Aby sme si názorne ukázali Korčokov dvojaký kilometer, pozrime sa na jeho výroky k trom zásadným udalostiam.

Kauza Pratasevič

Tou prvou je nedávne nahlásenou bombou vynútené pristátie lietadla v Minsku, kde bol následne zatknutý bieloruský novinár a podľa mnohých neonacista Raman Pratasevič. Korčok vtedy rázne odsúdil tento akt “Lukašenkovho režimu.”

Slovenská vláda následne po vzore ďalších európskych krajín uzatvorila vzdušný priestor Slovenska pre bieloruské letecké spoločnosti.

Na čo Korčok reagoval takto: “Jasná odpoveď na neakceptovateľné skutky a porušovanie pravidiel bieloruského režimu,” napísal Korčok na svojej blogovacej sieti.

Kauza Vrbětice

Ešte tvrdší postoj Korčok zaujal pri kauze výbuchov muničného skladu vo Vrběticiach. Napriek tomu, že aj český prezident Miloš Zeman priznal, že verzií kto, alebo čo stojí za výbuchmi je viac, slovenská diplomacia sa poponáhľala a vyhostila troch ruských diplomatov zo Slovenska.

Korčok dokonca sám iniciatívne pripravil deklaráciu, ktorú následne prijali ministri zahraničných vecí krajín V4:

“My, ministri zahraničných vecí krajín Višegrádskej skupiny, odsudzujeme všetky aktivity zamerané na ohrozenie bezpečnosti suverénnych krajín a ich občanov. Sme pripravení posilňovať svoju odolnosť proti podvratným aktivitám na národnej úrovni i v spolupráci s našimi spojencami v NATO a v rámci EÚ. Ministri zahraničných vecí Poľska, Slovenska a Maďarska vyjadrujú solidaritu s nedávno prijatými krokmi nášho blízkeho partnera, spojenca a suseda – Českej republiky,” píše sa v Korčokovej deklarácii.

Dve slovanské krajiny Rusko a Bielorusko teda jasne pocítili hnev a odsúdenie a tiež rázne kroky (nielen od Korčoka, ale od celej vlády) – zákaz preletov bieloruských lietadiel cez Slovensko a vyhostenie troch ruských diplomatov.

Kauza amerických odposluchov

A do tretice tu máme kauzu amerických odposluchov európskych “spojencov”. Aj keď sa kauza odohrala medzi rokmi 2012 až 2014, až teraz vyšlo na povrch, že do tejto odposluchovacej činnosti bolo zapojené aj Dánsko.

Dánske tajné služby poskytli Američanom prístup na špeciálnu stanicu blízko Kodane, odkiaľ vykonávali odposluchy. Z tejto stanice, ako píšu noviny, bolo možné získať prístup k podmorským káblom poskytovateľov internetu.

Americká národná bezpečnostná agentúra s pomocou Dánska monitorovala rad politikov, najmä nemeckú kancelárku Angelu Merkelovú, ministra zahraničných vecí (súčasného prezidenta SRN) Franka–Waltera Steinmeiera a kandidáta na kancelára SRN za Sociálno-demokratickú stranu Nemecka Peera Steinbrücka, uviedli noviny Süddeutsche Zeitung.

Korčok žiada dôsledné prešetrenie

A ako sa v tomto prípade zachoval Ivan Korčok, respektíve vláda Slovenskej republiky? Chceli to prejsť mlčaním.

Minister zahraničných vecí Ivan Korčok sa k reakcii na tento škandál odhodlal až po tlačovej konferencii opozičnej strany SMER, ktorá kritizovala mlčanie slovenskej diplomacie.

Korčok svoju reakciu zverejnil na sociálnej sieti Facebook. V statuse najprv slovne zaútočil na Roberta Fica a nakoniec sa odhodlal k strohému vyjadreniu ohľadom americkej nekalej činnosti voči svojim európskym “spojencom”:

“Pokiaľ ide o naše stanovisko k súčasným podozreniam, je celkom jednoznačné: Odposluchy medzi spojencami sú neprijateľné. Očakávame ich dôsledné prešetrenie.”

Korčok teda žiadnu krajinu (USA ani Dánsko) priamo nemenuje a očakáva dôsledné prešetrenie. Zaujímavé, že v prípade výbuchov muničných skladov vo Vrběticiach mu stačilo podozrenie, že za výbuchmi stoja dvaja ruskí agenti a žiadne dôsledné prešetrenie nežiadal.

Okamžite nasledovalo vyhostenie troch ruských diplomatov. Prečo teraz Korčok, respektíve vláda SR nevyhostí troch amerických a troch dánskych dilplomatov?

Slovensko uvalilo na USA “tvrdé sankcie”

A prečo slovenská vládna garnitúra neuzavrie vzdušný priestor Slovenskej republiky pre americké a dánske lietadlá? Namiesto toho sa chystá minister obrany Jaroslav Naď nakúpiť dva americké vrtuľníky Black Hawk za 61,4 milióna dolárov v čase, keď je potrebné finančne pomáhať Slovákom, ktorých zasiahla koronakríza. Viac tu.

Nakupovať vrtuľníky  – to je teda “tvrdý trest” za nezákonné odposluchy európskych “spojencov.”

Ivan Korčok a Jaroslav Naď roky pôsobili v transatlantických štruktúrach. Korčok dokonca aj ako veľvyslanec v Spojených štátoch amerických. Môžeme len dúfať, že tam neboli naverbovaní do amerických tajných služieb. Ak by totiž boli americkými agentmi, nesprávali by sa inak. Robili by presne to, čo robia. Hájili by americké záujmy.

Ale možno ich až príliš preceňujeme a kopú za Ameriku len preto, že sú užitoční jastrabi…

Samuel Gdovin