Na začiatku raketovej kariéry Martina Schulza stál nezamestnaný alkoholik. Po ukončení tohoto prvého kariérového stupienka sa Schulz vyučil za predajcu kníh. Po vstupe do sociálno-demokratickej strany Nemecka SPD sa stal primátorom westfálskeho mestečka Würselen a odtiaľ bol v roku 1994 katapultovaný do Európskeho parlamentu ako poslanec a v roku 2012 sa stal jeho prezidentom.

Jeho pôsobenie v EU-parlamente a to najmä v jeho prezidentskej funkcii je poznačené úsilím o vytvorenie „zjednoteného európskeho štátu“, o etablovanie jednej spoločnej „európskej vlády“ a o maximálne sústredenie moci a rozhodovania do Bruselu. Na presadzovanie týchto cieľov používal Schulz nie len svoje rétorické schopnosti, ale aj metódy, ktoré by sme hľadali skôr v diktátorsky organizovaných spoločnostiach. Tento politik sa riadil a riadi heslom: „kto nie je za mňa, ten je proti mne“. Na konci jeho „úspešného“ pôsobenia v parlamente EÚ môžeme ako výsledok konštatovať existenčnú politickú krízu Únie, hospodársku, finančnú a sociálnu krízu našich spoločností, nekontrolované zaplavenie Európy imigrantmi z celého sveta a iné „kultúrne obohatenia“, o ktoré sa Martin Schulz ako prezident parlamentu EÚ spolupričinil.

Zažili sme brexit a sú oprávnené obavy/nádeje o ďalšie exity, nakoľko sa etablovaná politická elita bráni všetkými možnosťami a odmieta revidovať ich deštrukčnú politiku.

Minulosť Martina Schulza sa teda nejaví až tak úspešne, ako nám ju teraz prezentuje on spoločne s mainstreamom. Je silne otázne, odkiaľ berie Schulz presvedčenie, že on je „pocitovo a aj fakticky ten najlepší kandidát“, ako sa sebavedome označil v diskusnej televíznej relácii Anne Will minulý utorok. Jeho celkové vystupovanie a vyjadrovanie sa bolo až príliš egocentrické a miestami až arogantné. Schulz, ktorý všetkých inak mysliacich označuje prinajmešom ako populistov predviedol „náučnú hodinu populizmu, aká tu ešte nebola“ komentuje FAZ.net vo svojom zdrvujúcom hodnotení relácie a kandidáta.

Na základe jeho presvedčenia o svojej jedinečnosti ako kancelára Nemecka odporúča FAZ.net „aby niekto Martinovi Schulzovi povedal, že pred tým, než siahne po vládnom úrade, musí vyhrať obťažujúce voľby“. Minulý prezident parlamentu EÚ permanentne operuje jeho pochopením problémov „malých ľudí“ a ako dôkaz mu slúži fakt, že má takýchto susedov. Kritizuje doterajšiu politiku vlády Merkelovej a jej pochybenia ako keby sa to to netýkalo jeho strany SPD, ktorá je členom vládnej koalície a teda stoji za každým vládnym rozhodnutím a zákonom. Jeho pokrytecké vyjadrenia a slogany sú skutočne vrcholom populizmu a spominané informačné médium ho posadilo na jednu úroveň s v Nemecku tak vykričanou stranou AfD a to by malo byt pre člena SPD deptajúce.

Nemecky hovoriaci si môžu pozrieť celý komentár TU.

No a pozrime sa ešte na finančné pozadie „Svätého Martina“, ako ho nazval SPIEGEL Online.

Martin nám chce zrušiť peniaze, z ktorých on maximálne a až neuveriteľne profitoval. Podľa časopisu FOCUS, ktorý pred voľbami do EÚ parlamentu v roku 2014 zverejnil aj Schulzove finančné príjmy z jeho činnosti a pod titulkou „Takto zbiera Martin Schulz príplatky na jeho monštruózny plat“, uviedol následovné čísla.

Základný plat činí 8.252 EUR mesačne, k tomu sa priráta paušál za prítomnosť v parlamente vo výške 304 EUR na deň (v prípade Schulza nezávisle na tom, či bol alebo nebol prítomný, teda za 365 dní). Ďalší paušál tvorí tzv. všeobecný paušál vo výške 4.299 EUR mesačne. Nasleduje rezidenčný príplatok 3.663 EUR mesačne a reprezentatívne vo výške 1.418 EUR mesačne. Okrem toho sú tu ešte iné príplatky, ako cestovné domov a pod. Schulzove celkové mesačné príplatky sa vyšplhajú do výšky 18.500 EUR, to je ročne 223.520 EUR nezdaniteľné.

Celkový ročný príjem dosiahne 322.544,– EUR.  Za 5 rokov jeho funkcie ako prezidenz EÚ parlamentu sa mu európski daňoví poplatníci poskladali na 1.612.720,– EUR.

Okrem finančného príjmu sú tu k dispozícii  ďalšie vymoženosti ako 2 autá s dvomi šoférmi, kancelárie s plným vybavením a personálom v Bruseli a v Berlíne atď.

Tieto skutočnosti ale náš Martin akosi zabúda, keď sa prezentuje ako záchranca chudobných „ktorý pochádza od samého spodku“.

Keď ho dnes počúvame, ako sa zastáva sociálne slabých, za zvyšovanie platov a zavedenie iných sociálnych opatrení, tak je to pravý opak jeho politiky počas jeho doby v parlamente EÚ. Počas jeho európskej éry neúprosne presadzoval hospodárske záujmy nadnárodných korporácií ako napr. v boji za TTIP, CETA a podobne, ktoré boli a sú v protichodnom záujme obyvateľov Európy. Bol to práve Schulz, ktorý zmaril vyšetrovanie kauzy daňových únikov v Luxemburgu, ze ktorého pozadím stál Schulzov priateľ a súčasne predseda EÚ-komisie Juncker. Dnes sa prezentuje nemecký kandidát ako urputný bojovník proti daňovým únikom, ba priam ako Robin Hood resp. náš Jánošík, ktorý bohatým brali a chudobným dávali.

Záverom treba zdôrazniť, že vyhrážanie Schulza je absolútne neprijateľné. Nie že on sa nám vyhráža zrušením dotácií, ale my by sme mali žiadať od neho vrátenie jeho parlamentných diét za jeho ničivú politiku, ktorá spôsobila explodujúcu Európu. A tieto peniaze by sme potom mohli naozaj odovzdať tým chudobným, o ktorých sa zrazu ide nemecký kandidát tak starať.

Vilibald Kičin