Kyjev 24. novembra 2018 (HSP/Foto:TASR/AP-Sergei Chuzavkov)
Prezident Slovenskej republiky bol v Kyjeve na pracovnej návšteve svojho kolegu Petra Porošenka. Celý svet sa s obavami pozerá na krajinu rútiacu sa z kopca, rozkradnutú, skorumpovanú. Dalo by sa očakávať, že zodpovedný európsky politik, keď už Ukrajinu navštívi, tomu prispôsobí svoju agendu. Urobil tak Kiska?
Krajina nášho veľkého východného suseda je pre nás dôležitá z mnohých dôvodov, okrem iného aj bezpečnostných, a preto potrebné s ňou hovoriť o mnohých veciach. Celý svet s obavou prijíma správy o krachujúcej ukrajinskej ekonomike, o výčinoch fašistických banderovských bánd, o korupcii a nefungujúcom štáte.
Ukrajina zatiaľ nevysvetlila ani to, prečo v čase bojov na Donbase neodklonila z oblasti všetky lety, v dôsledku čoho bolo zostrelené malajzijské lietadlo.
Teda horúcich tém neúrekom. Či o nich títo dvaja páni, ktorých spája heslo strýčka spoza oceánu „America first!“ hovorili spolu za zatvorenými dverami, to sa nedozvieme. Na tlačovej konferencii však nič z toho nespomenuli. Tá bola viacmenej iba o vzájomnom ubezpečovaní o neotrasiteľnej vzájomnej podpore, nech sa deje čokoľvek.
Aká motivácia v skutočnosti je za konaním oboch vzácnych štátnikov, to je ľahšie pochopiteľné, keď si zhrnieme základné fakty: obom sa skončí funkčné obdobie už o pár mesiacov, a obom tečie maslo z hlavy hojným prúdom.
„Slovensko sa teší na čas, keď bude Ukrajina súčasťou Európskej únie a NATO,“ povedal Kiska. Je to jeho zbožné prianie, lenže tak skoro sa ho nedočká: viacerí poprední európski lídri vyjadrili jasne, že v dohľadnom čase krajimu ako Ukrajina do západných štruktúr nevezmú.
Kiska povedal, že Ukrajina je na dobrej ceste a povzbudil ju k ďalším úspechom. „Verte, že my v EÚ sa tešíme na to, že budeme spolu v tomto úžasnom projekte, ktorý pre našu krajinu priniesol jeden obrovský progres a obrovský úspech,“ vyhlásil a pripomenul, že Ukrajinu spomenie v každom svojom vystúpení na pôde medzinárodných organizácií.
Neuviedol však, v akom kontexte Ukrajinu spomína – či hovorí napríklad o tom, že v meste Krivoj Rog s trištvrte miliónom obyvateľov sa v polovici mesta nekúri, lebo ľudia nemajú na to, aby zaplatili za plyn, hoci teploty klesajú pod nulu.
Prezidenti hovorili aj o tom, ako by sa Ukrajina mohla priblížiť EÚ fyzicky. „Teším sa, že letisko v Užhorode sa stáva prioritou a budeme veľmi radi, keď ako Slovensko budeme môcť pomôcť tomu, aby sa naši ľudia mohli viac stretávať. Spojenie Kyjev-Užhorod a následné prepojenie na Slovensko je podľa mňa veľmi potrebné,“ uviedol Kiska.
Oboch prezidentov teší aj nárast vzájomného obchodu. Porošenko opätovne ocenil, že Slovensko Ukrajinu podporilo, keď jej Rusko zastavilo dodávky plynu za neplatenie. A povedal aj to, že majú s Kiskom absolútne rovnaký názor aj na plynovod Nord Stream 2, o ktorom Porošenko už dávnejšie tvrdil, že je budovaný z pomsty Ukrajine. Andrej Kiska ho podporil a vyhlásil: „Slovensko vždy zdôrazňuje, že to nie je ekonomický, ale politický projekt. Je veľmi dôležité to pochopiť, pretože niekto neustále opakuje, že je to iba komerčný projekt. Nie, v žiadnom prípade! Je to výlučne politický projekt.“ Porošenko uviedol, že s Kiskom prerokovali koordináciu úsilia zameraného na znemožnenie stavby plynovodu.
Porošenko tiež ocenil prácu Slovenska v medzinárodných organizáciách, konkrétne vyzdvihol ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka ako šéfa Valného zhromaždenia OSN. Zdôraznil, že Slovensko, ktoré bude od roku 2019 predsedníckou krajinou OBSE, už teraz prispieva k dodržiavaniu ľudských práv v dočasne okupovaných územiach na Kryme. Nevedno však ktoré dočasne okupované územia na Kryme Porošenko mal na mysli, pretože Ruská federácia nehlásila, že by jej niekto nejaké územie na Kryme obsadil a tvrdí, že svoje územie má pod plnou kontrolou.
Pre Lajčáka je podpora z úst takej morálnej autority a významného medzinárodného politika, akým je Porošenko, veľkým vyznamenaním a iste by mu v očiach Slovákov významne pomohla aj v prezidentskej kampani, ak by po názorovom rozpore so zvyškom vlády vo veci marrákešského paktu usúdil, že v najbližších rokoch bude pre neho lepšie byť prezidentom ako veľvyslancom v Ugande.
Čo tu ešte dodať? Vrana k vrane sadá, rovný rovného si hľadá. V tomto prípade niet viac čo povedať, sedí to bezo zvyšku: Kiska a Porošenko patria k sebe, niet medzi nimi rozdielu. Skrátka demokrati.
Ivan Lehotský