malého európskeho štátu s ubúdajúcim obyvateľstvom. Túžba „zredukovať premnoženú zver“ je hlboko zakorenená v eko mysli. Chcú zachrániť planétu znížením počtu ľudí, preto sa tento typ svetonázoru značne prikláňa k potratom. Keďže feminizmus viac-menej zničil rodinu, je súčasťou zelených hnutí po celom svete: žiadna tradičná rodina = žiadne ďalšie deti. Celé hnutie LGBT je takisto za „ekológiu“, pretože sex, ktorý nevedie k rozmnožovaniu, je pre nich jediný správny.

Na druhej strane, kresťanstvo potrebuje stabilný prílev nových kresťanov a na deti hľadí ako na požehnanie, preto sa dôrazne stavia proti potratom a vždy presadzuje nejaký druh prorodinnej agendy, keďže rodina je miesto, kde sa tvoria deti. Tradičné náboženstvá získavajú najviac nových členov cez narodenie a vštepovanie názorov, preto platí, že ktorékoľvek náboženstvo odmietne tento postoj, odsudzuje sa na zánik.

Kresťanská doktrína hlása, že človek NIE JE zviera, ale že je najvyššou formou života na Zemi. Boh stvoril na svoj obraz človeka – nie kravy ani psy. Zároveň nám dal vládu nad svetom, takže závisí od nás, či si toto prvenstvo udržíme alebo sa necháme ovplyvniť názorom či pocitmi ostatných nižších foriem života.

Environmentalisti veria, že človek JE zvieraťom a že nie sme iní ani o nič lepší než povedzme dobytok, ohrozené papagáje či domáce zvieratá.  V podstate keďže ľudia sú jediné tvory schopné znečisťovať a ničiť prostredie, sú podľa jednotlivcov so zeleným videním sveta vlastne HORŠÍ od zvierat. Koncept práv zvierat nemohol nikdy vzísť z tradičného kresťanstva, pretože klásť človeka a potkana na roveň je rúhanie a satanistický nezmysel, ale keďže potkany nie sú schopné zničiť planétu chovom hovädzieho dobytka a nadmerným používaním fosílnych palív, majú prinajmenšom rovnaké postavenie (ak nie vyššie) v rámci dogmy cirkvi environmentalistov.

To, čo som uviedol vyššie, môže znieť šokujúco až konšpiračne, takže je mojou povinnosťou uviesť príklady, ako environmentalisti hľadia na človeka ako na zlo, a podporiť tak svoj argument. Na internete môžete nájsť množstvo článkov s podobnými názormi:

1. Mali by sme Mars pripodobniť Zemi?
   Skupina dospelých mužov s titulmi vážne diskutuje o tom, či ľudia zničia „prostredie“ iných planét kolonizovaním či teraformáciou (poľudšťovaním). Otázka, či zničia ľudia Mars, je v skutočnosti rozšírená a ukazuje, ako tí, ktorým ide o „ochranu prírody“, považujú kontakt s človekom za katastrofu.
2. Zbaviť Zem polovice obyvateľov. Ide o jediný spôsob, ako zachránime planétu
   V tomto článku sa píše, že nielen že potrebujeme znížiť populáciu, ale aj upratať všetkých do miest, aby sme znížili svoj vplyv na prostredie. V podstate ide o to, že človek v koncentračnom tábore má omnoho menší negatívny dopad na Zem – nehľadiac na jeho túžby či vôľu.
3. Environmentálne skupiny podporujúce potraty
   Mnohí zelení podporujú potrat z dôvodu, ktoré som uviedol vyššie – a nikto to ani neskrýva. Ak ľudí považujete za škodlivých, tak v globálnom meradle potrat považujete za spôsob pomoci.
4. LGB komunita tvrdo pracuje na záchrane sveta: Nový výskum ukazuje, že homosexuálni muži a ženy sú disproporčne zastúpení v protivojnových a environmentálnych hnutiach.
   Znova, keď je cieľom zredukovať ľudskú populáciu, preferuje sa sex, ktorého zmyslom nie je rozmnožovanie. Jestvuje veľa spojení medzi environmentalizmom a hnutím LGBT. Nejde o konšpiráciu, ale o prirodzený ideologický prienik.

V tomto svojom intelektuálnom cvičení som porovnával dve ideológie, ktoré som nikdy predtým nevidel stáť v opozícii. Na záver by som teda rád premenil na čosi hodnotné: Potrebujeme proľudsky orientovaný environmentalizmus, ktorý stanoví, že my ľudia sme úžasne výnimoční (a vo vesmíre možno skutočne jedineční) a zároveň zdôrazní, že potrebujeme zachovať planétu, kolonizovať či udržať ostatné, aby sláva človeka nezhasla. Človek je dobrý, je len trochu nezodpovedný a miestami hriešny.

Preklad: Jana Marceau