Môj profil 
Predplatné
Ako prvý uvádza svoj štátotvorný pohľad: “Jedno moje dieťa volilo Zemana, jedno Drahoša, obe deti mám rovnako rád a obe sú rovnakí Česi. Ani jedno nie je lepšie, ani horšie, ani chytrejšie, ani neviem, čo. Rozumieme si?”
Jednoduchý matematický pohľad vraví, že “tretina ľudí volila Zemana, tretina Drahoša a tretina ani jedného z nich”.
Ak by sa Klaus ml. pozrel na voľby z politologickej stránky a porovnal ich s tými prezidentskými v USA, tak tam badať tiež obrovské emócie, tvrdú kampaň, nepriateľstvo susedov, ale “tam ten víťaz napochoduje k jadrovému kufríku a skutočne vládne krajine”, kým v Česku neexistuje prezidentský systém a prezident s málom právomocí by mal byť skôr symbolom a relatívne skromnou súčasťou parlamentného systému, “čo ale po volebnej rezbe a získaní priameho a silného mandátu ide dosť ťažko, a nielen u Miloša Zemana”.
Z historického hľadiska, podľa Klausa ml. prehral Drahoš preto, lebo sa “nehodil do tradície českých prezidentov”, pretože “vždy šlo o silné osobnosti, ktoré utvárali dejiny, zvádzali boje, sedeli vo väzení, boli kvôli svojej činnosti v emigrácii, vyhrávali a prehrávali”. Pritom okrem iných prezidentov charakterizoval aj svojho otca (Václava Klausa), o ktorom “každý vedel, čo hlása, čomu verí, čo bude robiť”. Takže u profesora Drahoša nestačilo len to, že je “Antizeman”, a práve to bolo pre Klausa ml. “rozhodujúce, že nezostal doma a šiel v druhom kole voliť Zemana”.
Z pohľadu volebného stratéga, podľa Klausa ml. “Zeman v súčasnej kondícii mohol byť porazený”. A porovnáva prezidentské voľby spred piatich rokov a teraz: “Minule Schwarzenberg ako politik nebola šťastná voľba. Mal politickú históriu v nominálne pravicovej strane. V dobe extrémne nepopulárnej stredopravicovej vlády. Oznamoval ľuďom v kampani svoje názory, často nie úplne šikovne, a na tom prehral. Teraz aseptický kandidát typu „ja som slušný, vedec, nie som Zeman a viac nepoviem“ bola výborná stratégia a stačila by”. Ale to, ako sa v posledných desiatich dňoch vybičovala atmosféra namierená proti Zemanovi, mu tiché hlasy voličov tie potrebné tri percentá priniesli.
Klaus ml. pridáva aj ďalšie pohľady. Ten televízny vraví, že “ak sa neobjavíte v hlavnom vysielacom čase na najväčšej TV Nova, ktorú sleduje najviac nerozhodnutých voličov, nemôžete kandidovať na prezidenta”.
Z egoistického pohľadu sas voči Zemanovi mal postaviť pravicový kandidát (ktorého by dokonca volil aj sám Klaus ml.), ale “najsilnejšia opozičná strana však na prezidentský duel rezignovala a spoľahla sa na Mirka Topolánka”.
Nechýba ani fatalistický pohľad, že “chlieb lacnejší nebude” a nič sa nezmení. “Aj prezidentova sebastrednosť, znížená sociálna orientácia a špecifické používanie anglických slov (viď povolebné prehlásenie) neprinieslo žiadne zmeny,” konštatuje Klaus ml.
V krčme IV. cenovej kategórie by sa podľa neho povedalo: “V druhom kole v televíznych debatách šlo o súboj, keď bezzubého králička posadíte proti starému vypelichanému zlomyseľnému tigrovi a poviete mu „trhaj“.”
A nakoniec, jeden z porazených prezidentských kandidátov v prvom kole Mirek Topolánek sa “trefne” na svojom Twitteri vyjadril, že “tú priamu voľbu prezidenta nám bol čert dlžný”, pretože “lepšie by bolo nadávať 281 poslancom a senátorom ako sledovať názorové rozdeľovanie sa národa a osobné útoky medzi ľuďmi v kampani”.
Klaus ml. si v závere zároveň všimol aj humanistický pohľad, ktorý vysvetlil slovami, že “v povolebnom vystúpení Jiří Drahoš vyžaroval nesmiernu úľavu, že to tak dopadlo. Že už sa nemusí hrať na štátnika a môže byť tým, kým v skutočnosti je”.
