Bratislava, 6. mája (HSP/LS)

Prečo to, čo je dnes „trendy“, kedysi bolo úplne nemysliteľné? Prečo to, čo je dnes normálne, kedysi bolo zvrhlé? A naopak, prečo to, čo bolo vždy normálne, zrazu je len stereotyp? Jestvuje predsa aj akýsi prirodzený zákon a jeho univerzálne „normy“ ktoré nepodliehajú ani času, ani trendom, ani tomu, čo si kto zaumieni na presadenie. Prečo teda toľko zmien, tak radikálnych a v tak zásadných veciach za posledné desaťročia? Prečo zmizla citlivosť človeka voči človeku a dianiu okolo? Prečo sa človek v demokratickej spoločnosti stal len ľahkým nástrojom na normalizovanie vecí, ktoré kedysi boli len „nezdravou výnimkou“? A prečo sa s tým „nič nedá robiť“?

Pozrime sa na desať stratégií podľa Chomského, ktoré sa vo veľkom využívajú na manipulovanie más a dávajú nám odpoveď na naše „prečo“.

Stratégia rozptyľovania ľudí

Základným elementom kontroly spoločnosti je stratégia rozptyľovania ľudí, a spočíva v tom, že sa pozornosť verejnosti odpúta od dôležitých problémov a rozhodných zmien politických a ekonomických elít, pričom sa  využíva technika neustáleho zaplavovania ľudí bezvýznamnými informáciami.

Táto stratégia je kľúčová, lebo sa snaží vyhnúť verejnému záujmu ľudí o dôležité  vedomosti na poli vedy, ekonómie, psychológie, neurobiológie alebo kybernetiky; snaží sa odviesť pozornosť ľudu od skutočných sociálnych problémov, a uväzniť ich v záplave bezvýznamných tém a informácií bulváru. Verejnosť totiž stále musí mať niečo, čím by sa mohla zaoberať, aby tak nemala čas na rozmýšľanie. A stále sa to má uberať smerom k nižším pudom – smerom k správaniu iných „živočíchov“ (ako cituje text „Tiché zbrane pokojných vojen“).

Vytvoriť problém a ponúknuť riešenie

Táto metóda sa tiež volá „problém – reakcia – riešenie“. Vytvorí sa nejaký problém, „situácia“, ktorá vyústi do istej reakcie ľudí, avšak takým spôsobom, aby sa táto reakcia stala dôvodom pre legalizáciu istých opatrení. Napríklad:  nechať nech sa rozšíri alebo zintenzívni násilie v mestách, alebo zorganizovať krvavé atentáty takým spôsobom, aby neskôr verejnosť trvala na bezpečnostných a politických zákonoch, ktoré v skutočnosti budú obmedzovať slobodu. Alebo: vytvoriť ekonomickú krízu, aby sa ako menšie zlo prijalo obmedzenie sociálnych práv alebo rozbitie verejných služieb.

Stratégia postupnosti

Aby sa prijalo neprijateľné opatrenie, stačí, aby sa aplikovalo postupne, kvapka po kvapke, možno aj počas viacerých rokov. Takýmto spôsobom sa nanútili radikálne nové sociálno-ekonomické podmienky (neoliberalizmus) v 80.-90.tych rokoch: privatizácie, masová nezamestnanosť, platy, ktoré už negarantovali dôstojný život a mnohé zmeny, súvisiace s morálnym postojom ľudí, ktoré ak by sa aplikovali naraz, vyvolali by revolúciu.  

Stratégia odďaľovania

Ďalším spôsobom ako prijať nepopulárne opatrenie je predstaviť ho ako „bolestné a nevyhnutné“ a získať si v tej chvíli konsenzus ľudí pre budúce aplikovanie. Je ľahšie prijať istú obeť, ak vieme, že sa uskutoční v budúcnosti a nie hneď. Hlavne preto, lebo si nevyžaduje okamžitú reakciu. Po druhé preto, lebo ľudia majú vždy tendenciu naivne dúfať, že „zajtra bude lepšie“ a že daná obeť hádam ani nebude potrebná. Týmto spôsobom sa dáva ľuďom viac času zvyknúť si na ideu zmeny a rezignovať v momente, keď tá chvíľa nastane.

Obracať sa k ľuďom ako k deťom

Väčšia časť reklám nasmerovaných na širokú verejnosť využíva rozhovory, argumenty, osobnosti  a intonáciu obzvlášť infantilnú, s prosebným hlasom, akoby divák mal len málo rokov, alebo bol len veľmi málo inteligentný. Čím viac chcú nalákať diváka, tým infantilnejší tón. Prečo? Ak sa prihovárame človeku, akoby mal 12 alebo menej rokov, ten podvedome aj začne konať bez kritického zmýšľania ako 12-ročný (alebo mladší).

Oveľa väčší dôraz na emotívny aspekt než na reflexiu

Využívanie emotívnosti je klasickou technikou na okliešťovanie racionálnej analýzy a nakoniec aj kritického zmýšľania jednotlivca. Okrem toho, emotívny tón pootvára dvere do podvedomia, kde uloží idey, túžby, strach, obavy, ale aj nátlak, alebo navedie človeka na isté konanie…

Udržiavať ľudí v ľahostajnosti a priemernosti

Takto si ľudia nevšimnú cestičky, ktorými sú podriaďovaní neprestajnej kontrole a otroctvu. Kvalita vzdelávania u sociálne nižších tried musí byť čo najchudobnejšia a najpriemernejšia, aby priepasť medzi nižšou a vyššou triedou, ktorá sa udržiava ignoranciou, bola nepriechodnou zo strany tých, čo sú dole.

Stimulovať verejnosť, aby si uchovala priazeň voči priemernosti

Robiť nátlak na ľudí a presviedčať ich, že je moderné byť hlúpym, vulgárnym a ignorantom…

Živiť pocity viny

Primäť človeka k tomu, aby uveril, že len on je zodpovedný za svoje nešťastie kvôli nedostatku inteligencie, schopností alebo úsilia. Takto namiesto toho, aby sa vzoprel, začne sa podceňovať a cíti sa vinným, v dôsledku čoho akoby bol paralyzovaný voči akémukoľvek konaniu.

Poznať ľudí lepšie, než oni poznajú seba

Za posledných 50 rokov rapídny posun vo vede vytvoril obrovský rozdiel medzi poznatkami bežných ľudí a poznatkami, ktorými disponujú a využívajú dominantné elity. Vďaka biológii, neurobiológii a aplikovanej psychológii, „systém“ mohol využiť pokročilé vedomosti o človeku po fyzickej ako aj psychickej stránke. Tento systém pozná bežného človeka viac, než on sám seba. Vďaka tomu môže byť lepšie kontrolovaný a ovládaný. Človek teda tým, že sa nevie ovládať a kontrolovať, stáva sa ľahkou korisťou tomu, ktorý ho bude ovládať a kontrolovať…

ip