Rusko zostáva aj dnes prepojené s komplikovanými dejinami 20. storočia, a to nielen svojou významnou rolou v nich, ale aj reziduálnym dedičstvom komunizmu. Klaus zároveň kritizuje a upozorňuje na dnešnú zjednodušenú, zavádzajúcu a zámerne nepriateľskú, všadeprítomnú dezinterpretáciu Ruska na Západe. Podľa neho ide o neustále neférové spájanie a zamieňanie dnešného Ruska a Sovietskeho zväzu, Putina a Brežneva. A práve tento prístup paradoxne odhaľuje viac o Západe a jeho predsudkoch.
„Rusko si musí byť vedomé toho, akým spôsobom sa Sovietsky zväz správal počas väčšej časti svojej sedemdesiatročnej existencie a aké útrapy a ťažkosti počas tejto éry mnohým krajinám na svete priniesol. Nesmie sa to snažiť zamlčovať. To poprieť nemožno a určite sa to nedá zabudnúť. Rusi sa však sami, a to oprávnene, považujú za najväčšiu obeť komunizmu,“ uvádza Klaus. Zároveň však dodáva, že Západ motivovaný svojimi vlastnými zámermi a záujmami zveličuje paralely medzi bývalým Sovietskym zväzom a súčasným Ruskom. Západ sa správa, ako keby si neželal, aby sa Rusko oddelilo od svojej sovietskej minulosti. A preto Rusko musí podľa neho ukázať, že sovietska éra bola anomáliou.
Podľa bývalého českého prezidenta je v záujme Ruska – a nás všetkých – želať mu dobrú, mierovú a prosperujúcu budúcnosť. Tú môžu docieliť jedine Rusi samotní, avšak zvyšok sveta by sa nemal snažiť im v tomto pozitívnom vývoji brániť.
„Keď sa pozeráme na mapu sveta, musíme dospieť k záveru, že Rusko patrí k základným pilierom akéhokoľvek stabilného politického a ekonomického usporiadania vo svete. Geopoliticky patrí Rusko do Európy a história ukázala, že bez Ruska je dlhodobá stabilita Európy nemožná,“ vysvetlil Klaus.
Úlohou súčasnosti je preto podľa neho priviesť Rusko späť do európskej politiky ako partnera, nie ako nepriateľa. Konfrontácia Západu a Ruska nie je pre nás Stredoeurópanov žiadnym pozitívom, ale naopak – hrozbou. Podľa Klausa podkopáva našu budúcnosť, ktorá „je už tak viac než dosť spochybnená bezohľadnými unifikačnými a centralizačnými procesmi v Európe a atakom Európskej únie na národné štáty na jednej strane a súčasnou migračnou vlnou, tiež organizovanou, nie iba umožnenou, európskymi elitami, na strane druhej.“