Môj profil 
Predplatné
- Problémami susedského spolužitia neprispôsobivých rómskych rodín na Družstevnej ulici v Malackách sa v utorok 15. novembra 2011 na výjazdovom zasadnutí zaoberali členovia Výboru Národnej rady SR pre ľudské práva a národnostné menšiny. Predsedníčka výboru Anna Belousovová (na snímke chrbtom)
Slovensko 30. júna (HSP / Foto: TASR)
Keď si človek prečíta komentáre pod článkom o zabití troch Rómov v Hurbanove, tak si nevdojak pomyslí, že na Slovensku sú všetci rasisti. Ľudia sú nahnevaní a držia palce policajtovi, ktorý strieľal. Mnohí schvaľujú jeho ťažký trestný čin. Obyčajní a v svojom okolí považovaní za normálnych, v prípade Rómov, odkladajú títo ľudia všetku morálku bokom a volajú po krvi.
Prípad učiteliek z východu
Prečo je to tak, nám dobre načrtne prípad učiteliek z východného Slovenska, ktoré napísali otvorený list ministrovi školstva. Ťažko by mohol niekto tieto učiteľky obviniť z rasizmu. To, čo ich viedlo k napísaniu listu nebol rasizmus alebo nenávisť k Rómom, ktorým sa denne venujú, ale zúfalstvo. Zúfalstvo z nemožnosti nastolenia elementárnej spravodlivosti.
Rómovia sú mimo systému, preto ich nie je možné nijako donútiť k dodržiavaniu aspoň základných zásad slušnosti. Nie je možné ich správanie regulovať. Vysvedčenie zo zhoršenou známkou zo správania roztrhajú už po ceste zo školy.
Práve nespravodlivosť, keď títo žiaci dostávajú zadarmo, čo si iní musia kúpiť a za to neodvádzajú ani minimum (chodiť riadne do školy, nevyrušovať na hodinách a aspoň trochu sa učiť), spôsobuje v dennom kontakte, že situácia sa z psychologického hľadiska stáva neúnosnou.
Prípad Harman
Harman zastrelil v Devínskej Novej Vsi šesť Rómov. Nedá sa však hovoriť o čisto rasistickom motíve. Keby Harmanovi išlo o to, aby postrieľal Rómov, pravdepodobne by sa vybral do nejakej osady a zastrelil ich omnoho viac. Harman však postrieľal svojich susedov. Susedov, ktorí svojím správaním doháňali ľudí tohto domu k zúfalstvu. Dvadsať rokov vypisovania, sťažovania sa, volania po spravodlivosti neprinieslo žiaden efekt. Harmanovi potom preplo a šiel problém riešiť sám.
Prípad hurbanovského policajta
Podobný je prípad hurbanovského policajta. Ráno sa zobudil s tým, že s nimi (s rodinou Rómov) ide urobiť poriadok. Neobliekol si však uniformu a nezobral pokutový blok. Zobral si nelegálne držanú zbraň a začal strieľať. Osemnásť rokov jeho frustrácií sa pretavilo do skratu. Neschopnosť zákonnými postupmi dosiahnuť nápravu stavu ho nakoniec viedli k takémuto katastrofálnemu činu.
Prípad Dobrovodkého z Malaciek
Prípad tohto človeka, do susedstva ktorého presťahovali 40 neprispôsobivých Rómov, je kvôli medializácii známy na celom Slovensku. Zároveň však ukazuje neschopnosť systému riešiť takéto problémy. Štát jednoducho neráta s tým, že niekoho nebude možné zákonnými prostriedkami nijako postihnúť a docieliť tak nápravu správania, ktoré je minimálne v rozpore s dobrými mravmi. Dobrovodský sa zatiaľ vybíja vypisovaním blogov.
Ale koľko je takýchto Dobrovodských po celom Slovensku. Ľudí unavených, znechutených, frustrovaných. Ľudí, ktorí cítia obrovskú nespravodlivosť, pretože oni musia všetko a niekto iný iba dostáva a nemusí nič. Oni sú zapojení do systému, dodržiavajú pravidlá a tak vlastne živia systém, ale späť nedostávajú ani minimálnu ochranu svojich práv.
Keby obyvatelia jedného mesta na Slovensku, povedzme Banskej Bystrice, nemuseli dodržiavať žiadne zákony, respektíve za ich nedodržiavanie by nemali ako byť postihnutí, pretože byty by mali štátne, peniaze by mali štátne atď. a ešte by sa drzo ostatným obyvateľom štátu vysmievali do tváre a v prípade, že by sa niekto ozval, by mu urobili veľkú potrebu na rohožku, iste by boli nenávidení a spoločnosť by voči nim bola negatívne naladená, pričom by nebolo možné hovoriť o rasizme.
Nepriateľské prejavy, s ktorými sa stretáme na diskusných fórach ale aj v bežnom živote voči Rómom, nie sú spôsobené iba zakorenenou nedôverou voči ľuďom s inou farbou pokožky alebo zakorenenými predsudkami, je to hlavne prejav pociťovanej nespravodlivosti z nastavenia pravidiel a ich uplatňovania v bežnom živote.
Nemali by sme si pred týmto problémom zatvárať oči a zastierať ho rôznymi politicky korektnými pomenovaniami, pretože jeho neriešením dosiahneme iba viac katastrof a zúfalých činov.
.jpg)
