-Ako by ste zhodnotili rok 2014 z pohľadu rezortu financií?-

Rok 2014 hodnotím v porovnaní s tými predchádzajúcimi ako veľmi dobrý rok zmeny, hlavne na trhu práce. Znamenal zmenu trendu, ktorá sa potvrdila reálnou tvorbou okolo 50.000 pracovných miest. Prebudila sa nám domáca spotreba, domáce investície, súkromné aj verejné. To všetko zlepšuje kondíciu ekonomiky z pohľadu jej udržateľnosti, ale aj lepších príjmov štátu a zľahčuje to samozrejme aj plnenie cieľov deficitu a dlhu. Takže pre mňa dobrý rok.

-Pôvodný plán deficitu ste v priebehu roka aktualizovali nahor, na 2,9 %, aký bude reálny výsledok?-

Máme silnú ambíciu skončiť s rozpočtom pod 3 %. To je naša kľúčová úloha. Z tohto pohľadu sú tu dve kľúčové riziká, pozitívne a negatívne. Jedno je hospodárenie obcí, ktoré môže byť negatívnym rizikom, jeho výsledok sa dozvieme až niekedy v priebehu februára, marca. Obce mali volebný rok, mohli „rozbiť prasiatko“, nemali žiadne právne prekážky, aby to urobili. Obce mali a majú dostatok rezerv, kumulatívne sú to stovky miliónov eur a je veľmi dôležité, ako ich aktivovali a čo všetko zrealizovala zrealizovali. To sa v účtovnej podobe dozvieme až v roku 2015. Tam tkvie jedno riziko, ktoré vnímam ako negatívne. Pozitívne je zase na strane dane z príjmov právnických osôb, ktorá nás v predchádzajúcom roku veľmi príjemne prekvapila. Tam očakávam, ale to je zatiaľ moje prianie, príjemné prekvapenie. Ak sa tieto dve riziká v primeranej podobe naplnia, myslím si že by sme mohli mali dosiahnuť náš cieľ.

-V roku 2015 budete pripravovať rozpočet už na volebný rok. Ak zatiaľ posledný rozpočet bol podľa vašich slov jeden z najlepších, aký ste pripravovali, čo očakávate od toho nasledujúceho?-

Máme schválený rozpočet, ktorý svojimi parametrami patrí k najlepším v histórii Slovenska, ale aj z hľadiska európskeho porovnania. Ja si z hľadiska politického cyklu myslím, že už rozpočet na rok 2015 je volebný. Všetky politické strany sa budú pripravovať a formulovať svoje programy a zámery už v druhej polovici tohto roka. Asi ťažko očakávať, že by sa celý politický súboj o nový parlament odohral v roku 2016. Treba reálne predpokladať, že už druhý polrok 2015 bude poznamenaný volebnou atmosférou. O to lepší je výsledok rozpočtu 2015, pripravuje sa do predvolebných podmienok. Pre nás je kľúčové, aby sme ho udržali v tých medziach, ako bol plánovaný. Už len udalosti posledných dní, ktoré vrhajú zlé svetlo na vývoj ruskej ekonomiky a na možný kolaps finančných trhov v tejto oblasti, to je ďalšie riziko, ktoré tu bude prítomné zrejme minimálne v prvej polovici roka.

-Rada pre rozpočtovú zodpovednosť hovorí o tom, že na ďalšiu konsolidáciu bude potrebné nájsť rádovo stovky miliónov eur. Na ktoré oblasti sa zameriate, kde budete hľadať zdroje?- 

Poviem to otvorene, nemáme zatiaľ ambíciu zásadne štrukturálne konsolidovať v rozpočte na rok 2016. Z prirodzených dôvodov, pretože schvaľovanie rozpočtu bude už uprostred volebnej kampane. Chceme zostať na trajektórii splnenia strednodobého cieľa v roku 2017. Nepredpokladáme zásadné štrukturálne úsilie v rozpočte na rok 2016, pretože kľúčový krok sme urobili v roku 2013 a následne 2015. Ako ďalej pokračovať, o tom bude podľa mňa aj predvolebná kampaň. Ja by som si prial, aby sme sa konečne raz dožili aj programového súboja, snáď sa ho dožijeme na prelome rokov 2015 a 2016. Pre nás je stále jednou z kľúčových agend súboj s daňovými únikmi. Medzera medzi teoretickým maximálnym výberom DPH a tým skutočným je stále dostatočne veľká na to, aby sme mohli za hlavný zdroj konsolidácie považovať boj s daňovými únikmi. Na druhej strane, v oblasti výdavkov, zažívam paradox. Zaznieva výzva na väčšie šetrenie, znižovanie výdavkov, ale v rozprave k rozpočtu väčšina príspevkov smerovala k podfinancovaniu všetkých možných oblastí života. Myslím si, že aj o tomto bude stavba ďalších rozpočtov. Plne súhlasím s výzvami na kvalitnejšie, efektívnejšie míňanie, ale nie som si úplne istý, že je tu obrovský priestor na ďalšie znižovanie výdavkov, pretože to ide na úkor udržateľnosti istých druhov verejných služieb. Je kľúčové sa rozhodnúť z hľadiska udržania priorít a kvality míňania, a na druhej strane to dopĺňať v maximálnej miere lepším výberom daní. Nemám na mysli zvyšovanie sadzieb, ale spravodlivejšiu realizáciu daňových zákonov pri výbere daní.

-Koncom minulého roka bola schválená výrazná zmena v odvodoch, odpočítateľná položka na zdravotné odvody. Neuvažujete do budúcnosti o jej rozšírení na ďalšie typy odvodov?-

V prvom rade si musíme niekoľko mesiacov počkať na fungovanie tohto nástroja. Toto opatrenie začalo fungovať od 1. januára 2015. V prvých mesiacoch sa dočkáme odozvy, ktorá bude predpokladám pozitívna. Je to kľúčové aj na to, aby sme ďalej posilňovali domácu spotrebu a investície v čase, keď máme problém s výpadkom externého dopytu. V roku 2014 sa nám prvýkrát darilo mať odlišný vývoj ako napríklad v Nemecku, ktoré je našim kľúčovým obchodným a ekonomickým partnerom, a to práve vďaka podpore domácej ekonomiky. V tomto chceme pokračovať aj v roku 2015, napriek konsolidácii. V prípade, že nám to fiškálne ciele dovolia, chceme znižovať dane a odvody. V tomto roku budeme mať priestor na úvahu, či pôjdeme formou plošnej úľavy na dani z príjmov právnických osôb, alebo prehĺbime odpočítateľnú položku na zdravotné odvody, alebo rozšírime poberateľov tejto odpočítateľnej položky. O tomto bude úplne legitímne viesť debatu. Základný predpoklad sú ale fiškálne možnosti z hľadiska cieľov, a keď tu tá možnosť bude, tak sa rozhodnúť pre tie nástroje, ktoré budú v danom období najefektívnejšie.

-Na ďalšiu diskusiu je nápad, ktorý sa objavuje už dlhé roky – vzhľadom na ich povahu zrušiť zdravotné odvody a zapracovať ich do daňového systému. Ako sa na to pozeráte?-

Táto idea tu je prítomná a je možné, že sa tiež stane predmetom predvolebnej kampane. Veľmi dôležité je, či sa pristúpi k takejto zmene s fiškálnou neutralitou alebo nie. Daňová reforma z roku 2004 mala fiškálne neutrálny dopad a zníženie priamych daní bolo preto kompenzované zvýšením DPH, s negatívnymi dopadmi na životnú úroveň ľudí. Myslím si, že takémuto scenáru by sme sa mali vyhnúť. Pri zachovaní fiškálnej neutrality by toto opatrenie určite znamenalo navýšenie všetkých typov daní. Neviem si predstaviť, že by bolo pozitívne prijaté. Preto ideme v roku 2015 s opatrením zníženia zdravotných odvodov a cielime na ten problém, ktorý považujeme za najvážnejší v našej ekonomike – nízka zamestnanosť a veľký podiel dlhodobej nezamestnanosti. Robíme to v rámci fiškálnych možností, ktoré sme mali. Ak hovoríme o plnom zrušení zdravotných odvodov, tak je to objemovo v miliardách eur. Oveľa reálnejšie je teda o tomto opatrení uvažovať až po dosiahnutí vyrovnaného rozpočtu, po roku 2017, keď sa krajina môže rozhodnúť, že časť svojich primárnych prebytkov hospodárenia použije napríklad na zmenu daňovo-odvodového mixu. Netreba byť vedcom ani dlhodobým podnikateľom, aby ste povedali, že nie všetko v tejto krajine je dobre nastavené. Vysoké daňovo-odvodové zaťaženie práce tu je prítomné, napríklad na úkor nízkeho zdanenia kapitálu. 

-Vláda vlani schválila určitý balík opatrení. Premiér však už na jar 2015 avizoval ďalší, druhý balík opatrení. Máte už predstavu, čo by mohol obsahovať a v akej sume?-

Som ministrom financií, takže sa budem vyjadrovať veľmi opatrne. Kľúčové je pre nás počkať si na vývoj ekonomiky v roku 2015, prvý signál prinesie februárová prognóza, ako vnímame vonkajšie riziká a ich možný dopad na rast ekonomiky a ako to vidíme z hľadiska príjmov. Ak máme hovoriť o opatreniach, musíme na ne nájsť peniaze. Platí zásada, že sa musíme zmestiť do rozpočtu, ktorý sme schválili. Žiadne excesy ani hrozby z hľadiska fiškálnej disciplíny nebudú. Len tvrdíme, že ak sa nám podarí lepšie vyberať dane, ak nám pôjde ekonomika lepšie, tak dodatočné peniaze sme pripravení použiť na ciele, ktoré zlepšia trendy v ekonomike a životnú úroveň ľudí. Ak bude problém s dodatočnými zdrojmi, tak sa rozhodneme, možno v menšej miere, realokovať niektoré výdavky v prospech týchto opatrení. Čo sa týka oblastí, úzko komunikujeme s ministerstvom školstva, s rezortom práce. Máme na to celý prvý štvrťrok.

-Sú známe viaceré externé riziká pre ekonomiku, či už je to konflikt na Ukrajine, upadajúca ruská ekonomika, stagnujúca európska ekonomika. Ako z tohto pohľadu vnímate výhľad slovenskej ekonomiky?-

Aj pri zohľadnení týchto rizík zatiaľ nie je dôvod na paniku. Rast našej ekonomiky by mal byť dokonca vyšší ako v roku 2014. Stále rátame so silným prvkom domácej spotreby. Parametre, ktoré sa týkajú rastu miezd, trhu práce a inflácie by mali všetky pozitívne vplývať na to, že rok 2015 by mal byť lepší ako rok 2014.

-V prípade, ak by sa tieto riziká prehlbovali, aké máme možnosti na podporu ekonomiky?-

V roku 2015 by sa mal naplno prejaviť Junckerov investičný balík v predpokladanom objeme vyše 300 miliárd eur, ktorý je sčasti nasmerovaný aj na Slovensko. Minimálne v oblasti cezhraničnej spolupráce s okolitými krajinami. Myslím si, že v druhej polovici roka by sme mali mať už prvé jasné signály. Je ambícia prísť s iniciatívou hneď. Nemôžeme si dovoliť rok alebo dva čakať na úvahy, kde by sme mohli investovať. Pripravení sme, Slovensko bolo súčasťou tzv. Task force, kde sme pripravovali vlastné možné projekty veľkých investícií. Tých projektov je vyše sto, ich objem je skoro 30 miliárd eur. Teda aj Slovensko vie niečo ponúknuť. Reálne výsledky očakávame na konci roka.

V rozpočte nie som pripravený na tvorbu nejakých ďalších fiškálnych stimulov. Pre nás je naozaj veľmi dôležité, aby sme zostali na trajektórii strednodobého cieľa vyrovnaného rozpočtu v roku 2017. Nemôžeme si dovoliť zásadný odklon. Predpokladám veľmi pozitívny mzdový vývoj. Riziká sa môžu viac preukázať v oblasti výpadku exportu, čo má vplyv aj na kondíciu našich firiem. Ale aj v roku 2014 mal rast našej ekonomiky jednu zvláštnosť, a to medziročný výpadok zahraničného dopytu. S takouto poruchou by sme vedeli fungovať aj v tomto roku.

-V roku 2015, ak všetko pôjde podľa plánu, sa očakáva predaj štátneho menšinového podielu v Slovak Telekome. Na tieto peniaze si robili nárok viaceré rezorty, hovorilo sa o ich využití na projekt jednej zdravotnej poisťovne či kúpu podielu zahraničného akcionára v Slovenských elektrárňach. Aké sú vaše predstavy a približne koľko peňazí z tohto predaja očakávate?-

Môj názor je verejne známy, aj tvorcovia iných nápadov vedia, čo si o tom myslím. Ja si stále myslím, že kľúčovú časť možného výnosu z predaja Telekomu by sme mali použiť na zníženie verejného dlhu.

-Viete si teda predstaviť, že o využití menšej časti týchto peňazí budete rokovať s inými rezortmi?-

Závisí to napríklad od vývoja hotovostného deficitu. Máme nejaké ciele a tie sú závislé od mnohých vecí, ktoré nemáme pod kontrolou. Napríklad transfery Európskej komisie na Slovensko boli tento rok ovplyvnené aj tým, že bol nedostatok peňazí na európskej úrovni. Je veľmi dôležité, ako sa priebežne bude platiť z Bruselu. V prípade Telekomu dnes rozdeľujeme kožu medveďa, ktorý ešte chodí po nemeckom lese. Aj z hľadiska politiky je predaj štátneho podielu cez burzu pre nás kľúčový, z pohľadu toho, že privatizácia pod taktovkou pravicových vlád sa u nás bohužiaľ stala neslušným slovom. Je pre nás veľmi dôležité, aby tu bola plná dôveryhodnosť procesu, ktorý sme začali. Otázka je, či tento spôsob predaja budeme môcť dovŕšiť, pretože musíme mať súčinnosť aj zo strany majoritného vlastníka (Deutsche Telekom, pozn. TASR). V tejto oblasti si nie som úplne istý, že nám náš nemecký partner poskytuje plnú súčinnosť. Dokonca si myslím, že nemeckému partnerovi úplne nevyhovuje predaj na burze a v dôsledku toho nekontrolovaný vstup dnes neidentifikovaných akcionárov do firmy.

-Pravidelne chodievate na zasadnutia európskych ministrov financií. Po predchádzajúcom krízovom období zavládol určitý pokoj. V poslednom čase sa však objavili viaceré problémy – meškajúci koniec záchranného programu a politická nestabilita v Grécku, rozpočtové problémy Francúzska či Talianska. Aká atmosféra momentálne vládne na týchto zasadnutiach?-

V porovnaní s rokom 2012 je to nuda. Aj z priebehu týchto rokovaní je vidieť, že dramatičnosť pominula, žiadne nočné rokovania, žiadne raňajky s kolegami o piatej ráno. Je to svedectvo o tom, že hlavný prúd krízy je za nami a že sme problémy, často s odretými ušami, zvládli. Ak hovoríme o Grécku, mohol by som mať pocit, že sa nám vracajú spomienky z leta 2012. Nikto z nás nepodceňuje možný politický vývoj v Aténach. Na konci dňa je to o Grékoch a ich rozhodnutí o smerovaní krajiny. Gréci za posledné dva roky urobili strašne veľa v porovnaní s mnohými pasívnejšími krajinami, dosiahli makroekonomické výsledky, ktoré by od nich nikdy nikto neočakával. To ale neznamená, že sa zlepšil život v ich krajine, čo sa odzrkadľuje aj na extrémistických postojoch niektorých politických síl. Pravdou je, že peniaze, ktoré Gréci na preklenutie svojich problémov dostali, stále budú musieť jedného dňa vrátiť, je to len úver. Program je založený na plnení istých podmienok. Z tohto pohľadu je akýkoľvek ďalší krok podmienený tým, že sa splní aktuálne piate hodnotenie programu, ktoré mešká a ktoré je podmienkou toho, aby sa uvoľnili ďalšie prostriedky. Pravdou na druhej strane je, že z programu sa zrejme ušetria miliardy eur, ktoré sa môžu stať zdrojom krytia tzv. predbežného úveru, ktorý by mohol vytvárať bezpečnostný vankúš pri odchode Grécka z programu v tomto roku. Dá sa asi predpokladať, že na rozdiel od iných krajín Grécko bude potrebovať podporné nástroje, aj keď už bude mimo programu, aby sa udržala dôveryhodnosť krajiny. Najbližšie týždne nám môžu urobiť niektoré vrásky na čele, ale na konci dňa ich urobia Grékom, a nie nám.

-A aký je postoj k rozpočtovým hriešnikom, Taliansku či Francúzsku?-

Ak hovoríme o Talianoch a Francúzoch, postoj k tomuto problému je úplne jasný. Pre nás je kľúčové, aby pravidlá platili pre všetkých, aby neboli dva typy krajín – tie ktoré musia dodržiavať podmienky a tie, ktoré majú na výber. Treba akceptovať, že rozhodcom je v tomto prípade EK, komisia na seba preberá obrovskú zodpovednosť. Náš rozpočet napríklad zaradila medzi najlepšie v eurozóne. Týmto dvom krajinám, ale napríklad aj Belgicku, dala tzv. podmienku. Podľa úsudku a prepočtov komisie sú totiž rozpočty prijaté v týchto krajinách mimo pravidiel. Do marca musia vierohodne predstaviť opatrenia, ktoré sú ochotní a pripravení prijať na to, aby sa dostali späť na správnu koľaj. Každej z tých krajín je naordinovaný nejaký recept a je tu trojmesačný priestor na to, aby sa EK a krajiny dohodli na vierohodných nástrojoch. Je zbytočné špekulovať o tom, že chceme väčšiu flexibilitu pravidiel. Buď sa musíme dohodnúť na iných pravidlách, alebo budeme dodržiavať platné pravidlá.

-Je momentálne vôľa dodržiavať platné pravidlá?-

Je prirodzené, že ak je krajina v ťažkostiach, dáva sa jej väčší priestor. Mnohé krajiny boli roky, desaťročia zvyknuté na rast životnej úrovne. To obdobie skončilo, čo je vidieť v opakovaných štrajkoch a politických pnutiach. Je tu čas na zmenu, ktorá bolí. Nové členské krajiny, dokonca aj programové krajiny, ktorým sa pomáhalo, vyzerajú byť z hľadiska pripravenosti na nové podmienky fungovania oveľa lepšie pripravené ako niektorí starší kolegovia v EÚ.

-V reakcii na finančnú krízu pokračuje v Európe vytváranie bankovej únie. Na Slovensku už dlhší čas platia banky odvod do národného rezervného fondu, pričom postupne má vznikať aj celoeurópsky rezolučný fond na prípadnú záchranu bánk v budúcnosti. Ako budú vyzerať odvody slovenských bánk?-

Prvý pilier bankovej únie, dohľad z úrovne ECB nad kľúčovými bankovými domami v Európe, začal fungovať pred pár týždňami. Ďalej ide o spôsob prípadnej záchrany bánk, keby bolo potrebné napravovať ich kapitálovú štruktúru. Tam sme sa dohodli na rezolučnom mechanizme a fonde. Pri otázke, kto bude za koho platiť, to vôbec nebolo jednoduché. Zvíťazil veľmi správny princíp, že banky majú zachraňovať ich akcionári a veritelia, chránení majú byť ich retailoví klienti a rozhodne sa nemajú zachraňovať prioritne na úkor daňových poplatníkov. Na to si potrebujeme vytvoriť rezervy, aby sa prípadný kolaps niektorej banky zatiahol nie z peňazí daňových poplatníkov, ale zo zdrojov, ktoré generujú samotné banky. Architektúra fondu, o ktorom hovoríme potvrdzuje, že rozhodnutie o tzv. bankovom odvode na Slovensku bolo správne rozhodnutie, pretože sme predbehli čas. Aj keď nenájdete na Slovensku bankára, ktorý by povedal, že sa z toho teší, každý minister financií a daňový poplatník by sa z toho mal tešiť. Už dnes máme zhromaždených pol miliardy eur, ktoré sú súčasťou štátnych finančných aktív, neminuli sa a sú pripravené na riešenie problémov, ktoré si nikto neželá. Keby bol nejaký problém s bankami, vedeli by sme tieto peniaze použiť bez toho, že by sme zvyšovali štátny dlh. Tieto peniaze môžu byť použité aj na ochranu retailových klientov, sú prepojené s Fondom na ochranu vkladov. Do európskeho fondu začíname vyberať peniaze v roku 2015, poplatky slovenských bánk by mali byť okolo 25 až 28 miliónov eur za celý bankový sektor. Následne od roku 2016 by sa mohli znížiť o polovicu až dve tretiny, pretože mechanizmus v sebe zahŕňa aj rizikový profil bánk. Menej budú platiť banky v krajinách, ktoré fungujú menej rizikovo. To je fér. Sú krajiny, kde je väčší sklon k riziku, v bankách sú problematickejšie položky, tie budú platiť do fondu viac ako banky v krajinách, ktoré pôsobia konzervatívne a dávajú si pozor. Stres testy slovenských bánk dopadli vynikajúco, máme v priemere dvakrát väčšie kapitálové vankúše ako je minimum, ktoré vyžadujú pravidlá, vzhľadom na to naše banky patria k menej rizikovým a preto aj budú platiť menej.

-Aké budú vzájomné vzťahy medzi národným a celoeurópskym rezolučným fondom?-

Národný fond bude nezávislý. Nedohodli sme sa na tom, že od istého dňa by sme zrazu mali mať všetci prsty v problémoch všetkých bánk. Aby sme nemuseli platiť za dlhy iných, veľmi postupne budeme prepájať národné fondy s európskym a je tu vytvorené medziobdobie na to, aby sa knihy bánk vyčistili, kapitálovo posilnili. Národným „nárazníkom“ zostáva momentálne polmiliardový balík, ktorý máme v štátnych finančných aktívach a ktorý je projektovaný až do úrovne 1 miliardy eur. To je naša národná záchrana. Do tej medzinárodnej si budú platiť banky osobitne.

ru