Američanov nikto na konferenciu nepozval, pretože tí by okrem vojenských leteckých útokov a pripravenosti donekonečna kontrolovať líbyjské ropné zdroje nemali k líbyjskému problému čo relevantné ponúknuť.
Podľa slov nemeckej kancelárky Merkelovej účastníci konferencie vypracovali a odsúhlasili plán na reguláciu líbyjského konfliktu, ktorý vyprovokovali v roku 2011 Američania. Účastníci stretnutia súhlasili s vytvorením výboru pod hlavičkou OSN, ktorý by monitoroval realizáciu prijatých rozhodnutí, vrátane odzbrojenia vojenských skupín v Líbyii a vytvorenie mechanizmu ekonomickej obnovy Líbye.
V Berlíne sa ukázalo, že Haftar a al Sarraj ešte nedokážu vzájomne komunikovať. Podľa Merkelovej ich rozpory sú značné, prínosom však je, že obaja lídri sa stretnutia v Berlíne zúčastnili. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov uviedol, že Haftar a al Sarraj do Berlína prileteli vďaka diplomatickým aktivitám Ruska. Podľa nemeckého portálu Deutsche Welle predstavuje berlínska konferencia “hviezdny čas nemeckej diplomacie a Merkelová posilnila postavenie Nemecka na medzinárodnej scéne”. Nemci sa podľa Deutsche Welle v Líbyii obávajú podobného scenára ako v Sýrii, spočívajúceho v tom, že do hry nakoniec rozhodne vstúpi Rusko a konflikt zreguluje do prijateľnej podoby. Podľa ruského diplomata a politika Puškova Rusi už hrajú v Líbyii kľúčovú úlohu a majú podporu širokého spektra štátov.
Ruský politológ Gevorg Mirzajan takisto tvrdí, že Merkelová na medzinárodnej scéne konferenciou o Líbyii zabodovala. Nemecko však nedokáže celý proces regulácie líbyjského konfliktu kontrolovať, Turecko, Egypt a Alžír fungujú samostatne, akceptujú však Rusov. Merkelovej sa podarilo posilniť svoju pozíciu mediátora v riešení líbyjskej krízy vyprovokovanej Američanmi a s Putinovou pomocou posilnila význam Nemecka v severnej Afrike. Podľa Mirzajana ak sa vezmú do úvahy výsledky berlínskej konferencie výlučne z líbyjského hľadiska, tak Haftar i Sarraj urobili malý krok dopredu, čo možno vnímať ako určitý pokrok. Nikto neočakával, že v Berlíne si Sarraj a Haftar potrasú ruky a konflikt ukončia, prvý krok k ukončeniu konfliktu v Líbyii však urobili.
Mier v Líbyi je podľa Mirzajana stále vzdialený. V krajine neexistuje od amerického zásahu v roku 2011 jednotná a absolútne legitímna vláda pre všetkých, Líbyjci sú rozdelení na kmeňovom základe a v krajine vládne anarchia. Za Sarrajom a Haftarom takisto stoja kruhy, ktoré musia nájsť spoločný kompromis. Konferencia v Lýbii je však dôkazom, že rokovania idú dobre aj bez Američanov – v rámci nového multipolárneho postamerického svetového poriadku. Samozrejme Američania dokážu v Líbyii takisto stále zaúradovať, nebude to však na poli diplomacie, ešte stále môžu pomerne beztrestne podnikať ozbrojené útoky, čo však bude v konečnom dôsledku oslabovať i naďalej americké pozície, pretože priepasť medzi Američanmi a kultivovaným svetom sa bude neustále prehlbovať.
Podľa svetových analytikov je konferencia v Berlíne dobrým základom pre obnovenie procesu regulácie konfliktu pod záštitou OSN, pretože všetci účastníci konferencie vyjadrili dôveru osobitnému zástupcovi generálneho tajomníka OSN pre Líbyu, Hassanovi Salamovi a takisto vyjadrili podporu navrhovanému plánu politického urovnania líbyjskej krízy.
Odborníci zároveň zdôrazňujú, že stretnutie v Moskve, ktoré sa uskutočnilo pred konferenciou v Berlíne, sa stalo logickým prológom k tomu, aby všetky zúčastnené strany mohli dosiahnuť novú úroveň rokovaní. „Rusko preukázalo princíp inkluzívneho dialógu, ktorý ponúka už mnoho rokov a ktorý úspešne uplatňuje pri riešení existujúceho palestínskeho, sýrskeho, afgánskeho či líbyjského konfliktu. Ak sa pod ruským vedením podarí vybudovať novú bezpečnostnú architektúru v regióne, ktorá bude spĺňať zásady multipolarity, potom sa podarí naplno presadiť záujmy všetkých hráčov. Takýto prístup a postup presahuje medze amerického chápania a je v priamom rozpore s americkými predstavami.



















