Môj profil 
Predplatné
Podľa jeho slov pád valút rozvojových trhov a sprísnenie monetárnej politiky rozvinutých krajín zosilňujú riziko krízy v Ázii.
Október je možné z pohľadu ázijských fondových trhov označiť za najhorší mesiac posledných rokov. Čínsky index CSI 300 stratil za mesiac 6 %, a od začiatku roka klesol o tretinu. Panika investorov sa vysvetľuje hlavne negatívnym očakávaním kvôli vyostreniu obchodnej vojny medzi USA a Čínou. Strany súťažia vo veľkosti svojej moci – zavádzajú proti sebe navzájom clá. To vo výsledku nebude dobré pre nikoho, v krátkodobej perspektíve ale môže byť viac poškodená Čína, ktorá je svetovou montážnou halou a netto exportérom. Informácie publikované počas minulého týždňa o ekonomickom raste za tretí kvartál to potvrdzujú. Finančná nestabilita v Číne so sebou môže stiahnuť ázijské ekonomiky, povedal pre Sputnik profesor Univerzity Ajou Lee Wang HWI.
“Pravdepodobnosť tretej ázijskej finančnej krízy je pomerne vysoká. Najnebezpečnejšia krajina je teraz Čína. V minulom roku Čína urobila aktívne opatrenia pre zníženie dlhu. Avšak s rozvojom obchodnej vojny po auguste tohto roka vláda odmietla politiku znižovania dlhov, aby mohla zabrániť ekonomickej stagnácii. (Stav Číny – red.) sa nepovažuje za tak vážny v porovnaní s inými krajinami, pretože rozmer čínskej ekonomiky a finančného trhu je naozaj veľký a pohyb Číny sa dobre kontroluje.
Sú však aj očividné príznaky rýchleho zhoršenia problému dlhov domácností, firiem a regionálnych vlád (s výnimkou centrálnej vlády – red.). A súdiac podľa toho, že v tomto roku bezprecedentne často prebiehajú rokovania o finančných otázkach, čínska vláda považuje nestabilitu finančného trhu za veľký problém. Dokonca aj v prípade, že sa Čína neponorí do vážnej krízy, krajiny, ktoré značne na Číne závisia, môžu byť veľmi zasiahnuté. Rovnako ako v roku 1997, ázijský región sa znovu stretne s finančnou krízou. Pokiaľ finančná nestabilita v Číne bude naďalej rásť, tak existuje veľká pravdepodobnosť toho, že to môže vyvolať veľké problémy v Južnej Kórei, na Taiwane, v Hong Kongu a v ďalších regiónoch. “
Objem dlhov čínskych domácností za desať rokov vyrástol prakticky na trojnásobok, pričom sa jedná o rodiny so strednou a nízkou úrovňou príjmov. Celkový objem nesplatených spotrebiteľských úverov dosiahol úroveň 2,16 bilióna dolárov. Podľa stavu na konci roku 2017 priemerná zadlženosť čínskych rodín v porovnaní s ich reálnymi príjmami je 87 %. To ešte nie je 100 %, ako to bolo v USA, keď došlo ku kríze roka 2008, rýchlo ale rastie.
Úroveň korporátnych dlhov v HDP Číny dosahuje rekordy. V minulom roku sa jednalo o 166 % HDP, trikrát viac než v Nemecku, dvakrát viac ako v USA, o tretinu viac ako v Japonsku. Čínska vláda chápe nebezpečnosť tejto situácie: čím je väčšia páka, tým môžu byť následky tragickejšie aj pri malom páde na trhu.
.jpg)
