Bratislava 15. januára 2022 (HSP/Foto:TASR-Martin Baumann,TASR/AP-Denis Balibouse/Pool via AP,TASR-Milan Kapusta)

Prinášame vám najdôležitejšie udalosti týždňa

Vláda zradila Slovensko a obhajuje záujmy USA – Žilinka sa postavil na odpor

Nie, že by sa všeobecne nevedelo o tom, že mnohí členovia Hegeromatovičovej vlády sú jednostranne naklonení k svetovému agresorovi číslo jeden – Spojeným štátom americkým, no to s akou aroganciou schválili pre Slovensko nevýhodnú vojenskú zmluvu s USA, je už vrchol.

Hegeromatovičova vláda jednohlasným schválením tejto vojenskej zmluvy zradila slovenský národ a ukázala, že jej nezáleží na vôli občanov Slovenskej republiky, ale dôležitejšie sú pre ňu záujmy Spojených štátov amerických.

Osobitne treba dodať, že aj s pomocou Borisa Kollára, ktorý svoje hnutie Sme rodina síce pred voľbami prezentoval ako pronárodné, no aj on vydáva signály, že nemá problém s touto okupačnou vojenskou zmluvou. Zmluva bola na vláde schválená jednohlasne, takže pravdepodobne aj s ministrami zo Sme rodina.

Schválenie tejto škandalóznej zmluvy je pritom totálne v rozpore s vôľou bežných ľudí. Nálady v spoločnosti sú jasne proti týmto de facto vojenským základniam na Slovensku.

Podľa prieskumu, ktorý zverejnil portál EÚ TV, až 96 % Slovákov jednoznačne odmieta “obrannú” dohodu so Spojenými štátmi americkými. Tento prieskum vytvorený formou ankety síce nebol robený na reprezentatívnej vzorke, no nálady v spoločnosti jasne vystihuje.

Už skoršie prieskumy od relevantných agentúr vykonaných na reprezentatívnej vzorke obyvateľstva ukazovali, že Slováci odmietajú militarizáciu a odmietajú jednostranne zameranie na Západ. To znamená, že vojenské základne USA na slovenskom území si rozhodne neprajú.

Napríklad prieskumy, ktoré si dala vypracovať mimovládka Globsec hovoria o tom, že 13 % Slovákov si praje geopolitickú orientáciu na východ, 56 % chce byť “niekde uprostred” a 21 % preferuje prozápadnú orientáciu.

Väčšina občanov Slovenska teda chce, aby Slovensko pôsobilo neutrálne a teda o nejakých amerických základniach nemôže byť ani reč.

Druhý prieskum zas hovorí o tom, že občania považujú sa väčšiu hrozbu Spojené štáty americké než Rusko. Konkrétne, Rusko za hrozbu považuje len 26 % ľudí zatiaľ čo Spojené štáty za hrozbu považuje za až 41 % Slovákov. 

Vláda však nedbá na vôľu väčšiny Slovákov, ale háji záujmy USA.

Situácia okolo tejto vojenskej zmluvy má však aj pozitívnych hrdinov. Hlavným hrdinom, ktorý sa postavil za záujmy Slovenskej republiky je generálny prokurátor Maroš Žilinka.

Ten ako verejná známa osobnosť vo významnej funkcii odštartoval odpor voči tejto zradnej zmluve s Američanmi. Dovtedy si totiž vládni proamerickí jastrabi okolo Naďa a Korčoka mysleli, že sa im to len tak ľahko prepečie. Žilinka im však prekazil plány.

Generálny prokurátor zaslal ministerstvu obrany až 35 pripomienok a odmietol zmluvu ako celok. Naďovo ministerstvo síce všetky pripomienky arogantne odignorovalo, no Žilinka týmto krokom spustil vlnu odporu a aktivizmu občanov SR.

Je na mieste sa poďakovať aj politológovi a mierovému aktivistovi Eduardovi Chmelárovi, ktorý taktiež statočne bojuje voči tejto okupačnej zmluve.

Aj keď na vláde bola zmluva schválená, netreba ešte zúfať. Musí byť totiž ešte ratifikovaná parlamentom a prezidentkou. Verejný tlak proti uzavretiu zmluvy je teda stále potrebný.

Ľudia sa preto chystajú od ulíc. Už dnes sa o 14.00 hodine na námestí SNP v Bratislave začne protestný pochod proti vojenskej dohode s USA. Protestujúci pôjdu ulicami Bratislavy až k americkej ambasáde, kde sa stretnú s ďalším protestom a spoločne dajú jasne najavo svoj názor.

Bude vojna? – Američania odmietli všetky požiadavky Ruska

Spojené štáty americké sa už od pádu železnej opony snažia vojensky približovať k ruským hraniciam až to dospelo do štádia, že Rusko je takmer úplne obkľúčené krajinami NATO – predĺžená ruka USA.

A to napriek tomu, že v roku 1990 sa Američania dohodli s vtedajším lídrom ZSSR Gorbačovom, že NATO sa nebude rozširovať na Východ – výmenou za zjednotené Nemecko v sfére vplyvu USA. Rusi svoj sľub dodržali, Američania však nie.

Rusko má dnes oprávnený strach pred rozpínaním NATO a vojenskej sily USA vo východnej Európe a preto sa musí brániť. Pre veľmoc akou je Rusko je totiž neprijateľné mať amerických vojakov v blízkosti svojich hraníc. To je už totiž len krôčik od veľkej a pre svet zničujúcej vojny veľmocí.

Rusko sa preto tomuto scenáru snaží zabrániť. Prezident Vladimír Putin predložil Spojeným štátom niekoľko požiadaviek, ktoré majú za cieľ deeskalovať napätie.

Hlavnou požiadavkou je to, aby sa NATO nerozširovalo ďalej na východ, k ruským hraniciam. Znamená to teda, že krajiny susediace s Ruskom by mali ostať vojensky neutrálne. Platí to hlavne pre Ukrajinu, ale aj napríklad pre Gruzínsko.

Spojené štáty totiž tlačia na to, aby Ukrajina vstúpila do NATO. Minulý rok podpísali s Ukrajinou zmluvu o strategickom vojenskom partnerstve. Ukrajina taktiež zverejnila svoje plány, podľa ktorých chce vstúpiť do NATO do roku 2025.

Veľká nádej sa vkladala do rokovaní medzi Ruskom a USA, ktoré sa odohrávali po novom roku. Tento týždeň však rozhovory skončili a Spojené štáty neakceptovali žiadne požiadavky Ruska.

Mierovou cestou to teda nepôjde. Rusko má už len zlé možnosti, ktoré však na svoju ochranu nutne potrebuje vykonať.

Tou prvou možnosťou je, že bude eskalovať napätie v blízkosti amerických hraníc a dá tak Američanom okúsiť vlastnú medicínu. A to napríklad dohodami so štátmi ako Venezuela či Kuba o prítomnosti ruských vojakov a zbraní.

To by sa samozrejme Američanom nepáčilo. A o to skôr by sa možno stiahli z Ukrajiny a ďalších krajín susediacich s Ruskom. Je však otázne či Kuba a Venezuela sa budú chcieť zapojiť do geopolitického konfliktu medzi Ruskom a USA. Táto možnosť je teda málo pravdepodobná – aj keď nie vylúčená.

Ďalšou možnosťou Ruska bude už len vojnový konflikt – s Ukrajinou. Rusko by mohlo obsadiť celú Ukrajinu a dosadiť si tam vládu, ktorá by nebola protiruská a odmietla by Ukrajinu dostať do NATO.

Takáto vojna by však bola pre Rusko veľmi nákladná a vzhľadom na silné vyzbrojovanie Ukrajiny zo stany USA by mohli Rusi utŕžiť veľké straty na životoch svojich vojakov.

Zrejme najpravdepodobnejším scenárom bude to, že Rusko výrazne posilní separatisov, ktorí pôsobia na Donbase – vyzbrojí ich, dodá im najmodernejšiu vojenskú techniku, dodá im nešpecifikovaných bojovníkov z Ruska, prípadne im pomôže priamo ruská armáda a spoločne obsadia možno 200 -300 kilometrový pás od ruských hraníc smerom do vnútrozemia Ukrajiny, od hraníc s Bieloruskom až po Krym.

Doneckej a Luhanskej republike tak zrejme pribudnú noví susedia na východe Ukrajiny, ktorí budú nárazníkovou zónou medzi Ruskom a zbytkom Ukrajiny, kde pôsobí americká armáda. Tým by sa zároveň vyriešil aj problém s Krymom, ktorý momentálne zo severu blokuje Ukrajina a nedodáva tam ani len vodu.

Samozrejme, je to len teória – vojenskí stratégovia Ruska majú zrejme aj iné scenáre. Rusko sa každopádne bude brániť pred expanzívnou politikou USA, ktoré sa tlačia čoraz bližšie k ruským hraniciam.

Očkovaní s dvomi dávkami = neočkovaní

Kým takmer všade vo svete opatrenia buď uvoľňujú alebo sa aspoň zrovnoprávňujú očkovaní a neočkovaní, Slovensko ide presne opačnou cestou.

Omikron je vysoko nákazlivý variant koronavírusu, a preto vlády krajín pochopili, že nemá význam ľudí nejako deliť a obmedzovať. Omikron totiž nerozlišuje či je človek očkovaný, alebo neočkovaný, dostane ho takmer každý. Našťastie je podľa štúdii menej závažný než predošlé varianty.

Neustále a opakované očkovanie preto nie je cesta. A už to pomaly začínajú pripúšťať odborníci so svetových zdravotníckych organizácii ako WHO, či Európska lieková agentúra (EMA).

Tvrdia, že opakované očkovanie každých 6 mesiacov nie je cesta. Po tzv. „boosterových“ dávkach totiž môže nastať nepriaznivá imunitná reakcia.

Niektorí odborníci navrhujú premoriť obyvateľstvo omikronom – ktorý nie je veľmi nebezpečný a poslúži ako tzv. prírodné očkovanie proti ďalším variantom, ktoré nás čakajú v budúcnosti.

Slovenská vláda si však ide svojou cestou a nepočúva rady odborníkov ani vyjadrenia WHO či EMA. Hegeromatovičovcom a najmä ministrovi zdravotníctva Vladimírovi Lengvarskému ide hlavne o to trestať neočkovaných a motivovať ľudí k ďalším a ďalším dávkam vakcín.

Tak napríklad očkovací covid pas a teda voľná vstupenka do obchodov sa pre ľudí, ktorí prekonali Covid ochorenie skracuje na 3 mesiace. Zatiaľ čo očkovaní budú mať takúto výhodu až 9 mesiacov. Takéto opatrenie ide úplne proti vedeckým poznatkom, z ktorých vyplýva, že prekonaní sú chránení viac než očkovaní.

Čo je ale totálnym vrcholom arogancie moci je to, že Vysokoškoláci môžu ísť do školy len v režime OP – teda očkovaní a prekonaní a minister školstva najnovšie vyhlásil, že nevidí dôvod , aby sa vyučovalo dištančne. Neočkovaní študenti teda nebudú môcť študovať. Toto sa už inak ako fašizmus nazvať nedá.

Ani očkovaní však nemajú príliš dôvod na radosť. Boli totiž vládou totálne oklamaní. Hlavným heslom očkovacej kampane bolo – očkovanie je sloboda. Samozrejme, že to neplatí.

Vláda najnovšie spustila tzv. režim OP + , čo znamená, že očkovaní dvomi dávkami sa nedostanú do hotelov, aquaparkov či na wellnes bez negatívneho PCR testu.

Pred časom bol zverejnený prieskum verejnej mienky, z ktorého vyplynulo, že 58 % ľudí súhlasí s tým, aby neočkovaní nemali výhody ako zaočkovaní. A toto číslo presne sedelo na počet zaočkovanej dospelej populácie. To znamená, že pravdepodobne takmer všetci očkovaní (dvomi dávkami) podporovali diskrimináciu neočkovaných.

Očkovaní dvomi dávkami sa však už pomaly ale isto dostávajú na úroveň neočkovaných a na výhody už potrebujú tretiu dávku, na ktorú však väčšina dvojdávkovcov ešte nešla. A onedlho už zrejme nebude stačiť ani tretia.

Očkovanci by si mali uvedomiť, že sú na jednej lodi s neočkovancami a ich nepriatelia nie sú tí, ktorí sa nedali zaočkovať, ale nepriateľom číslo jeden je súčasná dezolátna vláda, ktorá tyranizuje svojich občanov.

Samuel Gdovin