Keď sa výrobca pálenky rozhodne vychovávať národ k multikulturalizmu a sekundujú mu slniečkari a mimovládkari

Bratislava 20. septembra 2018 (HSP/Foto:Pixabay)

V pondelok bola na tlačovej konferencii v Bratislave predstavená nová kampaň značky Absolut pod názvom „Slovensko žije všetkými farbami“, ktorej súčasťou bol aj prieskum miery akceptovania cudzincov občanmi. Cieľom kampane má byť, aby si čo najviac Slovákov uvedomilo, že farba pleti neurčuje to, kým sme. Zmysel kampane a výsledky prieskumu komentovala sociologička Silvia Porubänová.

„Slovensko žije všetkými farbami. Napriek tomu, že v našej krajine celé stáročia žijú bok po boku ľudia rôznych kultúr, zdá sa, že, ostražitosť‘ voči ľuďom inej farby pleti je u nás stále prítomná. Priateľstvá či vzťahy chceme uzatvárať najmä s belochmi, černocha či aziata v rodine odmieta takmer 80 % ľudí a najväčší odstup cítime pri ľuďoch arabského pôvodu,“ hovorí tlačová správa o prieskume značky Absolut.

Sociologička Silvia Porubänová k tomu hovorí: „Asi všetci vieme, že Slovensko je v dôsledku svojho historického vývoja v centre Európy krajinou, pre ktorú sú typické rozdiely a rozmanitosť obyvateľstva, či už národnostná, etnická alebo konfesná. To na jednej strane vytvára isté žiadúce efekty, vytvára to bohatosť každodenného života, ale spolu s našou pomerne malou skúsenosťou s externou, exotickou inakosťou to vytvára priestor pre eskaláciu napätia a podhubie pre extrémizmus a priestor pre rozličné typy aktérov, ktorí túto skutočnosť môžu zneužívať.“ Podľa Porubänovej sa to prejavuje stereotypným vnímaním a zobrazovaním menšín, diskrimináciou, nenávistnými vyjadreniami alebo násilnými trestnými činmi motivovanými rasizmom či xenofóbiou. „Rôznym aktérom to umožňuje vytvárať a eskalovať napätie voči týmto ,iným‘ skupinám obyvateľstva,“ hovorí. Podcenenie alebo ignorovanie takýchto prejavov môže podľa nej predstavovať ohrozenie stability celej spoločnosti.

Lenže ako súvisí prieskum toho, s kým sa občania chcú zapliesť do rodinných vzťahov alebo s kým sa chcú kamarátiť, s násilnými trestnými činmi? Moderní politruci nám tu zas a znovu vulgárne a manipulatívne spájajú veci, ktoré automaticky spájať je vyslovene nekorektné a nezmyselné. Opakovane a sugestívne dávajú do bezprostrednej súvislosti ochranu tradičného spôsobu života s nenávisťou, spájajú normálne ľudské preferencie s násilím, spájajú lásku k vlasti a národu s páchaním trestných činov.

Tu je základne chybný predpoklad, že človek, ktorý uprednostňuje nejakú skupinu ľudí, automaticky tých druhých nenávidí. A ďalší logicky nesprávny krok, ak už teda údajne niekoho nenávidím, ešte to neznamená, že voči nemu budem vykonávať nepriateľskú činnosť. Tu je urobená priama spojitosť: niekoho uprednostňuješ, teda tých druhých nenávidíš, teda si rasista, teda by ťa mali trestne stíhať. Šialené!

City ktoré nemám, proste nemám, hovorí klasik. A naopak – tie, ktoré mám, skrátka mám. Ak je mi niekto nesympatický, tak skrátka je. Človek predsa nemôže za svoje emócie a podvedomé preferencie. Hovorí sa, že nie je odvážny ten, kto necíti strach, ale ten, kto ho dokáže potlačiť. A tak je to aj so všetkými ostatnými pocitmi a emóciami. Základom akejkoľvek vnútornej neslobody je nepriznať si otvorene vlastné emócie. A naopak: iba ak si ich uvedomím, môžem potom s nimi pracovať.

Okrem toho sa tu vynára pre ľudí, ktorí si dovolia takto hrubo manipulovať nami ostatnými, veľmi vážna otázka: ak je tu teda reálne nebezpečenstvo, ak je objektívnou psychologickou a sociologickou skutočnosťou existencia xenofóbnych nálad u obyvateľstva, ktoré môžu viesť až k rozvratu spoločnosti, akým právom toto riskujú presadzovaním svojich multikultúrnych zámerov tí, ktorí silou-mocou chcú otvárať dvere miešaniu kultúr?

Porubänová sa odvoláva aj na ústavu, ktorá v druhom článku garantuje všetkým obyvateľom bez rozdielu rovnosť v dôstojnosti a právach, a spája to s tvrdením, že tu nejde len o akceptáciu rovnosti, ale o reálnu akceptáciu plnohodnotnosti každého z nás. Ale čo tým chce vlastne povedať? Chce mi tým pani slniečkarka hovoriť do toho, s kým chcem ísť na pivo alebo mať deti?

Sociologička Porubänová sa odvoláva na mimovládne organizácie a potrebu ovplyvňovať všetkých skupín obyvateľstva. Spomína islamofóbiu a hovorí, že to je priestor pre prácu a angažovanosť nás všetkých. A v tomto má stopercentnú pravdu, áno, mali by sme všetci ukazovať prstom a otvorene hovoriť o tom, odkiaľ v dnešnom svete hrozí najväčšie nebezpečenstvo extrémizmu a jeho najhmatateľnejšej odnože, ktorou je terorizmus – viď štatistiky.

Nepovedala ani to, že za ostatných niekoľko desiatok rokov pôvodného európskeho obyvateľstva ubúda a na jeho miesto prichádzajú iné kultúry a národy. Opačne sa to však nedeje: v Nigérii, Afganistane, Alžírsku ani Somálsku nevidno prílev bielych komunít a ich šírenie. Kto na toto poukáže je okamžite všelijako označovaný, ale pritom nejde o nič iné iba o obyčajnú verejne dostupnú štatistiku, ktorá suchými číslami opisuje miznutie pôvodných európskych etník, ktoré sú vo svojej vlasti nahrádzané cudzincami. Je strašné, že človek sa musí báť napísať už aj takýto korektný a nikoho neohrozujúci text… Porubänová opakovane zdôrazňuje potrebu robiť osvetu, a to u všetkých skupín obyvateľstva. Ale kto im dal právo všetkých poúčať o agende, ktorú by naši predkovia bez váhania označili ako zradu zdravého rozumu a vlastnej krajiny? Rovnako dobre by mohli začať šíriť osvetu tí, ktorí si myslia, že na Slovensku je prirodzené tradičné spolužitie tradičných komunít a akékoľvek pokusy to meniť sú prejavmi nenávisti a agresie. Alebo to už by bolo v tomto štáte trestné?

Ak niekto naozaj nepochopil, že tu nejde ani o nenávisť, ani o predsudky, nech si pozrie toto staré video, kde podstatu veci vyčerpávajúco vysvetlil boxer Muhammad Ali:

Ivan Lehotský