Keď proamerickí politici v Európe vyjadrujú svoje obavy, dáva to istú nádej

Európa 22. novembra 2019 (HSP/Foto:TASR/AP-Matt Dunham)

V rebríčku proamerických európskych elít, ochotných kedykoľvek zradiť záujmy vlastnej krajiny v prospech Američanov pomerne vysokú pozíciu zastáva Anders Fogh Rasmussen, ktorý v čele NATO neustále opakoval americké mantry a dôsledne presadzoval americké predstavy na európskej politickej scéne. Preto, keď dotyčný politik vykazuje nervozitu z politického vývoja v Európe, možno to vnímať pozitívne

Pred niekoľkými dňami Andres Fogh Rasmussen začal biť na poplach na stránkach dánskeho denníka Jyllands-Posten. Podľa Rasmussena sa EÚ odkláňa od svojich princípov a neplní svoje dohody, čo znižuje jej reputáciu, takže EÚ nebudú brať Albánci a Severní Macedónci ako dôveryhodného partnera. Túto chybu EÚ už podľa Rasmussena využívajú Rusi a Číňania, ktorí sa snažia posilniť svoje pozície na Balkáne.

Podľa Rasmussena hrozí ďalšia destabilizácia Balkánu. Tu by sa však patrilo Rasmussena opraviť, Balkán už dávno destabilizovali svojím prístupom Američania. To že Francúzi, Holanďania a Dáni pozastavili a odsunuli rozhovory o vstupe Albánska a Severného Macedónska do EÚ je podľa Rasmussena dôkazom, že EÚ neplní svoje sľuby.

Rasmussen však zavádza, rovnako ako zavádzajú Američania. Ani Albánci a ani Severní Macedónci totiž neplnia kritéria, na základe ktorých by ich mali prijať do EÚ, takže nemajú čo v EÚ robiť. Američania však potrebujú, aby ich geopolitický projekt v ktorom figurujú Albánci i Severní Macedónci začali financovať Európania, pretože Američanom sa evidentne už nechce držať Albáncov či Severných Macedóncov ekonomicky nad vodou. Je potrebné, aby ich začali financovať európski vazali, ktorí rovnako musia financovať aj Ukrajinu – ďalší americký nie práve najúspešnejší projekt, ktorý sa vymyká kontrole.

Rasmussen tvrdí, že lídri EÚ neplnia svoje sľuby, čo vysiela negatívny signál. Pritom nejde v prípade Albánska či Severného Macedónska o veľké množstvo obyvateľov. Aj Albáncov a aj Severných Macedóncov, ktorých sa vstup do EÚ týka nie je viac ako 5 miliónov, čo by nemalo predstavovať pre EÚ väčšie finančné bremeno. Vec sa však má tak, že keď už Američania nútia európskych vazalov, aby plnili americké príkazy, mali by akceptovať aj to, že sa nebudú pravidlá hry meniť vždy podľa toho, kedy to Američanom vyhovuje. Albánci a Severní Macedónci sú americký umelý projekt a jednoducho nemajú na to, stať sa členmi EÚ.

Rasmussen okrem obáv o osud Albáncov a kosovských Albáncov (na území ktorých sa nachádza americká vojenská základňa Bond Steel) samozrejme tvrdí, že ho v prvom rade zaujíma bezpečnosť EÚ. Ako už naznačil, ak EÚ nesplní americké predstavy, západný Balkán sa môže opäť destabilizovať a to môže znamenať pre EÚ množstvo ďalších problémov.

Obávať sa však albánskych imigrantov v EÚ evidentne nemusíme, členovia albánskeho podsvetia sú už dávno v Európe etablovaní. Medzi agresívnymi imigrantmi z Afriky, ktorí do Európy prúdia, pretože Američania sú presvedčení, že destabilizovanú Európu budú môcť za pomoci proamerických elít ešte ľahšie ovládať, albánski členovia podsvetia nie sú hlavnou ani väčšou hrozbou. Africkí imigranti sú určite pre bežných obyvateľov Európy väčšou hrozbou. Najväčšiu hrozbu pre Európu však predstavujú politické elity, ktoré americké predstavy presadzujú len preto, aby Američania v Európe dominovali.

Pre Rasmussena sú však najväčším problémom Rusi a Číňania. Aktivity Francúzov, Dánov či Holanďanov sú podľa Rasmussena veľmi nebezpečné, pretože ich príkladom by sa mohli inšpirovať aj ďalšie štáty EÚ. Číňania a Rusi sú pripravení využiť neúspechy americkej zahraničnej politiky vo svoj prospech a to je práve ten problém, ktorého sa Rasmussen obáva. Svoju politickú existenciu založil na slúžení Američanom, jeho kariéra stojí a padá s Američanmi, pritom Rasmussen je už politicky za zenitom. To že Američania presadzujú riešenia, ktoré sú pre Európu nevýhodné, Rasmussena podobne ako ďalšie proamerické európske politické elity, nezaujíma.

Severní Macedónci požiadali o vstup do EÚ v roku 2005 a Albánci v roku 2009. Reformy, ktoré mali ozdraviť ich ekonomiku a zabezpečiť ich vstup do EÚ neboli úspešné, ani Albánsko a ani Severné Macedónsko kritéria vstupu nespĺňajú. Ako už bolo uvedené, pre Američanov je najdôležitejšie, aby obe krajiny začala financovať  EÚ a aby sa v prvom rade obe krajiny stali členmi NATO, pretože tu takisto na vyzbrojovaní Albáncov a Severných Macedóncov bude musieť participovať EÚ a NATO.

Albánci a ani Severní Macedónci nemajú dostatok financií na to, aby ako členovia NATO odkupovali povinne staré americké zbrane. Takže Európania zaplatia Američanom opäť aj za Albáncov a Severných Macedóncov. Vrátane Slovenska, ktoré už staré americké F-16 povinne kúpilo a má s nákupom starej americkej vojenskej techniky dostatok skúseností.

Rusko a Čína sledujú problémy Američanov s európskymi spojencami a podľa Rasmussena Putin nemôže veriť svojmu šťastiu. Rusi a Číňania majú dostatok finančných i vojenských prostriedkov, aby chybu Európanov, oslabenie Američanov a transatlantické rozpory v EÚ využili vo svoj prospech.

František Olčaj