Bratislava 15. januára 2021 (HSP/Foto:TASR-Jakub Kotian,Milan Kapusta,Jaroslav Novák)

1. Spor Matoviča so Sulíkom. Hrajú o to, komu ostane v ruke čierny Peter

Premiér Igor Matovič začiatkom týždňa obvinil ministra hospodárstva, že je zodpovedný za smrť 4 300 ľudí, pretože včas nenakúpil antigénové testy.

Odhliadnúc od toho, že antigénové testovanie nie je všeliek (k tomuto sa dostaneme v ďalšej časti) a skôr sa ukazálo, že ničomu nepomohlo, ak by skutočne platil Matovičov argument, znamenalo by to, že za smrť 4 300 ľudí nie je zodpovedný len Sulík, ale aj samotný Matovič.

Hlavnú zodpovednosť za chod krajiny aj za riešenie koronakrízy má totiž práve premiér. Ak teda videl, že Sulíkovi sa dlho „nedarí“ zohnať antigénové testy, mal mu jednoducho túto kompetenciu odobrať a prideliť túto úlohu niekomu „schopnejšiemu.“

Ďalší spor sa odštartoval po koaličnej rade. Kým Sulík podľa Matoviča na koaličnej rade súhlasil s celoplošným testovaním, následne pre médiá vyhlásil, že celoplošné testovanie na celom území Slovenska nepodporuje.

Spor mala rozlúsknuť zverejnená nahrávka z koaličnej rady, ktorá však nepriniesla celkom jednoznačný verdikt. Sulík v nahrávke síce skutočne hovorí, že „súhlasí s tým, čo povedal Matovič“ ohľadom antigénového testovania, no nie je jasné, či Sulík v tej chvíli reagoval na celoplošné testovanie, alebo len na regionálne v najväčších ohniskách nákazy.

Je evidentné, že Igor Matovič a Richard Sulík sú prakticky od vzniku tejto vlády „na nože.“ Z niekdajších priateľov, kedy sa na sociálnych sieťach chválili spoločnými večerami, sa stali najväčší nepriatelia.

Spor tkvie v tom, že strana SaS na čele s Richardom Sulíkom sa mediálne prezentuje ako opozícia vrámci koalície. Sulík, ktorý je súčasťou vlády, v mnohých prípadoch kritizuje kroky premiéra a ostatných členov vlády ešte intenzívnejšie než parlamentná opozícia.

Sulík navyše vidí, že takáto vnútrokoaličná kritika jeho strane výrazne pomáha preferenčne rásť, a preto svoju taktiku určite meniť nebude. Matovič ako autoritársky typ vodcu, ktorý neznáša, keď mu niekto odvráva je preto z tejto situácie poriadne rozhodený.

Prečo teda premiér Matovič, ktorý má na to kompetenciu, Sulíka neodvolá z postu ministra hospodárstva a prečo nevylúči stranu SaS z vlády? A prečo Sulíkova SaSka nechce odísť z vlády napriek slovným niekedy až vulgárnym útokom premiéra?

Dôvod je jednoduchý. Obaja aktéri majú skúsenosť z pádu vlády Ivety Radičovej. Ani jeden z nich si nechce vziať na seba nálepku „rozbíjača vlády“. Napriek tomu, že v skutočnosti by odchodom SaSky z koalície vláda nepadla, takýto krok by mal zvláštnu pachuť, že už druhykrát za ich vládnutia neostala pôvodná koalícia pokope.

To by výrazne oslabilo strane SaS, alebo OĽaNO jednak koaličný potenciál do budúcnosti a tiež je otázne, ako by na takýto krok zareagovali ich voliči.

Hrá sa tu teda o to, či „čierny Peter – rozbíjača koalície“ ostane v rukách Matoviča, alebo Sulíka. Obaja aktéri sa preto navzájom provokujú, no žiaden nechce urobiť spomínaný osudový krok.

Sulíka navyše držia vo vláde aj ministerské výhody. Vysoký ministerský plat, vlastná ochranka, ministerská limuzína a najmä udeľovanie štátnych zákaziek, navyše v núdzovom stave, kde nemusí robiť verejné súťaže. O to všetko by v prípade stiahnutia sa do opozície prišiel.

2. Celoplošné testovanie – nezmysel z Matovičovej hlavy

Napriek tomu, že už prvé celoplošné testovanie začiatkom novembra nám neprinieslo nič dobrého a podľa niektorých názorov nám skôr prinieslo ešte väčšie zamorenie, ktoré sa prejavilo koncom novembra, premiér Igor Matovič si ide stále svoje a začiatkom tohto týždňa ohlásil ďalšie celoplošné testovanie na budúci víkend.

Proti tomuto šialenému nápadu sa už postavili aj odborníci, ktorí tvrdia, že testovanie antigénovými testami má význam len v najzamorenejších regiónoch a nie na celom území Slovenskej republiky.

Niektorí vedci tvrdia, že celoplošné testovanie je vzhľadom na nový, nákazlivejší variant koronavírusu, ktorý prišiel na Slovensko z Británie, nebezpečné, pretože ľudia sa môžu vo veľkom nakaziť:

„Britský variant je až o 70% viac infekčný ako iné kmene… vidíme, že už je naozaj rozšírený po Slovensku a myslím si, že práve prevalencia britského kmeňa by mala úplne zmeniť pohľad, v akej situácii sa práve teraz nachádzame, je tu iná situácia, aká bola v októbri a treba tento britský variant brať ako veľké nebezpečenstvo… To riziko tej infekcie pri tom odbere a pri tom testovaní je oveľa vyššie,“ povedal napríklad vedec Pavol Čekan.

Podobný názor má aj epidemiologička Alexandra Bražinová: „Myslím si, že je to problém, to je ďalšie riziko, pretože v tejto situácii je to čo potrebujeme je úplne zamedziť tomu, aby sa ľudia stretávali, a keď urobíme masové celoplošné testovanie, tak robíme pravý opak. V jeden moment bude veľký počet ľudí na jednom mieste, budú nejaký čas tam čakať.“ Viac tu.

Matovičova „atómová zbraň“ sa podľa všetkého nestretla s pochopením ani u jeho koaličných partnerov. Aj keď najprv všetci (okrem Sulíka) Matovičov nápad na koaličnej rade podporili, zrejme pod ťarchou odporu verejnosti aj vedcov svoj názor prehodnotili. Podľa kuloárnych informácií majú totiž problém s celoplošným testovaním už aj ostatní koaliční partneri. Premiér tak zrejme ostal ako sám vojak v poli.

Najnovšie sa koaličná rada má konať dnes o 15:00. Tak uvidíme, či sa Matovičovi nakoniec svojich kolegov podarí presvedčiť, alebo či zvíťazí väčšinový aj vedecký názor, ktorý toto nezmyselné celoplošné testovanie odmieta.

3. Prepojenie Tódovej na sudkyňu Záleskú – máme na Slovensku justično-mediálnu skupinu?

Opozičný politik Robert Fico tento týždeň vypustil na svetlo sveta informáciu, podľa ktorej mala koncom decembra ísť novinárka ultraliberálneho denníka N Monika Tódová spoločne so sudkyňou špecializovaného súdu Pamelou Záleskou na PCR testovanie. Tódová túto informáciu nepoprela.

Novinárka sa bráni tým, že je jej prácou robiť rozhovory aj so sudcami a nevidí na tom nič, čo by ju diskvalifikovalo. Tódová ozrejmila, že okrem sudcov sa stretáva aj s prokurátormi a policajtami: „S viacerými sa poznám roky, robím s nimi rozhovory, zaujímam sa o ich prácu. Čo si Fico myslí, že keď sa s niekým stretnem, tak ho ovládam? Možno v jeho svete to tak fungovalo,“ povedala Tódová v článku na denníku N.

Nuž to by vysvetľovalo, odkiaľ má Tódová informácie zo živých spisov, ktoré zatiaľ beztrestne zverejňuje. No nekonšpirujme. Je ale v poriadku, že sa Tódová stretáva s policajtmi, prokurátormi a sudcami?

Za normálynch okolností áno. Ak je ich stretnutie uskutočnené za účelom rozhovoru, alebo aj za účelom poskytnutia nejakých informácií – nie tajných, je to v poriadku. Problém nastáva vtedy, ak stretnutia vykazujú známky nadštandardných vzťahov.

Spoločne na PCR testovanie sa asi nevyberú ľudia, ktorí nemajú spolu priateľský vzťah. Navyše z tlačovej konferencie Roberta Fica, kde nastala silná konfrontácia s novinárkou Monikou Tódovou, ktorá sa správala, mierne povedané „ako predavačka na trhu,“ vyplynulo podozrenie, že Tódová mohla byť so sudkyňou Záleskou aj na spoločnej dovolenke. (Táto informácia nie je potvrdená). Podľa tvrdenia Roberta Fica však Tódová túto informáciu vraj nepoprela.

Samotné priateľstvo Tódovej a Záleskej ešte nie je potvrdením, že by túto sudkyňu špecializovaného súdu Tódová nejakým spôsobom ovplyvňovala, no takéto prepojenie novinárky na sudkyňu, ktorá navyše v tomto čase rozhoduje o citlivých kauzách, je mimoriadne podozrivé.

Vieme tiež veľmi dobre, že novinárka denníka N Monika Tódová dlhé roky svojimi článkami kritizuje stranu SMER-SD a práve zatváranie bývalých nominantov tejto strany, ktorí pôsobili na vysokých funkciách, je ideálny spôsob, ako stranu ešte viac zdiskreditovať a politicky ju pochovať.

Práve sudkyňa Pamela Záleská poslala do väzby bývalého policajného prezidenta Milana Lučanského, ktorý tam zomrel za záhadných okolností. Zrejme nie je náhoda, že to bola práve novinárka Tódová, ktorá sa po smrti generála Lučanského vo svojom článku pustila do obhajovania správnosti zatvorenia Lučanského do najprísnejšej kolúznej väzby a to len kvôli tomu, že Lučanského udali nejakí kajúcnici.

Nadštandardné vzťahy novinárky Tódovej a sudkyne Záleskej ešte nie sú dôkazom justično-mediálnej skupiny, no minimálne potvrdzujú pocity veľkej časti verejnosti a opozičných politikov, že niektorí sudcovia sa môžu riadiť podľa želania liberálnych médií a vládnej garnitúry.

Aj keď liberálne médiá typu denník N si vládu predstavovali inak, (ich favoritmi boli progresívci a nie Matovičovci) minimálne v snahe „vyčistiť to tu“ sa asbolútne zhodujú. Ich „pexesá korupčníkov, ktorí patria do basy“ sú verejne známe a policajti, prokurátori a sudcovia nežijú v žiadnej bubline, ale vnímajú realitu dnešnej politicko-mediálnej atmosféry.

4. Slovensko zažíva ekonomickú krízu, no Naď ide nakúpiť vojenské radary za 148 miliónov

Slovensko sa kvôli opatreniam proti koronavírusu, rovnako ako takmer celý svet dostalo do ekonomickej krízy. Vláda preto šetrí, kde sa len dá. Dôchodcom zobrala sľubované 13. dôchodky, zrušila obedy zadarmo pre školákov, plánuje prepustiť 756 zamestnancov pošty a pomoc pre firmy, ktoré sú z rozhodnutia štátu zatvorené, je jedna z najnižších v Európe.

Vláda Igora Matoviča, konkrétne ministerstvo obrany na čele s „americkým jastrabom“ Jaroslavom Naďom, však napriek tomu vo veľkom nakupuje vojenskú techniku.

Najnovšie chce Naď nakúpiť z Izraela 17 kusov 3D rádiolokátorov stredného, malého a blízkeho dosahu na ochranu vzdušného priestoru. Radary budú stáť slovenských daňových poplatníkov 148 miliónov eur.

Naď prednedávnom taktiež navrhol, aby sme využili ponuku USA, ktoré nám ponúkajú 50 miliónov dolárov na nákup americkej vojenskej techniky. Je tam však podmienka, že rovnakú sumu musíme vraziť do nákupu vojenskej techniky aj zo slovenskej pokladnice.

Kontroverzný minister obrany tiež ozrejmil, že Slovenská republika dodrží požiadavku NATO a do zbrojenia vrazí 2% nášho HDP.

Takéto plytvanie peňazí na zbrojenie, akoby sme sa pripravovali na nejakú vojnu, je absolútny škandál tejto vlády. Ľudia, ktorí sú zbedačení kvôli opatreniam tejto vlády, sa totiž z vojenskej techniky nenajedia.

Samuel Gdovin