Vojenské orgány USA, Veľkej Británie, Poľska a niektorých ďalších krajín NATO radšej ani nehlesnú o tom, čo sa stalo začiatkom marca pri Ľvove. Keď sa novinári, ktorí sa o hroznej mimoriadnej udalosti dozvedeli, na ňu pýtajú generálov a politikov, odpoveďou je buď „bez komentára“, alebo zmienka o „neznalosti“ incidentu. Napriek tomu sa však čriepky informácii začínajú prerezávať z vreca. Z rôznych zdrojov čoraz častejšie unikajú do západnej a ukrajinskej tlače, ako aj na sociálne siete informácie, ktoré sa veľmi dobre spájajú v detailoch a umožňujú na ich základe vystavať dôveryhodný scenár mimoriadne bolestivej drámy (až tragédie) pre NATO a jeho spojencov.

Bunker dôstojníkov NATO

A tento scenár vyzerá takto. Neďaleko Ľvova, v hĺbke sto metrov, sa nachádzalo záložné veliteľské stanovište bývalého Karpatského vojenského okruhu. Generáli a plukovníci NATO si toto dobre chránené a modernými komunikačnými systémami vybavené miesto obľúbili, keď sa so začiatkom vojenských operácií AFU v Donbase (2014) rozhodli presunúť do ukrajinského tyla, kde bolo pohodlnejšie viesť konzultácie so spojencami v Kyjeve a spolu s nimi vypracovať plány operácií. Tajné podzemné miesto poskytovalo „konzultantom“ aj pocit bezpečia, a to aj po tom, ako Moskva sľúbila, že so začiatkom svojej špeciálnej vojenskej operácie zasiahne rozhodovacie body. V skutočnosti išlo o spoločný veliteľský a riadiaci štáb zložený zo zástupcov NATO, ako aj dôstojníkov ukrajinského ministerstva obrany a generálneho štábu ukrajinských ozbrojených síl. Okrem toho bolo toto veliteľstvo veľmi dobre kryté systémami protivzdušnej obrany, vďaka čomu si jeho úžívatelia boli ešte viac istí svojou bezpečnosťou. Nehovoriac o tom, že tento pocit bezpečia ešte značne posilňoval mnohometrový železobetónový strop.

Pravdepodobne aj preto personál stratil zmysel pre ostražitosť. Niekedy sa pri vchode do veliteľstva zhromažďovali desiatky áut aj za bieleho dňa, čo nezostalo bez povšimnutia ruskej kozmickej, leteckej a agentúrnej rozviedky. Začiatkom marca už ruský generálny štáb vedel, že v „podzemí“ a v Kyjeve na plné obrátky beží príprava plánu útoku ukrajinských ozbrojených síl. Zostávalo len určiť najvýhodnejší okamih na útok na „filiálku“ NATO v Ľvovskej oblasti a dôkladne zrealizovať ničivú úlohu hypersonického „Kinžala“. A, samozrejme, dôkladne (na minútu presne) vypočítať čas štartu nosičov „Kinžala“ (stíhačiek MiG-31), hranicu odpálenia týchto rakiet (bez toho, aby sa dostali do zóny protivzdušnej obrany nepriateľa) a „moment“ zásahu cieľa.

„Kinžaly“ úlohu splnili

Prečo boli vybrané práve rakety „Kinžal“? Pretože takýto bunker je nezraniteľný konvenčnými raketami. Nemalo tiež zmysel posielať bombardéry ani s jeden a pol či päťtonovými bombami: Ukrajinci by mohli lietadlá zostreliť ale „Kinžal“ ten sa im nemá ako podariť zasiahnuť. A „Kinžal“ vypustený aj zo vzdialenosti 2-tisíc kilometrov (bojová hlavica – 500 kg!) letí k cieľu šialenou rýchlosťou (10 či dokonca 15-krát rýchlejšou ako zvuk!), pričom na svete neexistuje systém protivzdušnej obrany, ktorý by ho mohol zachytiť. A tiež „Kinžal“ je vysoko presná zbraň, snajper – jej odchýlka od stredu cieľa je iba 1 meter! Kinžal vletel do „šachty“ mnoho desiatok metrov do hĺbky a hneď za ním ďalší… A to, ak sa to spočíta, je tona výbušniny!

„Katastrofa síl NATO na Ukrajine“

Nikto z „učiteľov a žiakov“, ktorí boli v podzemí, neprežil. A bolo ich viac ako 200. Vrátane, ako tvrdia niektorí „znalí“ západní novinári, niekoľkých amerických generálov a vysokých dôstojníkov. A boli tam aj britskí, poľskí a ukrajinskí armádni príslušníci.

A tu máte to „šidlo z vreca“, ktoré som už spomínal. Grécky portál Pronews, blízky ministerstvu obrany svojej krajiny, tvrdil, že „desiatky zahraničných dôstojníkov boli zabité pri útoku hypersonických rakiet Kinžal na spoločné veliteľské a komunikačné centrum Ukrajiny a NATO. Bola to „katastrofa pre sily NATO na Ukrajine“.

A to nie je všetko. Niektoré kyjevské webové stránky už prezradili: po mimoriadnej udalosti boli predstavitelia ministerstva obrany a generálneho štábu AFU predvolaní na veľvyslanectvo USA, kde im bolo vytknuté „nedostatočné zabezpečenie veliteľského centra“, a tiež im bol odovzdaný zoznam mŕtvych vysokých a vyšších amerických dôstojníkov a nariadené „dostať ich spod zeme za každú cenu“. Mŕtvoly tých, ktorí zahynuli pri výbuchoch, a tých, ktorí sa udusili prachom, sa stále vykopávajú…

Podľa „únikov“ na ukrajinských sociálnych sieťach sa zatiaľ podarilo spod trosiek zničeného centra vytiahnuť len 40 tiel. Zvyšok mŕtvych stále zostáva pod troskami.

Oficiálne

A tu nám nedá nepripomenúť, že 9. marca ruské ministerstvo obrany na svojom oficiálnom kanáli Telegram zverejnilo skromné oznámenie, že v reakcii na teroristické akcie, ktoré 2. marca zorganizoval kyjevský režim v Brianskej oblasti, ruská armáda uskutočnila masívny „odvetný úder“. Agentúra zdôraznila, že bol použitý hypersonický raketový systém Kinžal.

Mimochodom, tento „odvetný úder“ mal podľa Nikolaja Sorokina, riaditeľa Inštitútu pre štúdium národných kríz, aj ďalšie dôsledky. Domnieva sa, že zničenie „myšlienkového centra“ pripravovanej ukrajinskej ofenzívy ju mohlo spomaliť. Táto verzia má svoje dôvody. Koniec koncov, ofenzíva sa stále odkladá. Možno ide rituálny zvyk počkať 40 dní odo dňa zničenia…?

Prečo však hlavné mestá krajín NATO mlčia o strašnej mimoriadnej situácii? Najpravdepodobnejšie preto, lebo sa „hanbia“ priznať facku od Moskvy. Alebo preto, že by to bolo otvorené priznanie aktívnej účasti vojsk NATO na bojových akciách proti Rusku.