Po nasledujúce tri stredy si budú môcť diváci a diváčky v rovnakom čase pozrieť Felliniho filmy 8 1/2 (1963), Giulietta a duchovia (1965) a Amarcord (1973). Všetky filmy premietnu v digitálne reštaurovanej podobe. Návštevníci a návštevníčky podujatia si ich budú môcť pozrieť v najväčšej kinosále Kina Lumiere len raz.
Ústrednou témou otváracieho filmu Sladký život (1960) je stret nového a starého, posvätného a profánneho, večného a pominuteľného, modernity a tradície. Fellini v snímke ponúka otvorený obraz talianskej spoločnosti, čím vo svojej dobe vyvolal ostrú reakciu konvenčnej spoločnosti a katolíckej cirkvi. Film mu však vyniesol Zlatú palmu z MFF v Cannes, Oscara za kostýmy a mnoho ďalších ocenení a stal sa jedným z najslávnejších v dejinách modernej kinematografie.
Autobiografická snímka 8 1/2 (1963) rozpráva príbeh režiséra Guida, ktorý zažíva tvorivú a životnú krízu. Fellini vo filme tematizuje prelínanie životného pocitu umelca s jeho dielom a poukazuje na stieranie hraníc medzi subjektívnym prežívaním a objektívnou skutočnosťou. Hľadanie odpovede na otázku o zmysle života sa vo filme stáva jeho naplnením. Aj snímka 8 1/2 získala viacero ocenení, medzi nimi dokonca dva Oscary – pre najlepší zahraničný film a za najlepšie kostýmy.
Vo svojom prvom farebnom filme Giulietta a duchovia (1965) Fellini rozvinul svoju imaginatívnosť v mnohoznačnej kompozícii obrazov. V snímke práve prostredníctvom obrazov približuje subjektívny svet hlavnej hrdinky, ženy v domácnosti, ktorá prežíva krízu v manželstve. Hlavnú úlohu vo filme s bohatou scénografiou a kostýmami stvárnila Giulietta Masina, Felliniho manželka a múza zároveň. Snímka popri mnohých ďalších oceneniach získala Zlatý glóbus pre najlepší zahraničný film.
V komediálnej dráme Amarcord (1973) sa Fellini vracia do detstva. V tejto nostalgicky ladenej snímke režisér vo voľnom toku spomienok a asociácií približuje mnohé situácie z vlastného života. Film sa odohráva v režisérovom rodnom meste Rimini v 30. rokoch minulého storočia. V centre jeho rozprávania je rodina mladého Titta, ktorý počas štyroch ročných období postupne prežíva všetko, čo k dospievaniu patrí. Vo filme vystupuje celý rad bizarných postáv, dotvárajúcich kolorit malého prímorského mesta. Snímka získala Oscara pre najlepší zahraničný film a Cenu newyorských filmových kritikov.
Súčasťou prehliadky Fellini 100 bude aj výstava devätnástich reprodukcií kreslených obrázkov nazvaná Federico Fellini: Kniha snov. Kresby, ktoré budú vystavené vo foyer kina od 15. júla do 5. augusta, pochádzajú z Felliniho denníka, ktorý si na radu psychoanalytika Ernsta Bernharda viedol od 60. do 90. rokov minulého storočia. Počas tohto obdobia dôsledne formou obrázkov, poznámok a skíc dokumentoval svoje sny a nočné mory. Svoje zápisky nazýval „čarbanice, náhlivé a nesúrodé poznámky“. Výstava Federico Fellini: Kniha snov sa okrem Bratislavy uskutočnila už v 37 mestách po celom svete.
Podujatie, ktoré sa uskutoční v rámci talianskeho festivalu na Slovensku Dolce Vitaj, pripravuje Taliansky filmový inštitút v spolupráci s Kinom Lumiere.